Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán zablahoželal Babišovi k oslobodzujúcemu rozsudku v kauze Čapí hnízdo: Bojuj ďalej!

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok na sociálnej sieti Twitter privítal oslobodzujúci rozsudok voči českému expremiérovi a predsedovi hnutia ANO Andrejovi Babišovi v dotačnej kauze Farmy Čapí hnízdo.

"Som rád, že na faktoch stále záleží! Prajem všetko najlepšie, Andrej Babiš. Bojuj ďalej!" napísal Orbán.

Ako pripomína maďarský spravodajský server index.hu, Babiš s Orbánom dlhodobo udržiavajú dobré vzťahy a majú podobné názory na viacero tém.

Maďarský premiér prišiel pred českými parlamentnými voľbami v septembri 2021 do Prahy osobne podporiť Babiša. Ten to Orbánovi vlani v apríli plánoval opätovať, avšak cestu musel napokon zo zdravotných dôvodov zrušiť.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský opozičný politik Navaľnyj je desiaty raz v trestnej cele a je zrejme chorý

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj je od 31. decembra opäť v trestnej cele. Tentoraz správa väznice vo Vladimirskej oblasti považovala za priestupok to, že Navaľnyj si umyl tvár o 05.24, pričom podľa denného režimu by sa väzni majú umývať presne o 06.00. V trestnej cele bude Navaľnyj 15 dní. Ide o jeho v poradí už desiaty takýto trest, informuje správa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Správa o tom bola zverejnená 9. januára v mene Navaľného na jeho účtoch na sociálnych sieťach. "Takže moje plány na elegantnú oslavu Nového roka, na ktorú som mal pripravený balíček zemiakových lupienkov a konzervu sardiniek, padli," napísal Navaľnyj. Podľa svojich slov novoročnú noc prespal.

V trestnej cele je s Navaľným stále väzeň, o ktorého problémoch s osobnou hygienou politik už písal. Tentoraz informoval, že jeho spoluväzňa prepustili z trestnej cely 3. januára, ale na druhý deň ho priviedli späť.

Podľa Navaľného je pozoruhodné, že keď jeho spoluväzňa prepustia z trestnej cely, nikdy nejde do "klasickej cely", ako iní väzni, ale dozorcovia ho vyhlásia za chorého a presunú do nemocničnej časti. Tá je momentálne plná pacientov s chrípkou, keďže vo väzení je epidémia, dodal Navaľnyj, pričom podotkol: "Zdá sa, že ho používajú ako bakteriologická zbraň".

Navaľného právnik Vadim Kobzev v pondelok na Twitteri napísal, že podľa jeho informácií jeho klient v trestnej cele ochorel, má horúčku a kašeľ.

"Snažíme sa doručiť mu lieky," napísal Kobzev s tým, že Navaľnému priviezol lieky podľa zoznamu spísaného väznicou, kde ich však napokon odmietli prevziať.

Naposledy Navaľnyj predtým opustil trestnú celu 25. decembra. Strávil v nej dvanásť dní.

(tasr)

Minúta  |  

Sky News: Spojené kráľovstvo možno pošle Ukrajine po prvý raz tanky

Spojené kráľovstvo zvažuje, že Ukrajine po prvý raz od začiatku ruskej invázie pred takmer jedenástimi mesiacmi poskytne tanky. Rokovania o dodávke tankov typu Challenger 2 podľa spravodajskej stanice Sky News prebiehajú už niekoľko týždňov.

"To by povzbudilo aj ostatných, aby tiež poslali tanky (na Ukrajinu)," povedal pre Sky News zdroj z Ukrajiny, ktorý pripomenul, že následne by Kyjevu mohli dodať tanky aj Nemecko či Spojené štáty.

Ako poznamenáva Sky News, odvolávajúca sa na západný zdroj oboznámený s priebehom rokovaní, britská vláda ešte neurobila konečné rozhodnutie o poskytnutí tankov Ukrajine. Spojené kráľovstvo by sa mohlo stať prvou západnou krajinou, ktorý by dodala výkonné západné tanky Kyjevu.

Predstavitelia približne 50 krajín vojensky podporujúcich Ukrajinu sa majú stretnúť 20. januára a prípadná nová pomoc Ukrajine vrátane tankov by mohla byť oznámená práve tu, uvažuje Sky News.

Podľa zdroja televízie by Spojené kráľovstvo mohlo poslať Ukrajine približne desať tankov. Zdroj pripustil, že tento počet tankov sám o sebe nedokáže zvrátiť priebeh bojov, ale môže slúžiť na prelomenie obáv západných krajín, že poskytnutie tankov by viedlo k neprijateľnej eskalácii konfliktu.

Poľsko a Fínsko už chceli poslať na Ukrajinu nemecké tanky Leopard II, avšak Berlín ako držiteľ exportnej licencie to neumožnil.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfa Spolu Miroslava Kollára k rokovaniam o novej 76-tke neoslovili. Rokujem však s Dzurindom a ďalšími, vraví

Predsedu strany Spolu – občianska demokracia a nezaradeného poslanca NR SR Miroslava Kollára zatiaľ nikto neoslovil k rokovaniam o vytvorení novej väčšiny v parlamente. Ako povedal Kollár pre agentúru SITA, „nikto ma neoslovil, že by mal záujem o môj hlas pri skladaní novej 76-tky.

Nevyhýbam sa žiadnym rokovaniam, no v tejto chvíli neviem, o čom by sme mali rokovať, pretože ako tak počúvam, tak ani Richard Sulík (SaS), ani Boris Kollár (Sme rodina) nevedia nič o 76-tke, čiže najprv sa oni musia dohodnúť, či o ňu majú záujem“.

Podľa Miroslava Kollára by bolo najlepšie pre Slovensko, keby do riadnych parlamentných volieb dovládla kompetentná, efektívna a pokojná vláda. Ako dodal, po doterajších skúsenostiach nemá ani najmenší dôvod si myslieť, že práve teraz by sa to malo podariť.

„Ale uvidíme, nechám sa prekvapiť,“ podotkol. V súčasnej situácii pokladá za najschodnejšie riešenie, aby parlament na svojom zasadnutí 24. januára schválil ústavný zákon, ktorý umožní skrátenie volebného obdobia. Následne na februárovom zasadnutí by sa mohol určiť termín predčasných volieb. Líder Spolu preferuje september 2023.

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy povedal, že nie sú ďaleko od novej 76-tky, ale rokovania stále bežia. Podľa jeho vyjadrenia je tu šanca, že môže vzniknúť nová 76-tka, ktorá by mohla v nejakom modeli vládnuť. Jedným z možných scenárov sú však aj predčasné voľby.

„Priestor je do konca januára a ja verím, že dovtedy to vyriešime. Či bude strana Sloboda a Solidarita súčasťou novej 76-tky, sa teraz vyjadrovať nebudem,“ dodal Šeliga, podľa ktorého to, či budú voľby na jeseň, alebo v riadnom termíne v roku 2024, bude závisieť od ďalších rokovaní. Predpokladá však, že ak by došlo k predčasným voľbám, konali by sa v druhej polovici tohto roka.

Strana Sloboda a Solidarita dnes vo svojom stanovisku uviedla, že má jasné predstavy, ako ďalej, počká si však na rokovania. „Vyhlásenia Juraja Šeligu o novej 76-tke v parlamente sa zrejme netýkajú SaS, pretože nás nikto s rokovaniami neoslovil. Urobili sme, čo sme urobiť museli, Igor Matovič ako najväčší problém krajiny opustil vládu,“ uviedla SaS.

Rokuje s Dzurindom, šeligovcami a budajovcami o kreovaní demokratickej alternatívy

„stretávame sa s Mikulášom Dzurindom, ktorý ohlasoval, že chystá vlastný politický projekt. Hľadáme formálnu cestu, ako sa dopracovať k spolupráci tak, aby sme stihli možný termín predčasných parlamentných volieb.“ Primárnym cieľom je, aby v najbližších voľbách neprepadol ani jeden hlas demokratického voliča. „Rozprávame sa v súčasnosti so všetkými, ktorí majú túto ambíciu – od šeligovcov, budajovcov, bol som aj s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, aj s troma našimi kolegami z komunálnych volieb,“ povedal Kollár.

Akú formu bude mať nakoniec táto spolupráca, ukážu podľa jeho slov už najbližšie týždne, maximálne mesiac – dva. „Mne by sa veľmi páčilo, keby sa podarilo vytvoriť jednorazové spojenie pre voľby, ktoré by sa ukázalo byť také úspešné, že následne by na základe tohto pôdorysu mohla fungovať jedna silná stredopravá strana, ukotvená aj v regiónoch, ktorá tu bude niekoľko volebných období,“ dodal Kollár.

Záujem má aj o rokovania s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH). Je to aj preto, že spolupráca vzniká na pôdoryse strán, ktoré sú členskými stranami Európskej ľudovej strany. „Je tam SPOLU – občianska demokracia, aj KDH, aj Mikuláš Dzurinda, ktorý je tam prezidentom Martensovho centra,“ priblížil Kollár. Ako ďalej doplnil, váži si každého demokratického politika, ktorý to ešte nevzdal.

Kollár zároveň poukazuje na to, že zabrániť návratu Roberta Fica je len prvý krok, nie cieľ. Cieľom je vytrhnúť Slovensko z rúk populistov a diletantov a vrátiť do správy vecí verejných víziu, kompetentnosť, predvídateľnosť a spoľahlivosť. Na demokratickej a nepopulistickej alternatíve pracujú už teraz, aby boli pripravení, ak by bolo potrebné predložiť volebnú kandidátku už začiatkom jari.

(sita)

Minúta  |  

Švédsko urobilo všetko, čo treba pre členstvo v NATO, vyhlásil Stoltenberg. Turecko nesúhlasí

Švédsko urobilo všetko, čo je nevyhnutné, pre zabezpečenie schválenia jeho členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) zo strany Turecka. Pre švédske noviny Aftonbladet to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg s tým, že je na čase, aby sa Švédsko pridalo k aliancii.

Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO po tom, čo Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Všetkých 30 členov aliancie ich v lete formálne prizvalo, no ich prístupové protokoly zatiaľ neratifikovali Maďarsko a Turecko.

Turecko blokuje ich žiadosť, kým krajiny nesplnia jeho bezpečnostné požiadavky, ktoré okrem iného zahŕňajú vydanie kurdských militantov a ľudí spojených so sieťou vedenou moslimským duchovným Fethullahom Gülenom, ktorého Ankara viní z pokusu o prevrat v roku 2016.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu v decembri povedal, že Švédsko ešte nie je ani v polovici pri plnení svojich záväzkov, aby si zabezpečilo schválenie. Vyjadril sa tak po tom, čo švédsky súd rozhodol proti vydaniu muža, ktorý vo Švédsku dostal azyl a Turecko ho chce pre spomínaný prevrat.

Švédsky premiér Ulf Kristersson sa v nedeľu vyjadril, že Švédsko dodržiava svoje záväzky a rozhodnutie je teraz na Turecku. „Spolu s Fínskom a Tureckom máme veľmi dobrý proces a robíme presne to, čo sme povedali, čo Turecko teraz potvrdzuje,“ uviedol.

„Uplatňuje sa legislatíva zakazujúca účasť v teroristických organizáciách a je známe, že Turecko menuje jednotlivcov, ktorých chce vydať. Je tiež známe, že Švédsko má právne predpisy, ktoré sú jasné a znamená to, že je to vecou súdov. Taktiež nevydávame švédskych občanov do žiadnej krajiny,“ dodal.

(sita)

Minúta  |  

Rusko odstupuje od európskeho dohovoru o boji proti korupcii

Ruský prezident Vladimir Putin požiadal dolnú komoru parlamentu, Štátnu dumu, aby ukončila pristúpenie k dohovoru Rady Európy o boji proti korupcii, ktorý Rusko podpísalo v roku 1999. Termín hlasovania o vypovedaní dohovoru zatiaľ nebol stanovený, ale očakáva sa, že sa uskutoční čoskoro, informovala v pondelok agentúra AP.

Putin vo svojom liste Štátnej dume argumentoval, že odstúpenie je dôsledkom rozhodnutia Rady Európy obmedziť účasť Moskvy na práci ustanovizne, ktorej úlohou je dohliadať na všeobecné dodržiavanie dohovoru. Putin tento stav označil za "neprijateľný" a "diskriminačný".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že odstúpenie Ruska od protikorupčného dohovoru nebude v Rusku brániť úsiliu v boji proti úplatkárstvu. "V žiadnom prípade to neoslabí náš domáci právny rámec na boj proti korupcii," ubezpečoval Peskov v konferenčnom hovore s novinármi.

Dodal, že Rusko bude pokračovať v protikorupčnej spolupráci s "priateľskými" krajinami, a poznamenal, že takáto spolupráca s "nepriateľskými" krajinami sa aj tak zastavila.

Krátko po rozpútaní vojny proti Ukrajine 24. februára 2022 Rusko vystúpilo z Rady Európy a avizovalo, že odstúpi aj od dohovorov podpísaných v rámci svojho členstva v RE. Vlani v septembri tak Moskva odstúpila od Európskeho dohovoru o ľudských právach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.