Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ombudsmani z Ruska a Ukrajiny sa stretnú v Turecku

Ruská komisárka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová sa má tento týždeň stretnúť v Turecku so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Lubincom. Oznámila to v pondelok ruským médiám, pričom TASR túto správu prevzala z nemeckej agentúry DPA.

„Potvrdzujem, že plánujem takéto stretnutie," citovala Moskaľkovovú ruská agentúra Interfax.

Informáciu o plánovanom stretnutí neskôr potvrdila aj ukrajinská strana s tým, že rokovania sa okrem iného majú týkať otázky „návratu civilných rukojemníkov, ktorých Rusko hromadne zadržiava na dočasne okupovanom území Ukrajiny".

Stretnutie sa má uskutočniť na okraj rozsiahlej schôdze ľudskoprávnych predstaviteľov jednotlivých krajín sveta, ktorá sa bude konať od štvrtka do soboty v Turecku.

(tasr)

Minúta  |  

Fiala telefonoval so Zelenským z areálu zbrojovky, na hlaveň tanku napísal odkaz

Český premiér Petr Fiala v pondelok priamo z výrobnej haly zbrojovky Excalibur Army v Šternberku neďaleko Olomouca telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Obaja o rozhovore informovali na sociálnej sieti Twitter, informuje TASR.

Podľa Fialu si navzájom zavinšovali k novému roku a hovorili o ďalšej konkrétnej spolupráci Česka a Ukrajiny. Na hlaveň tanku T-72, ktorý Česko pošle na Ukrajinu, napísal Fiala fixkou odkaz: „Statočným ukrajinským obrancom".

„Verím, že Ukrajinci zvíťazia vo svojom boji s ruským agresorom," dodal.

Počas návštevy zbrojovky „pokrstil" pohárom sektu nové ťažké vyslobodzovacie a odsunové vozidlo TREVA 30. Aj to plánuje Česko v budúcnosti poslať na Ukrajinu.

Zelenskyj označil telefonický rozhovor s Fialom za „zmysluplný". Podľa vlastných slov českého premiéra informoval o situácii na fronte a hrozbe eskalácie konfliktu zo strany Ruska.

„Ceníme si dôležitú obrannú podporu zo strany Českej republiky a očakávame jej posilnenie," vyhlásil ukrajinský prezident.

Okrem rozhovoru s Fialom absolvoval Zelenskyj v pondelok aj svoj prvý telefonát s novou slovinskou prezidentkou Natašou Pircovou Musarovou, ktorá sa funkcie ujala tesne pred Vianocami. Telefonoval tiež s portugalským premiérom Antóniom Costom a predsedom severomacedónskej vlády Dimitarom Kovačevským, ktorého krajina tohto roku predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra kúpilo vrtuľník za vyše 13 miliónov eur

Ministerstvo vnútra (MV) SR kúpilo vrtuľník Leonardo AW 189 spolu s vybavením a výcvikom pre pilotov za vyše 13 miliónov eur. Zákazku zrealizovalo priamym rokovacím konaním. Okamžitý nákup minimálne jedného vrtuľníka označilo za nevyhnutný pre zachovanie schopnosti plnenia úloh Leteckého útvaru MV SR. Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej v centrálnom registri zmlúv a informácií vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Na nákup upozornil portál Plus 7 dní.

Za samotný vrtuľník vyrobený v roku 2016 zaplatí rezort 10,6 milióna eur. Výcvik troch pilotov, objednané vybavenie na misie a realizácia technického dohľadu CAMO majú stáť 2,535 milióna eur. Dodávateľom je lichtenštajnská spoločnosť HELIPOOL GmbH. Zmluvu uzavreli v polovici decembra 2022.

Použitie priameho rokovacieho konania zdôvodnilo ministerstvo v správe o zákazke mimoriadnou udalosťou v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Poukázalo tiež na stav vrtuľníkovej techniky, ako aj sankcie voči Rusku, ktoré komplikujú údržbu doterajších vrtuľníkov Mi-171.

Rezort už v lete 2022 zrealizoval nákup dvoch vrtuľníkov za 29 miliónov eur priamym rokovacím konaním, Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) však nariadil obe zákazky zrušiť. Ako však upozornilo ministerstvo v správe o zákazke, Rada ÚVO napriek 45-dňovej lehote o jeho odvolaní zatiaľ nerozhodla.

„Nedostupnosť novej vrtuľníkovej techniky, ktorá mala byť zaobstaraná prostredníctvom priameho rokovacieho konania s ohľadom na stále problematickejšiu dodávku náhradných dielov a výkon údržby vrtuľníkov Mi-171, komplikuje situáciu s možnosťou nasadenia vrtuľníkovej techniky Leteckého útvaru MV SR," argumentuje rezort.         

Časovú tieseň spôsobila aj končiaca sa životnosť komponentu vrtuľníka bez garancie dodania.

Ministerstvo obhajuje nevyhnutnosť okamžitého nákupu aj časom potrebným na jeho implementáciu do prevádzky v trvaní deviatich až 12 mesiacov. „Iba tak sa môže stihnúť jeho uvedenie do prevádzky pred ukončením prevádzky jedného z vrtuľníkov Mi-171 v auguste 2023 a existuje možnosť zachovania kontinuity vykonávaných činností," uviedlo. Nevylúčilo však, že letová činnosť jedného z vrtuľníkov bude vzhľadom na chýbajúci komponent ohrozená ešte skôr, ako nový stroj uvedú do prevádzky.

Vrtuľníky využívajú policajti, hasiči či záchranári napríklad pri pátraní, hasení požiarov, ale aj pri ochrane štátnej hranice. V súčasnosti rezort disponuje dvomi vrtuľníkmi Mi-171 a jedným vrtuľníkom Bell 429. Súčasný počet je podľa MV SR minimálny stav nevyhnutný na zabezpečenie schopnosti plnenia potrebných úloh na území Slovenskej republiky. Zdôrazňuje preto potrebu disponovať funkčnými a operatívne použiteľnými vrtuľníkmi, pri ktorých je minimálne riziko, že sa stanú neschopnými prevádzky v čase potreby ich nasadenia a pri ktorých dokáže verejný obstarávateľ zabezpečiť v prípade potreby ich opravu, servis a celkovú prevádzkyschopnosť.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Irán môže prispievať k vojnovým zločinom na Ukrajine

Irán môže predajom smrtiacich dronov Rusku na použitie vo vojne na Ukrajine „prispievať k rozsiahlym vojnovým zločinom“. V pondelok to novinárom povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Jeho vyjadrenie nenaznačilo zmenu v politike USA, je však jedným z najostrejších vyhlásení Washingtonu voči Iránu, odkedy začal dodávať zbrane Rusku na podporu jeho vojny.

Sullivan, ktorý je s americkým prezidentom Joeom Bidenom na ceste v Mexiku, povedal, že Irán sa rozhodol „ísť po ceste, kde sa ich zbrane používajú na zabíjanie civilistov na Ukrajine a úsilie uvrhnúť mestá do chladu a tmy, čo z nášho pohľadu stavia Irán na miesto, kde by mohol potenciálne prispieť k rozsiahlym vojnovým zločinom“.

Poradca poukázal na európske a americké sankcie voči Iránu zavedené po tom, čo USA minulý rok odhalili predaj iránskych zbraní Rusku, ako na príklad toho, ako sa snažia „sťažiť tieto transakcie“. Uznal však, že „spôsob, akým ich v skutočnosti fyzicky vykonávajú, spôsobuje, že fyzický zákaz je výzvou“.

(sita)

Minúta  |  

Brazílskeho exprezidenta Bolsonara hospitalizovali s bolesťami brucha

Bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara hospitalizovali v nemocnici v meste Orlando v americkom štáte Florida s „bolesťami brucha", informoval v pondelok brazílsky denník O Globo.

Ako konštatuje TASR, táto správa sa objavila deň po tom, čo časť tvrdého jadra Bolsonarových stúpencov vtrhla do niekoľkých vládnych budov v hlavnom meste Brazília a domáhala sa zosadenia prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Agentúra Reuters pripomenula, že Bolsonaro bol v posledných rokoch viackrát hospitalizovaný so zablokovanými črevami. Súvisí to so zraneniami, ktoré utrpel, keď ho v roku 2018 počas predvolebnej kampane pobodali.

Do Spojených štátov Bolsonaro odcestoval koncom decembra – dva dni pred tým, ako sa Lula da Silva ujal 1. januára prezidentského úradu.

(tasr)

Minúta  |  

Bosnianski Srbi napriek zákazu slávili deň nezávislosti Republiky srbskej

Prehliadkou polície, príslušníkov špeciálnych jednotiek a obrnených vozidiel oslávili bosnianski Srbi v pondelok vo Východnom Sarajeve (Istočno Sarajevo) suverenitu svojej autonómnej republiky. Informovala o tom agentúra Reuters.

Tieto oslavy časovo kolidujú so slávením Vianoc srbskými pravoslávnymi kresťanmi. Práve náboženský aspekt viedol bosniansky ústavný súd k vyhláseniu tohto sviatku za nezákonný, pretože diskriminuje katolíckych Chorvátov i miestnych Moslimov.

Vo Východnom Sarajeve — meste so srbskou väčšinou, ktoré zahŕňa časť Sarajeva a priľahlých obcí a vzniklo po tom, ako mierová dohoda z roku 1995 rozdelila Bosnu na dve autonómne oblasti, Republiku srbskú (RS) a bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, — platili v pondelok prísne bezpečnostné obmedzenia v doprave.

Agentúra Reuters poukázala na to, že to bolo vôbec prvýkrát, čo sa pochod 2 500 ozbrojených srbských policajtov a civilistov konal na hraniciach Sarajeva ovládaného Moslimami.

V súvislosti s porušením spomenutého rozhodnutia ústavného súdu podalo v pondelok 14 organizácií vojnových veteránov na súde v Sarajeve trestné oznámenie na vládu RS.

Účastníkov sprievodu však rozhodnutie ústavného súdu neodradilo. Sprievod sledoval aj prezident RS Milorad Dodik.

Medzinárodný vyslanec pre Bosnu Christian Schmidt pritom varoval pred dôsledkami, ktoré hrozia verejným činiteľom, ak sa zúčastnia na zakázaných oslavách. Schmidt síce má právomoc uložiť sankcie, no Dodik jeho úrad neuznáva, .

Podľa spravodajského webu RTVN BN sa na slávnostnej prehliadke zúčastnili najvyšší predstavitelia Republiky srbskej, srbskí predstavitelia v inštitúciách Bosny a Hercegoviny i viacerí ministri z vlád RS a Srbska. Z lóže sprievod sledoval i Danilo Vučič, syn srbského prezidenta Aleksandra Vučiča. 

Dodik v príhovore k účastníkom sprievodu vyhlásil, že žiadny súd nebude rozhodovať o tom, kedy Srbi oslavujú svoje sviatky. Deklaroval, že Srbi nechcú žiť v multietnickom štáte. Povedal, že jediným cieľom všetkých Srbov je mať vlastný štát, ktorý sa potom spojí so Srbskom.

Na nedeľňajšej slávnosti v meste Banja Luka Dodik udelil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v neprítomnosti najvyššie vyznamenanie Republiky srbskej za „vlastenecký záujem a lásku" k Srbmi ovládanej časti Bosny.

Deviateho januára 1992 Srbi v Bosne a Hercegovine vyhlásili nezávislosť, čo vyvolalo vojnu, v ktorej zahynulo 100-tisíc ľudí. Viac ako 11-tisíc z nich prišlo o život v Sarajeve, ktoré bolo 43 mesiacov obliehané bosnianskosrbskými jednotkami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.