Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenský priemysel v novembri významne pribrzdil, pokles bol takmer vo všetkých odvetviach

Priemyselná produkcia v novembri poklesla o 10,8 percenta. Priemysel tak podľa Štatistického úradu SR zvýšil svoje zaostávanie prejavujúce sa v posledných mesiacoch. V novembri 2022 vyprodukoval takmer o 14 percent vyššiu hodnotu ako priemerne v roku 2015. Bol to o výrazne nižší výkon ako dosahovali novembrové výkony kľúčového odvetvia slovenskej ekonomiky v predošlých piatich rokoch.

Aktuálny výsledok odvetvia v jedenástom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v energetike spolu s ťažbou dobývaním, pričom energetika patrí k podielovo najväčším odvetviam v slovenskom priemysle a už takmer rok pokračuje vo výraznom útlme.

Významnejší vplyv na celkový výkon priemyslu mal aj pokles vo výrobe dopravných prostriedkov, pokles vo výrobe z gumy a plastu, vo výrobe kovov a kovových konštrukcií a tiež medziročne nižšia výroba strojov a zariadení.

Len štyri odvetvia mali počas novembra medziročne vyšší výkon. Najzásadnejší vplyv mal mierny rast výroby elektrických zariadení a dynamický rast v podielovo menšom odvetví, vo výrobe farmaceutických výrobkov. Pozitívne prispela aj mierne vyššia produkcia výroby koksu a ropných produktov.

(sita)

Minúta  |  

Koncu hlinikárne Slovalco sa podľa strany SaS dalo zabrániť

Koncu hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom sa podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) dalo zabrániť. Ako ďalej bývalá koaličná strana informuje na sociálnej sieti, ešte vo vláde opakovane žiadali ministerstvá financií a životného prostredia, aby situáciu riešili formou dotácie z prebytočných prostriedkov v envirofonde. Poukazovali taktiež na potrebné zmeny v zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.

„Bohužiaľ, v tej dobe bolo pre ministra financií prvoradé opakovať, že Sulík nenakúpil testy, a nie riešenie problémov Slovenska," konštatujú liberáli. Ako ďalej doplnil bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS), reštart fabriky je možný, bude však mimoriadne náročný.

„Tak, ako najneskorší čas na ich záchranu bol pred viac ako rokom, tak na rozbehnutie ich opätovnej výroby bude tiež treba takmer rok. Toto však bude závisieť nielen od vývoja cien elektriny na trhu, ale aj od skorého prijatia novely o obchodovaní s emisnými kvótami," uviedol.

Spoločnosť Slovalco v pondelok informovala, že definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu primárneho hliníka. Po takmer sedemdesiatich rokoch sa tak v Žiari nad Hronom definitívne končí história výroby hliníka. Tento krok je podľa firmy výsledkom nečinnosti vlády Slovenskej republiky, konkrétne Ministerstva životného prostredia SR a bývalého ministra financií Igora Matoviča. Tí podľa nej počas posledných rokov blokovali prijatie novely zákona, ktorá by upravila výšku kompenzácií pre energeticky náročné podniky na úroveň iných priemyselných krajín Európskej únie.

Spoločnosť pôvodne prevádzkovala 226 elektrolýznych pecí, v ktorých však výrobu postupne utlmovala a v auguste 2022 sa rozhodla ponechať v chode iba posledných desať, ktoré by uľahčili reštart v prípade schválenia spomínanej novely. Tá však nebola dodnes prijatá, firma sa preto rozhodla pece definitívne odstaviť. Fabrika však bude udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. To bude podnik stáť niekoľko miliónov eur ročne, náklady na reštart sa odhadujú na takmer sto miliónov eur.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Kancelár Scholz bránil svoju politiku dodávok zbraní Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok v Berlíne bránil svoju politiku dodávok zbraní Ukrajine a odmietol kritiku, že bol príliš váhavý po vypuknutí vojny. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

„Nemecko stojí v popredí v podporovaní Ukrajiny," povedal Scholz a spomenul nielen finančnú a humanitárnu pomoc, ale tiež dodávky zbraní. V tomto ohľade bude zodpovedne pokračovať a zaviazal sa, že urobí to, čo je "v tejto veci správne a dobré pre Ukrajinu a pre mier v Európe".

Jeho výroky nasledovali po tom, čo sa minulý týždeň dohodol s americkým prezidentom Joeom Bidenom na vôbec prvých dodávkach obrnených transportérov západnej výroby Ukrajine. Kyjev už mesiace žiada ťažkú bojovú techniku vrátane tankov.

Poslanci z ďalších dvoch politických strán v Scholzovej koalícii kancelára žiadajú, aby Ukrajine poskytol aj výkonnejšiu ťažkú bojovú techniku – samohybné protilietadlové systémy Gepard 2.

Najdôležitejšími dodávateľmi zbraní Ukrajine sú po Spojených štátoch práve Nemecko a Spojené kráľovstvo. „Vždy budeme – tak ako doteraz – stáť v popredí, pokiaľ ide o množstvo a tiež kvalitu dodávok zbraní, ktoré organizujeme," dodal Scholz a sľúbil, že v dodávkach bude pokračovať tak dlho, ako bude treba.

Zopakoval však, že vojna sa nesmie stať vojnou medzi Ruskom a NATO, pričom Berlín bude konať len v súlade a v spolupráci so svojimi partnermi.

„Nemecko nebude konať samo, Nemecko vždy zostane spolu so svojimi priateľmi a spojencami a predovšetkým s naším transatlantickým partnerom, Spojenými štátmi americkými. Čokoľvek iné by v tejto nebezpečnej situácii bolo nezodpovedané," dodal Scholz.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko podľa Zelenského vynakladá na dobytie Soledaru najväčšie úsilie

Rusko sa sústreďuje na dobytie mesta Soledar na východnej Ukrajine a podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na to vynakladá svoje najväčšie úsilie. „Je to mimoriadne náročné, nezostali takmer žiadne nepoškodené steny,“ cituje Zelenského nočný prejav spravodajský portál CNN.

Námestník ukrajinského ministra obrany v pondelok povedal, že ukrajinské sily odrazili ruský pokus o dobytie mesta. Zelenskyj skonštatoval, že „húževnatosť“ jej mužov získala Ukrajine dodatočný čas.

„Všetko je úplne zničené, nezostal tu takmer žiadny život. Prišli o tisíce ľudí. Celá zem pri Soledare je pokrytá mŕtvolami okupantov a jazvami po úderoch. Takto vyzerá šialenstvo,“ vyjadril sa tiež prezident.

Ukrajinský líder zároveň povedal, že sa jeho vláda snaží dostať vojenské vybavenie, ktoré Ukrajine sľúbili jej spojenci, čo najskôr na frontovú líniu.

(sita)

Minúta  |  

Rusko začalo trestne stíhať prominentných kritikov Kremľa

Ruské úrady v pondelok oznámili paralelné trestné stíhania dvoch prominentných kritikov Kremľa. Ide o známeho herca Artura Smoľjaninova, kritického voči vojne na Ukrajine, ako aj o podnikateľa a stúpenca ruskej opozície Borisa Zimina.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vo vyhlásení uviedol, že jeho predseda Alexander Bastrykin nariadil začatie trestného stíhania ruského divadelného a filmového herca Smoľjaninova, ktorý po spustení ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine opustil krajinu a opakovane sa vyjadroval proti vojne.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že Smoľjanin "urobil sériu vyjadrení namierených proti Rusku v rozhovore pre západné médiá". Výbor však nekonkretizoval, ktoré zo Smoľjaninových krokov predstavovali trestný čin a aké obvinenia budú proti nemu vznesené, píše AP.

V radoch stúpencov Kremľa vyvolali pobúrenie jeho vyjadrenia z minulého týždňa. Pre nezávislý web Novaja Gazeta Europe totiž povedal, že ak by mal bojovať vo vojne, bojoval by "na strane Ukrajiny". "Pre mňa je to na strane mojich bratov, na ktorých zaútočili moji ďalší bratia," uviedol.

Prípad proti Smoľjaninovovi prichádza v čase stupňujúcej sa ostrej rétoriky o Rusoch, ktorí kvôli vojne opustili krajinu. Ruskí poslanci dokonca naznačili zhabanie majetku tých, ktorí sa presťahovali do zahraničia, či zvýšenie daní tým, ktorí pokračujú v práci na diaľku pre ruské spoločnosti. Ďalší takýchto ľudí jednoducho označili za "zradcov".

V separátnom prípade zaradilo ruské ministerstvo vnútra prominentného filantropa Borisa Zimina na medzinárodný zoznam najhľadanejších osôb v súvislosti s obvineniami z podvodu. Práve Zimin finančne podporoval niekoľko nezávislých ruských médií i projekty uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Zimin údajne opustil Rusko už v roku 2015. V septembri minulého roka bol zaradený na ruský zoznam osôb považovaných za "zahraničných agentov".

Navaľnyj uviedol, že Zimin zaplatil 79.000 eur za jeho evakuáciu na liečenie zo sibírskeho mesta Omsk do Berlína v auguste 2020, keď po otrave upadol do kómy, pripomína AP.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina žiada Gruzínsko o vydanie väzneného Saakašviliho za účelom liečby

Ukrajina žiada Gruzínsko o umožnenie prevozu väzneného gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho za účelom lekárskeho ošetrenia, keďže jeho zdravotný stav sa údajne čoraz viac zhoršuje. Informovala o tom v pondelok stanica Sky News.

Samotný Saakašvili, ktorý má ukrajinské občianstvo, tvrdí, že je v Gruzínsku väznený z politických dôvodov.

"Vážim si ho, pretože je historickou osobnosťou. Naším oficiálnym stanoviskom je: vydajte nám Saakašviliho na liečbu," uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. "A ak ho nechcete poslať priamo na Ukrajinu, pošlite ho do akejkoľvek inej európskej krajiny, kde mu môžu poskytnúť takú zdravotnú starostlivosť, akú, bohužiaľ, nemôže dostať v Gruzínsku," dodal.

Saakašvili absolvoval vo väzbe niekoľko hladoviek, ktorými protestoval proti svojmu zadržiavaniu a zaobchádzaniu zo strany úradov. Práve v dôsledku hladoviek sa podľa exprezidentových právnych zástupcov, rodiny i prívržencov jeho zdravotný stav výrazne zhoršuje. Z väzenia bol preto premiestnený na kliniku v Tbilisi.

Prozápadne orientovaný Saakašvili (55) bol gruzínskym prezidentom v rokoch 2004 – 2013. Len niekoľko dní pred koncom svojho funkčného obdobia opustil Gruzínsko a uchýlil sa do exilu na Ukrajine, počas ktorého sa aktívne zapájal do tamojšej politiky.

V roku 2018 ho v Gruzínsku v neprítomnosti odsúdili na šesť rokov väzenia za údajné zneužívanie právomocí. Podľa samotného Saakašviliho však ide o politicky motivovaný verdikt. Vo väzení je od októbra 2021, keď sa tajne vrátil z ukrajinského exilu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.