Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bolsonaro povedal, že protesty na jeho podporu boli „nad rámec pravidiel“. Lula sľúbil tresty

Bývalý brazílsky prezident Jair Bolsonaro povedal, že protesty na jeho podporu spojené s útokmi na vládne budovy a rabovanie „prekračujú pravidlá“. Uviedol to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

„Pokojné demonštrácie v zákonnej forme sú súčasťou demokracie. Lúpeže a invázie do verejných budov, ku ktorým dnes došlo, však presahujú pravidlá,“ napísal Bolsonaro.

Tisícky podporovateľov Bolsonara vtrhli do budovy Kongresu v hlavnom meste Brazília. Polícia na nich použila slzný plyn, no demonštrantov to neodradilo a niektorí rozbili okná. Niektorým demonštrantom sa podarilo dostať aj do sály senátu, kde skákali na sedačkách a lavice použili ako šmýkačky.

Bolsonarovi stúpenci odmietajú prijať jeho prehru v októbrových voľbách, ktoré vyhral Luiz Inácio Lula da Silva. Vyzývajú pritom na vojenskú intervenciu a Lulovu rezignáciu.

Lula, ktorý zložil prezidentskú prísahu na Nový rok, je v súčasnosti na oficiálnej ceste v štáte Sao Paulo. Nariadil však uzavretie centra hlavného mesta na 24 hodín a zároveň nariadil národnej garde, aby v meste znova nastolila poriadok.

"Demokracia zaručuje práva na slobodu, na slobodu prejavu; no takisto vyžaduje, aby ľudia rešpektovali inštitúcie, ktoré boli vytvorené na posilnenie demokracie," povedal prezident. Ešte v nedeľu večer navštívil prezidentský paláci i budovu Najvyššieho súdu.

Lula kritizoval i políciu, ktorú obvinil, že voči Bolsonarovým priaznivcom nezakročila dostatočne rázne, píše BBC. Prisľúbil prísne potrestať účastníkov protestov.

V priebehu niekoľkých hodín sa podarilo dostať demonštrantov preč z vládnych budov, pričom polícia federálneho dištriktu, v ktorom leží brazílska metropola, zatkla viac ako 400 ľudí.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Deficit zahraničného obchodu SR bol v novembri najvyšší za desaťročie

Schodok zahraničného obchodu SR dosiahol v novembri takmer 824 miliónov eur, čo bol najvyšší mesačný deficit za posledné desaťročie.

Aj napriek rekordnej hodnote vyvezených strojov a prepravných zariadení, kam patria aj automobily, zápornú novembrovú bilanciu ovplyvnilo najmä výrazné zvýšenie hodnoty dovezeného zemného plynu a súčastí motorových vozidiel. V pondelok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v novembri podľa predbežných výsledkov 9,6 miliardy eur, pri medziročnom raste o 11,2 percenta. "Dvojciferný rast vývozu už tretí mesiac po sebe spomalil, napriek tomu za posledných vyše desať rokov nevyviezli tuzemské firmy na zahraničné trhy za jeden mesiac tovar v takej hodnote ako v novembri," priblížili štatistici.

Celkový dovoz tovaru do SR posilnil o 20,5 percenta a prvýkrát prekročil hranicu desať miliárd eur, keď dosiahol 10,4 miliardy eur. Vyšší medziročný rast dovozu ako vývozu stojí za prehlbujúcim sa deficitom obchodnej bilancie. Jej schodok bol v novembri 823,5 milióna eur, kým v rovnakom období pred rokom to bolo len 20,2 milióna eur.

Z desiatich tried exportu vykázalo v novembri medziročný nárast osem z nich. Najvýraznejší vplyv mala najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu, stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov. "Hodnota vyvezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 12,4 percenta a zároveň najvyššia za posledné desaťročie," vyčíslil ŠÚ.

Aj v štruktúre dovozu dosiahlo medziročný nárast osem z desiatich tried. Vyššiu dynamiku celkového importu ovplyvnila predovšetkým aktuálne druhá objemovo najväčšia položka v dovoze, minerálne palivá, medzi ktoré patrí napríklad dovoz zemného plynu, ropy a elektrickej energie. Hodnota dovezeného tovaru v tejto triede bola medziročne vyššia o 73,7 percenta. Hodnota dovozu strojov a prepravných zariadení, kam patria aj súčasti motorových vozidiel, vzrástla o takmer 15 percent.

Spolu za jedenásť mesiacov minulého roka sa zvýšil celkový vývoz tovaru medziročne o 17,1 percenta na 94,8 miliardy eur a celkový dovoz o 24,3 percenta na 98 miliárd eur. Deficit zahraničného obchodu tak dosiahol 3,2 miliardy eur. V rovnakom období predchádzajúceho roka pritom ešte obchodná bilancia dosiahla prebytok takmer 2,1 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

Český súd oslobodil Andreja Babiša v kauze Čapí hnízdo

Mestský súd v Prahe v pondelok vyniesol verdikt, ktorým oslobodil českého expremiéra a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša v dotačnej kauze Farmy Čapí hnízdo (FČH) spod obžaloby. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Súd oslobodil aj druhú obžalovanú, bývalú podpredsedníčku predstavenstva holdingu Agrofert Janu Nagyovú. Podľa súdu sa nepreukázalo, že skutok popísaný v obžalobe bol trestným činom. Štátny zástupca sa proti rozsudku môže odvolať.

Krátko pred vynesením rozsudku predseda senátu Jan Šott jedného z prítomných vykázal z pojednávacej miestnosti. Muž vykrikoval, že súdne konanie je nezákonné.

Ani jeden z obžalovaných si neprišiel vypočuť verdikt súdu osobne, zastupovali ich advokáti. O vynesenie rozsudku v ich neprítomnosti požiadali súdny senát v piatok minulý týždeň.

Nagyová bola obžalovaná zo spáchania trestného činu dotačného podvodu a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Babiš bol obžalovaný z trestného činu napomáhania dotačnému podvodu.

Obaja vinu opakovane odmietli. Ich advokáti sa vo svojich záverečných rečiach pokúsili súd presvedčiť, že FČH mohlo európsku dotáciu získať oprávnene. Snažili sa tiež spochybniť dôveryhodnosť kľúčového svedka, Andreja Babiša mladšieho, ktorý vypovedal v neprospech otca. Podľa expremiéra syna zmanipulovali niektoré médiá a ľudia, ktorí ho chcú odstaviť z politiky.

Súdny proces sa začal 12. septembra minulého roka. Počas pätnástich pojednávacích dní rozložených do viac než troch mesiacov súd vypočul desiatky svedkov a vykonal množstvo dôkazov. Medzi nimi bol posudok z odboru písmoznalectva, ktorý hovorí, že podpis Babiša mladšieho na listine o prevode akcií mohol napodobniť jeho otec alebo posudok o zdravotnom stave Babiša mladšieho. Podľa neho síce trpí schizofréniou, no dôveryhodnosť k tomuto prípadu to neovplyvňuje.

Podľa obžaloby Nagyová požiadala o dotáciu 50 miliónov českých korún (približne dva milióny eur) na stavbu multifunkčného centra FČH. Dotácia bola určená malým a stredným podnikom. Preto mal Babiš na prelome rokov 2007 a 2008 zaistiť vyvedenie spoločnosti z holdingu Agrofert a akcie previesť na svoje deti a partnerku. Po určitom čase sa firma opäť stala súčasťou Agrofertu. Podľa štátneho zástupcu (prokurátora) prevody akcií boli účelové s cieľom získať peniaze, na ktoré by inak nemali nárok.

https://standard.sk/303249/babis-sud-potvrdil-co-som-tvrdil-od-zaciatku-som-nevinny/

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Ruská vláda podporila zákaz máp spochybňujúcich ruskú územnú celistvosť

Ruská vláda podporila návrh novely zákona, na základe ktorej by sa považovali mapy spochybňujúce oficiálnu "územnú celistvosť" Ruska za extrémistické materiály. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru TASS.

Návrh novely zákona proti extrémizmu, do ktorého nahliadla agentúra TASS, sa zaoberá "kartografickými a inými dokumentami a obrázkami, ktoré spochybňujú územnú celistvosť Ruska". Vzťahuje sa napríklad aj na náboženské organizácie alebo novinárov a ich materiály a podľa agentúry Reuters umožňuje Kremľu upevniť svoju moc nad oponentami.

Autori návrhu poukázali na to, že niektoré mapy používané v Rusku spochybňujú jeho územnú celistvosť najmä v súvislosti s Krymským polostrovom a Kurilskými ostrovmi, uvádza TASS bez citovania svojho zdroja.

Krym Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Tento krok vtedy odsúdila samotná Ukrajina a mnohé iné krajiny. Kyjev odvtedy často kritizuje mapy, ktoré zobrazujú Krym ako súčasť Ruska.

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na ich južnú časť už od konca druhej svetovej vojny, keď Rusko túto časť Kurilských ostrovov obsadilo.

Návrh novely zákona musí teraz schváliť Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, kde prejde troma čítaniami. Následne bude poslaná na schválenie Rade federácie, hornej komore parlamentu, a nakoniec ju musí podpísať ruský prezident Vladimir Putin.

Okrem toho začali ruskí zákonodarcovia diskutovať aj o trestaní ruských občanov, ktorí sú proti vojne na Ukrajine. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý je jedným z najotvorenejších podporovateľov Putina, uviedol, že v časoch vojny platia špeciálne pravidlá umožňujúce vysporiadanie sa so zradcami, všíma si Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: V apríli má SaS kongres, budem sa uchádzať opäť o post predsedu

Strana SaS bude mať v apríli tohto roka kongres, na ktorom budú delegáti voliť predsedu na ďalšie štyri roky. Súčasný šéf Richard Sulík sa bude opäť uchádzať o zvolenie. Povedal to v rozhovore pre TASR.

"Na kongrese v apríli budeme voliť nového predsedu, tam budem kandidovať a budem mať znovu mandát na štyri roky. Teraz sa rozprávať o tom, čo bude potom, je ešte ďaleko," skonštatoval Sulík, ktorého opätovne zvolili v roku 2019 za predsedu strany.

Sulík pripúšťa, že do budúcna by sa mali v strane zamýšľať nad jeho nástupcom. "Predsedom som už štrnásty rok, pokiaľ má SaS fungovať ďalej, mali by sme sa ísť nad tým zamýšľať, kto by ma tak mohol nahradiť," dodal. Zatiaľ však nepovedal, kto by mohol po ňom prevziať šéfovskú stoličku.

Sulík zároveň avizuje, že stranu chce viesť do parlamentných volieb ako líder kandidátky.

(tasr)

Minúta  |  

Irán odsúdil na smrť troch ďalších ľudí za protesty po úmrtí Amíníovej

Irán odsúdil na smrť troch ľudí obvinených zo zabitia troch členov bezpečnostných síl počas protestov vyvolaných smrťou Mahsy Amíníovej, oznámilo v pondelok iránske súdnictvo. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Občianske nepokoje v Iráne vyvolala smrť 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Amíníovej 16. septembra vo väzbe. Tri dni predtým ju zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.

Najnovšie rozsudky, proti ktorým sa odsúdení môžu ešte odvolať, znamenajú, že celkový počet ľudí odsúdených na smrť v súvislosti s vyše trojmesačnými protivládnymi protestami stúpol na 17.

Štyria z týchto odsúdených už boli popravení a dvaja ďalší sa nachádzajú v cele smrti, pričom ich rozsudky potvrdil najvyšší súd krajiny.

Sáleh Mírhášemí, Madžíd Kázemí a Saíd Jaghúbí boli odsúdení na smrť za zločin nazývaný "muháraba", teda vedenie "vojny proti Bohu", spresnil v pondelok spravodajský portál iránskeho súdnictva Mizan Online.

Dvoch ďalších odsúdili na tresty odňatia slobody v prípade smrti troch členov bezpečnostných síl v centrálnej provincii Isfahán 16. novembra. Proti všetkým trestom je možné odvolať sa na najvyššom súde, uviedol portál Mizan.

Irán v sobotu popravil Mohammada Mahdího Karámího a Sejida Mohammada Hosejního za zabitie člena polovojenskej organizácie v novembri v meste Karadž, západne od Teheránu.

Dvoch ďalších, Mohsena Šekarího a Madžídrezu Rahnavarda, popravili v decembri za útoky na bezpečnostné sily. Rahnavarda verejne obesili na stavebnom žeriave ako odstrašujúci príklad pre ostatných.

Popravy vyvolali celosvetové odsúdenie a nové západné sankcie proti Teheránu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.