Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS: Na rokovanie o novej 76-ke nás neoslovili, Máme ale jasné predstavy, ako ďalej

Opozičná strana SaS tvrdí, že na rokovania o novej väčšine 76 poslancov ju nikto neoslovil. Zároveň hovorí o jasných predstavách, ako ďalej, zatiaľ ich nekonkretizuje. Počkať si chce na rokovania.

"Vyhlásenia Juraja Šeligu o novej 76-ke v parlamente sa zrejme netýkajú SaS, pretože nás nikto s rokovaniami neoslovil," uviedol v stanovisku strany šéf SaS Richard Sulík.

Zopakoval, že jeho strana urobila to, čo musela. "Igor Matovič ako najväčší problém krajiny opustil vládu. Mohlo to byť už pred šiestimi mesiacmi a v tichosti, respektíve to mohlo byť bez pádu vlády, keby bola normálne podaná demisia," ozrejmil.

Na ďalšie kroky treba podľa Sulíka dohodu aj s ostatnými politickými stranami. "Máme jasné predstavy, ako ďalej, počkáme si však na rokovania. Následne budeme informovať verejnosť," skonštatoval.

Poslanec parlamentu zo strany Za ľudí Juraj Šeliga cez víkend avizoval, že pri rokovaniach nie sú ďaleko od novej 76-ky. Aktuálne je podľa jeho slov na strane SaS, ako sa k tomu postaví. Rokovania o možnej novej väčšine v parlamente vedie podľa neho dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Finálnu dohodu Heger chce predstaviť v priebehu januára.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár povedal, že zatiaľ nevie o žiadnej novej 76-ke. Hegerovi v rokovaniach nebude brániť, stretnúť sa s ním má v pondelok. Podotkol však, že súčasná koalícia spolu nevedela fungovať, pripomenul hádky aj odchod SaS. Za "psychiatriu" označil to, ak vládu dajú dokopy "tí istí".

(tasr)

Minúta  |  

V Spojených arabských emirátov zaradia učivo o holokauste do školských osnov

Spojené arabské emiráty (SAE) začnú vyučovať o holokauste na hodinách dejepisu na základných a stredných školách. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na veľvyslanectvo tejto arabskej krajiny v USA.

"V nadväznosti na historicky významné Abrahámove dohody SAE odteraz zahrnú holokaust do učebných osnov základných a stredných škôl," uviedlo veľvyslanectvo na sociálnej sieti Twitter.

Dohody o normalizácii vzťahov podpísal Izrael so štyrmi arabskými štátmi: SAE, Bahrajnom, Sudánom a Marokom. Niektoré pomohol sprostredkovať aj americký exprezident Donald Trump.

Osobitná veľvyslankyňa USA proti antisemitizmu Deborah Lipstadtová toto oznámenie ocenila a očakáva, že SAE budú čoskoro nasledovať aj ďalšie krajiny. "Vzdelávanie o holokauste je pre ľudstvo nevyhnutne potrebné a príliš veľa krajín príliš dlho z politických dôvodov naďalej šoa bagatelizuje," napísala Lipstadtová, pričom použila hebrejský výraz pre holokaust.

Oznámenie prichádza pred plánovaným stretnutím pracovných skupín Negevského fóra v Abú Zabí. Na stretnutí sa zúčastnia predstavitelia Bahrajnu, Egypta, Izraela, Maroka, SAE a Spojených štátov.

Nacisti vyvraždili v celej Európe počas druhej svetovej vojny približne šesť miliónov Židov. Izrael, založený v roku 1948 ako útočisko pre Židov, automaticky udeľuje občianstvo každému, kto má židovský pôvod.

(tasr)

Minúta  |  

V druhom pilieri si sporí 1,76 milióna ľudí, za rok v ňom pribudlo 61-tisíc sporiteľov

Ku koncu minulého roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo jeden milión 761-tisíc ľudí. V porovnaní s koncom roka 2021 v systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo 61-tisíc osôb. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.

Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa na konci minulého roka nachádzali úspory 873,8 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 384,7 tisíca ľudí, takmer 192,7 tisíca sporiteľov si zvolilo rastový fond a 26,8 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v zmiešanom fonde.

V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu vlaňajška takmer 281,3 tisíca sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť zo zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.

(sita)

Minúta  |  

Policajný prezident Hamran by chcel zvýšiť počet policajtov

Policajný prezident Štefan Hamran by chcel personálne posilniť Policajný zbor. Počty policajtov by sa mohli podľa neho zvýšiť o stovky príslušníkov, až do takmer dvoch tisíc. Materiál s návrhom by chcel predložiť tento týždeň. Uviedol to v pondelok.

"V Európe jednotlivé členské krajiny postupne zvyšujú počty, lebo každý štát si uvedomuje, že vnútorná bezpečnosť je mimoriadne krehká," uviedol Hamran. Poukázal na potrebu pripraveného personálu.

Ako podotkol, ľudí nemožno ho vycvičiť zo dňa na deň. "Aj Slovenská republika by na to mala reagovať. Ja si myslím, na základe predchádzajúcich diskusií, že to tak aj bude," načrtol.

V súčasnosti je na Slovensku približne 21-tisíc policajtov.

(tasr)

Minúta  |  

ECB očakáva výrazný rast miezd v nasledujúcich kvartáloch

Európska centrálna banka (ECB) očakáva "veľmi silný" rast miezd v najbližších štvrťrokoch, reálne mzdy však budú naďalej podľa všetkého klesať. Dôvodom je pokračujúca vysoká inflácia. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá zverejnila najnovšie údaje z Ekonomického bulletinu ECB.

Rekordný rast spotrebiteľských cien zasiahol do vývoja reálnych príjmov a firmy postupne začali platy upravovať. To na druhej strane vyvoláva obavy, že vysoká inflácia môže v dôsledku zvyšovania miezd pretrvávať omnoho dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.

"V najbližších kvartáloch počítame s veľmi silným zvyšovaním miezd v porovnaní s bežným vývojom v minulosti," uviedli ekonómovia ECB.

V tejto súvislosti šéfka ECB Christine Lagardová nedávno upozornila, že mzdy v eurozóne rastú podľa všetkého rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo a ECB musí zabrániť tomu, aby tento faktor ešte pridal k už aj tak vysokej inflácii. Ekonómovia však rast miezd za také veľké riziko nepovažujú. Ako dodali, reálne mzdy budú pokračovať v poklese, keďže zrýchľovanie inflácie bude stále výraznejšie, než tempo rastu nominálnych miezd.

"Reálne mzdy sú v súčasnosti omnoho nižšie než pred pandémiou a dá sa očakávať, že budú v poklese pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch," uviedli ekonómovia ECB v bulletine. Odbory tak podľa nich budú počas najbližších rokovaní s vedením podnikov pravdepodobne požadovať zvýšenie miezd, najmä v sektoroch s nízkymi platmi.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko pre nelegálnych migrantov vyslalo na maďarsko-srbskú hranicu novú skupinu 38 policajtov

Slovensko vyslalo na maďarsko-srbskú hranicu ďalších 38 policajtov. Doterajšiu skupinu príslušníkov Policajného zboru vystriedajú pri pomoci s ochranou tejto vonkajšej schengenskej hranice pred nelegálnou migráciou. Zostať by mali do konca februára.

V pondelok ich vyprevadil dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), policajný prezident Štefan Hamran a riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Robert Gucký.

"Stále trvá presvedčenie, že ochrana vonkajšej schengenskej hranice je oveľa efektívnejšie opatrenie, ako zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach v rámci Európskej únie," vyhlásil Mikulec. Ako dodal, tento postoj komunikuje aj s orgánmi Európskej únie.

Očakáva, že nelegálna migrácia bude aj témou nadchádzajúceho neformálneho samitu vo Švédsku. Zároveň koncom decembra podľa neho vyslalo Slovensko 30 policajtov aj do operácií Frontexu (Európska pohraničná a pobrežná stráž) v Rumunsku a Srbsku.

Policajný prezident ocenil nasadenie príslušníkov Policajného zboru, ktorí v Maďarsku pôsobili v rámci prvého kontingentu. "Potvrdzuje sa, že ak je seriózne strážená vonkajšia hranica Schengenu, máme výrazne menšie problémy vo vnútrozemí, na vnútorných hraniciach," komentoval. V prípade úspešného zvýšenia počtu policajtov, avizuje možnosť uvoľniť viac policajtov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.