Preskočiť na obsah
  |  

SLK má výhrady k mnohým bodom memoranda medzi vládou a odborármi

Slovenská lekárska komora (SLK) má vážne výhrady k mnohým bodom memoranda medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Ide napríklad o ďalšie vzdelávanie lekárov či rezidentské štúdium. Vyplýva to z jej vyjadrenia pre TASR.

„K mnohým bodom z memoranda, napríklad týkajúcim sa ďalšieho vzdelávania lekárov a rezidentského štúdia, ktoré spadajú do zákonných kompetencií SLK a iných zdravotníckych organizácií a vzdelávacích inštitúcií, nie LOZ, máme vážne výhrady, ktoré sme už kompetentným prezentovali," spresnila.

Ďalšie legislatívne zmeny je podľa SLK nevyhnutné realizovať po diskusii kompetentných orgánov a ich predstaviteľov. Upozornila, že ich nemožno šiť horúcou ihlou. V tejto súvislosti poukázala napríklad na vlaňajšiu zmenu predpisovania liekov, ktorá spôsobila medzi odbornou verejnosťou a pacientmi „chaos".

SLK pripomenula, že akciu hromadných výpovedí lekárov opakovane z vlastnej iniciatívy podporila. Je jej však ľúto, že s nimi vedenie LOZ nekomunikovalo. „Na záver, pri uviaznutí rokovaní, dokonca odmietlo aj našu ponuku na pomoc formou mediátora medzi LOZ a vládou SR," dodala. Dohodu o mzdách nemocničných lekárov SLK privítala s úľavou, pretože podľa nej odvrátila hrozbu odchodu lekárov z nemocníc a ďalšieho domino efektu v systéme.

Hromadné výpovede pre nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve podalo vlani vyše 2100 lekárov. Lekárski odborári trvali na splnení ôsmich požiadaviek, problém pri dosiahnutí dohody bol najmä v otázke platov. Vláda a odborári sa napokon na konci novembra niekoľko dní pred vypršaním výpovedných lehôt dohodli a uzavreli memorandum.

(tasr)

  |  

Čína varovala Austráliu pred Japonskom v súvislosti s jeho vojnovou minulosťou

Čína v utorok vyhlásila, že Austrália by si mala spomenúť na vojnové zločiny Japonska spáchané počas druhej svetovej vojny predtým, ako sa začne prispôsobovať tejto regionálnej mocnosti. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Austrálska stredoľavicová vláda sa snaží napraviť vzťahy s Čínou, ktoré sa za bývalej konzervatívnej vlády výrazne zhoršili. Nedávno však podpísala novú bezpečnostnú dohodu s Japonskom v snahe obmedziť vplyv Pekingu v tichomorskom regióne.

Čínsky veľvyslanec v Austrálii Siao Čchien uviedol, že Canberra by mala byť pri spolupráci s Japonskom opatrná vzhľadom na jeho útoky na Austráliu v druhej svetovej vojne.

„Japonsko počas druhej svetovej vojny napadlo Austráliu, bombardovalo mesto Darwin, zabíjalo Austrálčanov a strieľalo austrálskych vojnových zajatcov," povedal diplomat.

„Dávajte si pozor na to, čo sa môže stať v budúcnosti. Keď sa vám raz niekto vyhráža, môže sa vám vyhrážať znova. Čína však bola a je vaším priateľom," dodal Siao.

Jeden z novinárov mu pripomenul výrok japonského veľvyslanca v Austrálii, ktorý pre denník The Australian povedal, že Canberra si voči Číne musí zachovať „ostražitosť".

Čína v roku 2020, keď kulminovali spory medzi Canberrou a Pekingom, uvalila clá na kľúčový austrálsky vývoz, ako je jačmeň a víno, a neoficiálne zastavila dovoz austrálskeho uhlia.

Ministri čínskej vlády dokonca istý čas odmietali prijímať telefonáty od austrálskych kolegov.

Bývalá austrálska vláda rozhnevala Peking tým, že opakovane spochybňovala dodržiavanie ľudských práv v Číne a presadzovala nezávislé vyšetrovanie pôvodu covidovej pandémie.

Siao priznal, že obchod bol v posledných rokoch „narušený", ale vyjadril nádej, že sa „vráti do normálu".

(tasr)

  |  

Príbuzný exministra Žigu odmieta obvinenia z podplácania

Na pôde Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sa dnes začalo hlavné pojednávanie s príbuzným bývalého ministra hospodárstva a životného prostredia Petra Žigu Štefanom Žigom.

Ten je stíhaný pre trestný čin podplácania. Konkrétne mal podľa obžaloby podplácať bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka. Obžalovaný obvinenia odmieta.

„Chcem vyhlásiť, že som nevinný," povedal Štefan Žiga Doplnil, že Slobodníkovi ani nikomu inému peniaze nedával, pretože na to nemal dôvod. Na otázky prokurátora však odmietol odpovedať.

Štefan Žiga bol pôvodne obvinený, že odovzdal úplatky 175-tisíc eur. Tie údajne v období rokov 2016 až 2020 smerovali bývalému šéfovi Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernardovi Slobodníkovi, ale aj bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi. Vo veci podplácania Makóa však nakoniec Generálna prokuratúra SR prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Štefanovi Žigovi obvinenie. Peniaze pre Slobodníka sa mali týkať vyšetrovania kauzy známej ako Valčeky, v ktorej išlo o nadmerné odpočty DPH.

Slobodník dnes zároveň pred súdom vypovedal ako svedok, pričom potvrdil tvrdenia v obžalobe. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus zároveň uviedol, že v tejto veci bolo Slobodníkovi podmienečne zastavané trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci prijímania úplatku.

(sita)

  |  

Rusi údajne kontrolujú väčšinu Soledaru, tvrdí britské ministerstvo obrany

Ruské sily a žoldnierska Wagnerova skupina postúpili smerom do Soledaru v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a pravdepodobne kontrolujú väčšinu mesta. V utorňajšej správe to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová uviedla, že Rusi v pondelok obnovili svoje pokusy o dobytie Soledaru, ktorý sa nachádza asi desať kilometrov od Bachmutu.

Podľa britského ministerstva obrany je dobytie Soledaru pokusom Ruska prevziať kontrolu nad Bachmutom zo severu a narušiť ukrajinské komunikačné trasy.

Ministerstvo však poznamenalo, že je nepravdepodobné, že ruské sily „obkľúčia mesto“, pretože Ukrajinci majú stabilné obranné línie a zásobovacie trasy.

(sita)

  |  

Britský rezort obrany: Rusko dosiahlo pokrok v úsilí o dobytie Bachmutu

Ruské sily dosiahli mierny pokrok v bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny, kde Moskva útočí už niekoľko mesiacov. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy britského ministerstva obrany.

Ruskej armáde a príslušníkom Vagnerovej skupiny sa počas posledných štyroch dní podarilo dostať do strategicky dôležitého mesta Soledar. Leží približne 10 kilometrov severne od Bachmutu, čo je hlavný krátkodobý cieľ Moskvy, píše britský rezort obrany.

Úspech v Soledare by mal Rusom umožniť priblížiť sa k Bachmutu zo severu a prerušiť ukrajinské komunikačné linky.

Boje sa zameriavajú na prístupové cesty do opustených štôlní soľných baní pod mestom v celkovej dĺžke 200 kilometrov.

„Obe strany sú znepokojené, že (tieto cesty) mohli byť použité na preniknutie za ich línie," píše ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.

Rusko v oblasti Bachmutu vyvíja zvýšené úsilie, je však nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti sa mu podarí mesto obsadiť, konštatuje rezort obrany. Ukrajinské sily tam majú stabilné obranné pozície a kontrolujú aj zásobovacie cesty.

(tasr)

  |  

Ruská fregata vybavená hypersonickými zbraňami vykonala manévre v Nórskom mori

Ruská vojenská loď vybavená hypersonickými zbraňami absolvovala cvičenie v Nórskom mori. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Posádka fregaty Admirál flotily Sovietskeho zväzu Gorškov vykonala vzdušné obranné cvičenie v Nórskom mori," uvádza ruský rezort obrany.

Ruský prezident Vladimir Putin vyslal minulý týždeň fregatu triedy Admirál Gorškov, vyzbrojenú novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon), do Atlantického oceánu. Podľa agentúry Reuters tak spravil, aby ukázal svetu, že Rusko sa v dôsledku vojny na Ukrajine nestiahne. Ruské fregaty tejto triedy merajú 135 metrov s plným výtlakom 5 400 ton.

Rusko, Čína a USA sa v súčasnosti pretekajú vo vývoji hypersonických zbraní, ktoré vďaka svojej rýchlosti a manévrovateľnosti dávajú útočiacim silám značnú výhodu nad protivníkom. Cieľ hypersonickej rakety dokáže protivzdušná obrana oveľa ťažšie vypočítať ako v prípade medzikontinentálnych balistických striel.

(tasr)