9. januára 2023 | 9:47

Minúta | 9. januára 2023 | 9:47

Bolsonaro povedal, že protesty na jeho podporu boli „nad rámec pravidiel“. Lula sľúbil tresty

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro povedal, že protesty na jeho podporu spojené s útokmi na vládne budovy a rabovanie „prekračujú pravidlá“. Uviedol to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

„Pokojné demonštrácie v zákonnej forme sú súčasťou demokracie. Lúpeže a invázie do verejných budov, ku ktorým dnes došlo, však presahujú pravidlá,“ napísal Bolsonaro.

Tisícky podporovateľov Bolsonara vtrhli do budovy Kongresu v hlavnom meste Brazília. Polícia na nich použila slzný plyn, no demonštrantov to neodradilo a niektorí rozbili okná. Niektorým demonštrantom sa podarilo dostať aj do sály senátu, kde skákali na sedačkách a lavice použili ako šmýkačky.

Bolsonarovi stúpenci odmietajú prijať jeho prehru v októbrových voľbách, ktoré vyhral Luiz Inácio Lula da Silva. Vyzývajú pritom na vojenskú intervenciu a Lulovu rezignáciu.

Lula, ktorý zložil prezidentskú prísahu na Nový rok, je v súčasnosti na oficiálnej ceste v štáte Sao Paulo. Nariadil však uzavretie centra hlavného mesta na 24 hodín a zároveň nariadil národnej garde, aby v meste znova nastolila poriadok.

"Demokracia zaručuje práva na slobodu, na slobodu prejavu; no takisto vyžaduje, aby ľudia rešpektovali inštitúcie, ktoré boli vytvorené na posilnenie demokracie," povedal prezident. Ešte v nedeľu večer navštívil prezidentský paláci i budovu Najvyššieho súdu.

Lula kritizoval i políciu, ktorú obvinil, že voči Bolsonarovým priaznivcom nezakročila dostatočne rázne, píše BBC. Prisľúbil prísne potrestať účastníkov protestov.

V priebehu niekoľkých hodín sa podarilo dostať demonštrantov preč z vládnych budov, pričom polícia federálneho dištriktu, v ktorom leží brazílska metropola, zatkla viac ako 400 ľudí.

(sita, tasr)

9. januára 2023 | 9:16

Minúta | 9. januára 2023 | 9:16

Deficit zahraničného obchodu SR bol v novembri najvyšší za desaťročie

Schodok zahraničného obchodu SR dosiahol v novembri takmer 824 miliónov eur, čo bol najvyšší mesačný deficit za posledné desaťročie.

Aj napriek rekordnej hodnote vyvezených strojov a prepravných zariadení, kam patria aj automobily, zápornú novembrovú bilanciu ovplyvnilo najmä výrazné zvýšenie hodnoty dovezeného zemného plynu a súčastí motorových vozidiel. V pondelok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v novembri podľa predbežných výsledkov 9,6 miliardy eur, pri medziročnom raste o 11,2 percenta. "Dvojciferný rast vývozu už tretí mesiac po sebe spomalil, napriek tomu za posledných vyše desať rokov nevyviezli tuzemské firmy na zahraničné trhy za jeden mesiac tovar v takej hodnote ako v novembri," priblížili štatistici.

Celkový dovoz tovaru do SR posilnil o 20,5 percenta a prvýkrát prekročil hranicu desať miliárd eur, keď dosiahol 10,4 miliardy eur. Vyšší medziročný rast dovozu ako vývozu stojí za prehlbujúcim sa deficitom obchodnej bilancie. Jej schodok bol v novembri 823,5 milióna eur, kým v rovnakom období pred rokom to bolo len 20,2 milióna eur.

Z desiatich tried exportu vykázalo v novembri medziročný nárast osem z nich. Najvýraznejší vplyv mala najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu, stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov. "Hodnota vyvezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 12,4 percenta a zároveň najvyššia za posledné desaťročie," vyčíslil ŠÚ.

Aj v štruktúre dovozu dosiahlo medziročný nárast osem z desiatich tried. Vyššiu dynamiku celkového importu ovplyvnila predovšetkým aktuálne druhá objemovo najväčšia položka v dovoze, minerálne palivá, medzi ktoré patrí napríklad dovoz zemného plynu, ropy a elektrickej energie. Hodnota dovezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 73,7 percenta. Hodnota dovozu strojov a prepravných zariadení, kam patria aj súčasti motorových vozidiel, vzrástla o takmer 15 percent.

Spolu za jedenásť mesiacov minulého roka sa zvýšil celkový vývoz tovaru medziročne o 17,1 percenta na 94,8 miliardy eur a celkový dovoz o 24,3 percenta na 98 miliárd eur. Deficit zahraničného obchodu tak dosiahol 3,2 miliardy eur. V rovnakom období predchádzajúceho roka pritom ešte obchodná bilancia dosiahla prebytok takmer 2,1 miliardy eur.

(tasr)

9. januára 2023 | 9:14

Minúta | 9. januára 2023 | 9:14

Český súd oslobodil Andreja Babiša v kauze Čapí hnízdo

Mestský súd v Prahe v pondelok vyniesol verdikt, ktorým oslobodil českého expremiéra a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša v dotačnej kauze Farmy Čapí hnízdo (FČH) spod obžaloby. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Súd oslobodil aj druhú obžalovanú, bývalú podpredsedníčku predstavenstva holdingu Agrofert Janu Nagyovú. Podľa súdu sa nepreukázalo, že skutok popísaný v obžalobe bol trestným činom. Štátny zástupca sa proti rozsudku môže odvolať.

Krátko pred vynesením rozsudku predseda senátu Jan Šott jedného z prítomných vykázal z pojednávacej miestnosti. Muž vykrikoval, že súdne konanie je nezákonné.

Ani jeden z obžalovaných si neprišiel vypočuť verdikt súdu osobne, zastupovali ich advokáti. O vynesenie rozsudku v ich neprítomnosti požiadali súdny senát v piatok minulý týždeň.

Nagyová bola obžalovaná zo spáchania trestného činu dotačného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Babiš bol obžalovaný z trestného činu napomáhania dotačnému podvodu.

Obaja vinu opakovane odmietli. Ich advokáti sa vo svojich záverečných rečiach pokúsili súd presvedčiť, že FČH mohlo európsku dotáciu získať oprávnene. Snažili sa tiež spochybniť dôveryhodnosť kľúčového svedka, Andreja Babiša mladšieho, ktorý vypovedal v neprospech otca. Podľa expremiéra syna zmanipulovali niektoré médiá a ľudia, ktorí ho chcú odstaviť z politiky.

Súdny proces sa začal 12. septembra minulého roka. Počas pätnástich pojednávacích dní rozložených do viac než troch mesiacov súd vypočul desiatky svedkov a vykonal množstvo dôkazov. Medzi nimi bol posudok z odboru písmoznalectva, ktorý hovorí, že podpis Babiša mladšieho na listine o prevode akcií mohol napodobniť jeho otec alebo posudok o zdravotnom stave Babiša mladšieho. Podľa neho síce trpí schizofréniou, no dôveryhodnosť k tomuto prípadu to neovplyvňuje.

Podľa obžaloby Nagyová požiadala o dotáciu 50 miliónov českých korún (približne dva milióny eur) na stavbu multifunkčného centra FČH. Dotácia bola určená malým a stredným podnikom. Preto mal Babiš na prelome rokov 2007 a 2008 zaistiť vyvedenie spoločnosti z holdingu Agrofert a akcie previesť na svoje deti a partnerku. Po určitom čase sa firma opäť stala súčasťou Agrofertu. Podľa štátneho zástupcu (prokurátora) prevody akcií boli účelové s cieľom získať peniaze, na ktoré by inak nemali nárok.

https://standard.sk/303249/babis-sud-potvrdil-co-som-tvrdil-od-zaciatku-som-nevinny/

(tasr)

9. januára 2023 | 9:12

Minúta | 9. januára 2023 | 9:12

Reuters: Ruská vláda podporila zákaz máp spochybňujúcich ruskú územnú celistvosť

Ruská vláda podporila návrh novely zákona, na základe ktorej by sa považovali mapy spochybňujúce oficiálnu "územnú celistvosť" Ruska za extrémistické materiály. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru TASS.

Návrh novely zákona proti extrémizmu, do ktorého nahliadla agentúra TASS, sa zaoberá "kartografickými a inými dokumentami a obrázkami, ktoré spochybňujú územnú celistvosť Ruska". Vzťahuje sa napríklad aj na náboženské organizácie alebo novinárov a ich materiály a podľa agentúry Reuters umožňuje Kremľu upevniť svoju moc nad oponentami.

Autori návrhu poukázali na to, že niektoré mapy používané v Rusku spochybňujú jeho územnú celistvosť najmä v súvislosti s Krymským polostrovom a Kurilskými ostrovmi, uvádza TASS bez citovania svojho zdroja.

Krym Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Tento krok vtedy odsúdila samotná Ukrajina a mnohé iné krajiny. Kyjev odvtedy často kritizuje mapy, ktoré zobrazujú Krym ako súčasť Ruska.

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na ich južnú časť už od konca druhej svetovej vojny, keď Rusko túto časť Kurilských ostrovov obsadilo.

Návrh novely zákona musí teraz schváliť Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, kde prejde troma čítaniami. Následne bude poslaná na schválenie Rade federácie, hornej komore parlamentu, a nakoniec ju musí podpísať ruský prezident Vladimir Putin.

Okrem toho začali ruskí zákonodarcovia diskutovať aj o trestaní ruských občanov, ktorí sú proti vojne na Ukrajine. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý je jedným z najotvorenejších podporovateľov Putina, uviedol, že v časoch vojny platia špeciálne pravidlá umožňujúce vysporiadanie sa so zradcami, všíma si Reuters.

(tasr)

9. januára 2023 | 8:44

Minúta | 9. januára 2023 | 8:44

Irán odsúdil na smrť troch ďalších ľudí za protesty po úmrtí Amíníovej

Irán odsúdil na smrť troch ľudí obvinených zo zabitia troch členov bezpečnostných síl počas protestov vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej, oznámilo v pondelok iránske súdnictvo. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Občianske nepokoje v Iráne vyvolala smrť 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Amíníovej 16. septembra vo väzbe. Tri dni predtým ju zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.

Najnovšie rozsudky, proti ktorým sa odsúdení môžu ešte odvolať, znamenajú, že celkový počet ľudí odsúdených na smrť v súvislosti s vyše trojmesačnými protivládnymi protestami stúpol na 17.

Štyria z týchto odsúdených už boli popravení a dvaja ďalší sa nachádzajú v cele smrti, pričom ich rozsudky potvrdil najvyšší súd krajiny.

Sáleh Mírhášemí, Madžíd Kázemí a Saíd Jaghúbí boli odsúdení na smrť za zločin nazývaný "muháraba", teda vedenie "vojny proti Bohu", spresnil v pondelok spravodajský portál iránskeho súdnictva Mizan Online.

Dvoch ďalších odsúdili na tresty odňatia slobody v prípade smrti troch členov bezpečnostných síl v centrálnej provincii Isfahán 16. novembra. Proti všetkým trestom je možné odvolať sa na najvyššom súde, uviedol portál Mizan.

Irán v sobotu popravil Mohammada Mahdího Karámího a Sejida Mohammada Hosejního za zabitie člena polovojenskej organizácie v novembri v meste Karadž, západne od Teheránu.

Dvoch ďalších, Mohsena Šekarího a Madžídrezu Rahnavarda, popravili v decembri za útoky na bezpečnostné sily. Rahnavarda verejne obesili na stavebnom žeriave ako odstrašujúci príklad pre ostatných.

Popravy vyvolali celosvetové odsúdenie a nové západné sankcie proti Teheránu.

(tasr)

9. januára 2023 | 8:14

Minúta | 9. januára 2023 | 8:14

INESS: Boli sme svedkami prílevu chaotických návrhov miesto systematickej reformy

Miesto systematickej reformy sme boli vlani svedkami prílevu chaotických nápadov a návrhov. Pre TASR to zhodnotil analytik INESS Martin Vlachynský.

Poukázal pritom na nejasnosti okolo plánu obnovy, "optimalizácie siete nemocníc", rozpočtu či miezd zdravotníkov. Upozornil tiež na množstvo nových regulácií pre zdravotné poisťovne a rozpočtové rezervy s "nejasným, či premenlivým určením". Nejasným podľa neho bolo aj rozdelenie zdravotníckej agendy medzi rezorty zdravotníctva a financií.

"Vláda pri svojom začiatku mala náznak programu a konkrétnych reforiem v zdravotníctve. Niečo sa podarilo, hlavne v liekovej politike, niečo sa oprášilo (stratifikácie nemocníc), no s postupom času sa všetko sústredilo na to, ako minúť peniaze z plánu obnovy a vyššie spomínaný chaos návrhov a politického rozhodovania," skonštatoval.

Tento rok bude podľa analytika plynulým pokračovaním roka 2022. "Príde k osudovým chvíľam pri pláne obnovy, hlavne pri otázke optimalizácie siete nemocníc," uviedol. Upozornil, že hrozí ešte väčšia dávka populizmu, pretože sa blížia voľby.

Aj v tomto roku tu bude podľa neho naďalej zhoršovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre starnutie, vysoké ceny vstupov a tým rýchlo rastúce náklady systému či otázka extrémne drahých nových liekov. "Veci sa nedajú vyriešiť, len zlepšiť," podotkol. Treba podľa neho začať budovať stabilitu v systéme dlhodobejším rozpočtovaním a prestať sa snažiť o mikromanažment celého systému.

(tasr)

9. januára 2023 | 7:59

Minúta | 9. januára 2023 | 7:59

Japonský premiér Kišida začal cestu po Európe a Severnej Amerike

Japonský premiér Fumio Kišida v pondelok začal svoju cestu po Európe a Severnej Amerike, počas ktorej navštívi Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, USA a Kanadu. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Kišida navštívi krajiny, s ktorými Japonsko posilňuje spoluprácu v oblasti obrany v spojitosti s rastúcimi mocenskými ambíciami Číny a zvýšenou hrozbou zo strany raketového a jadrového programu Severnej Kórey. Týždenná cesta je prípravou na samit krajín skupiny F7 v dňoch 19. až 21. mája v Hirošime.

V pondelok Kišida navštívi Paríž. V piatok sa má vo Washingtone stretnúť s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Pôjde o prvú návštevu japonského premiéra vo Washingtone od jeho nástupu do úradu v októbri 2021, píše DPA.

"Budeme hovoriť o ďalšom posilnení spojenectva Japonska a USA a o spolupráci s cieľom dosiahnuť slobodný a otvorený indo-tichomorský región," povedal Kišida pre verejnoprávnu televíziu NHK.

(tasr)

9. januára 2023 | 7:29

Minúta | 9. januára 2023 | 7:29

Šéf OSN Guterres odsúdil nedeľňajší útok na demokratické inštitúcie v Brazílii

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v noci na pondelok odsúdil nedeľňajší útok na demokratické inštitúcie v Brazílii. Vyjadril sa tak na sociálnej sieti.

Vôľu Brazílčanov a demokratické inštitúcie v krajine je podľa jeho slov potrebné rešpektovať. "Som presvedčený, že to tak bude. Brazília je skvelá demokratická krajina," napísal.

Podporovatelia brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do budov Národného kongresu, Najvyššieho súdu i prezidentského paláca v hlavnom meste Brasília a žiadali zosadenie súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Brazílske bezpečnostné zložky po niekoľkých hodinách opätovne získali nad vládnymi budovami kontrolu a zatkli stovky ľudí.

https://standard.sk/303110/brazilia-zazila-svoj-utok-na-kapitol-tisicky-priaznivcov-bolsonara-vtrhli-do-parlamentu-ci-sidla-prezidenta/

Vtrhnutie exprezidentových priaznivcov do vládnych budov v nedeľu slovne odsúdili predstavitelia USA, EÚ i francúzsky prezident Emmanuel Macron. Americký prezident Joe Biden útok označil za "šokujúci". Lídri viacerých krajín Latinskej Ameriky ľavičiarovi da Silvovi vyjadrili podporu.

(tasr)

9. januára 2023 | 6:56

Minúta | 9. januára 2023 | 6:56

V ukrajinskom meste Buča otvorili takzvanú jurtu nezlomnosti. Postaviť ju dal Kazachstan

Kazachstan dal v ukrajinskom meste Buča postaviť "jurtu nezlomnosti", ktorá obyvateľom ponúka priestor, kde sa môžu zohriať a dostať teplé jedlo či nápoj. Napísal o tom v nedeľu britský denník Guardian.

Britský denník (The Guardian) sa odvoláva na webovú stánku Odessa Journal, podľa ktorej túto "jurtu nezlomnosti" finančne podporili občania Kazachstanu, veľvyslanectvo Kazachstanu na Ukrajine a Sergej Nahorňak, predseda ukrajinskej skupiny pre medziparlamentné vzťahy s Kazachstanom.

Web Odessa Journal dodal, že po celej Ukrajine má byť postupne postavených šesť takýchto júrt. Miestnym obyvateľom poslúžia ako výhrevňa počas výpadkov prúdu, ktoré sú dôsledkom ostreľovania objektov kritickej infraštruktúry ruskou armádou.

V meste Buča sa v marci odohral masaker, píše The Guardian. V tomto meste pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v decembri uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí.

(tasr)

9. januára 2023 | 6:51

Minúta | 9. januára 2023 | 6:51

Delegácia nemeckej strany FDP pricestovala na návštevu Taiwanu

Delegácia členov nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) v pondelok pricestovala na návštevu Taiwanu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Členovia delegácie chcú prostredníctvom svojej návštevy vyjadriť tomuto ostrovu podporu, píše DPA, a počas štvordňovej cesty ich príjme aj Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen. Nemecko od októbra poslalo na Taiwan tri takéto delegácie ako prejav solidarity.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí najnovšiu desaťčlennú delegáciu privítalo. Návšteva FDP však zhoršila atmosféru vo vzťahoch medzi Pekingom a Berlínom, dodáva DPA.

Čínska armáda začala pred príchodom tejto delegácie v Taiwanskom prielive vojenské cvičenia a do vzdušného priestoru tohto ostrova vnikli viac než dve desiatky čínskych bojových lietadiel.

Taiwan má od roku 1949 svoju vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko, prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu tento rok pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

(tasr)