Preskočiť na obsah
  |  

Belgická vicepremiérka pre krízu navrhuje nulovú DPH na ovocie a zeleninu

Podpredsedníčka belgickej federálnej vlády Petra De Sutterová vyzvala v utorok na zrušenie šesťpercentnej dane z pridanej hodnoty (DPH) na ovocie a zeleninu potom, ako ceny ovocia a zeleniny vzrástli za posledný rok o 20 percent. Informuje tlačová agentúra Belga.

De Sutterová reagovala na základe prieskumu cien, ktorý vykonala jej strana Flámski zelení (Groen), že cena ovocia a zeleniny je o 20 percent vyššia ako minulý rok. Podľa prieskumu za nárast cien ovocia a zeleniny môže súčasná energetická kríza.

Vicepremiérka následne v nadväznosti na návrh, ktorý minulý rok vo federálnom parlamente predložila jej stranícka kolegyňa Barbara Creemersová, opäť vyzvala na zrušenie 6-percentnej sadzby DPH na ovocie a zeleninu.

Stalo sa tak po jej návšteve v komunitnom obchode s potravinami v meste Ninove, kde vysvetlila, že vojna na Ukrajine a rastúce náklady na energiu, dopravu a mzdy viedli k zvýšeniu ceny nákupného košíka bežných spotrebiteľov.

De Sutterová vyhlásila, že na ovocie a zeleninu by sa mala uplatňovať nulová sadzba DPH, pretože „najlacnejšie potraviny teraz nemusia byť nevyhnutne najzdravšie" za situácie, keď šetrenie na nákladoch na potraviny a výber lacnejších produktov je pre mnohých občanov krajiny „priam nevyhnutnosťou".

Akékoľvek zmeny súčasných sadzieb DPH musí schváliť minister financií Vincent Van Peteghem. Ten bol podľa agentúry Belga tejto myšlienke naklonený už v októbri minulého roka.

(tasr)

  |  

Vyvesenie portrétu Putina vo vaku na mŕtvoly na českom ministerstve nebolo trestné

Vyvesenie českej vlajky a ukrajinskej vlajky popri portréte ruského prezidenta Vladimira Putina vo vaku na mŕtvoly na budove ministerstva vnútra ČR v Prahe nebolo trestné. Polícia preto prípad odložila, uviedol v utorok jej hovorca Jozef Bocán. TASR správu prevzala z webu Českej televízie.

Ministerstvo vnútra vyvesilo vlani na český štátny sviatok 28. októbra na budovu svojho úradu českú vlajku a ukrajinskú vlajku, medzi ktoré umiestnilo na tretej zástave podobizeň Putina vo vaku na mŕtvoly. Prípadom sa následne zaoberala Národná centrála proti organizovanému zločinu (NCOZ).

„Došli sme k záveru, že vo veci nejde o podozrenie z trestného činu. Úkony trestného konania neboli začaté a vec bola uložená ad acta," uviedol Bocán. Rezort nechal vlajky vyvesiť v rámci pripomienky vzniku Česko-Slovenska.

„Vieme, kto je náš priateľ, ktorý krváca aj za našu slobodu. A tiež vieme, kto je náš nepriateľ, a nenecháme ho ukradnúť pojem vlastenectva ani našu vlajku," napísal na Twitteri 28. októbra k predmetnej fotografii minister vnútra ČR Vít Rakušan.

Vyvesenie vlajky najprv vyšetrovala pražská polícia pre možné porušenie zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého sa štátna vlajka vyvesuje len na čelnej strane budovy. V tomto prípade však visela na zadnej strane budovy ministerstva.

Rakušan uviedol, že prípadnú pokutu zaplatí. „Mali sme, samozrejme, k dispozícii predbežný právny názor, že sa ničoho protiprávneho nedopúšťame," dodal minister.

Inštalácia mala podľa predmetného rezortu značiť spojenie výročia vzniku samostatného Česko-Slovenska a odkazu na odhodlanosť brániť demokratické hodnoty zvrchovaného štátu. Na vzniku diela sa podieľal minister vnútra a spolok Dekomunizace. Výroba transparentu stála 50-tisíc korún (približne 2100 eur).

(tasr)

  |  

Obchodovacia platforma kryptomien Coinbase prepustí zhruba 950 zamestnancov

Americká obchodovacia platforma kryptomien Coinbase zruší približne 20 percent pracovných miest, čiže zhruba 950 pozícií. Ide už o druhé kolo prepúšťania vo firme za necelý rok. Obchodovacia platforma uviedla, že dôvodom sú nepriaznivé ekonomické podmienky a narušenia trhov kryptomien.

Najrozšírenejšia digitálna mena bitcoin v priebehu uplynulého roka stratila takmer 60 percent svojej hodnoty.

Vlaňajšok, ktorý bol volatilný, sa ešte zhoršil vo svojom závere, keď podvodnícka burza kryptomien FTX v novembri požiadala o ochranu pred veriteľmi.

Platforma Coinbase už v júni ohlásila zrušenie 1 100 pracovných miest, čo bolo približne 18 percent jej globálnej pracovnej sily. Firma v správe pre regulátorov konštatovala, že prepúšťania sú súčasťou jej plánu reštrukturalizácie, ktorý plánuje dokončiť do druhého štvrťroka.

Spoločnosť Coinbase predpokladá, že jej celkové reštrukturalizačné náklady budú v objeme zhruba 149 až 163 miliónov dolárov. Ich súčasťou je aj suma približne 58 až 68 miliónov dolárov na odstupné a ďalšie benefity pre prepustených zamestnancov.

(sita)

  |  

Káčer: Nemyslím si, že kontroly na vnútorných hraniciach sú pri migrácii účelné

Kontroly na vnútorných hraniciach nie sú účelné. Myslí si to dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Ich zavedenie zo strany susedských štátov považuje za chybu. Nesúhlasí ani s tým, aby takéto kontroly zaviedlo aj Slovensko. Pripomína, že Schengen je obrovský benefit, navyše zavedenie kontrol by podľa neho paradoxne počet migrantov zvýšilo.

„Zavedeniu kontrol nerozumieme veľmi dobre, myslíme si, že je to chyba. S partnermi o tom komunikujeme veľmi otvorene, režim je v celku jemný, tí, ktorí prechádzajú hranice, tak vedia, že zelená hranica nie je strážená, je to skôr ako symbolické politické cvičenie pre zvýšenie si politickej popularity. Nesúhlasíme s tým a nemyslíme si, že to je účelné a že to čokoľvek plní, ale rešpektujeme to," uviedol pre TASR Káčer. Podotkol, že ide o suverénne právo krajín Európskej únie (EÚ) dočasne zvýšiť opatrenia. Nepredpokladá, že by mali kontroly na hraniciach s Českom a Rakúskom trvať dlho.

Nevidí dôvod, prečo by malo zavádzať tieto kontroly aj Slovensko. „Hranice sa majú strážiť vonkajšie. Schengen je obrovský benefit, otvorená EÚ je toho zmyslom, na to ho máme. Zatvárať naše hranice by nieže znížilo počet migrantov, ale paradoxne by ho zvýšilo, pretože všetkých tých, ktorých by sme tu zadržali, aj tých, ktorí chcú smerovať niekam inam, by sme potom museli zadržiavať na slovenskom území," vysvetlil. Pri ochrane vonkajších hraníc je podľa neho treba oveľa viac využívať Frontex (Európska pohraničná a pobrežná stráž), spoločné zdroje EÚ a zamerať sa na prácu s krajinami, ktoré sú zdrojom migrácie.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) podľa neho pri riešení migrácie postupuje správne. Kritiku na jeho osobu považuje za neodôvodnenú. „Romana Mikulca môžu kritizovať za kadečo, ale určite nie za migráciu. To je ako keby ho kritizovali za príliv a odliv v Patagónii, má to asi takú relevanciu," skonštatoval. Pripomenul, že jedinou vonkajšou hranicou Slovenska je hranica s Ukrajinou. „Cez tú k neriadenej alebo nelegálnej migrácii absolútne nedochádza, čiže tu si Mikulec plní svoje povinnosti," dodal.

(tasr)

  |  

BBC: Ruská armáda ovládla väčšinu územia ukrajinského mesta Soledar severne od Bachmutu

Ruská armáda a oddiely súkromnej vojenskej spoločnosti Vagner ovládajú väčšinu územia mesta Soledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom britská stanica BBC s odvolaním sa na situačnú správu britského ministerstva obrany z utorka dopoludnia.

Britské ministerstvo v správe konštatuje, že ruské jednotky a vagnerovci za posledné štyri dni dosiahli taktické zisky v oblasti Soledaru a pravdepodobne kontrolujú väčšinu mesta. Soledar sa nachádza desať kilometrov severne od Bachmutu, ktorého dobytie zrejme zostáva hlavnou operačnou úlohou ruskej armády.

Útok ruskej armády na Soledar je pokusom obísť Bachmut zo severu a narušiť zásobovacie trasy slúžiace ukrajinskej armáde.

Ruská strana má zrejme záujem ovládnuť aj vstupy do 200 kilometrov dlhých opustených tunelov soľných baní, ktoré vedú pod touto oblasťou. Obe strany sa obávajú, že ich nepriateľ môže použiť na prienik do tyla.

Napriek zvýšenému tlaku na Bachmut je podľa britského ministerstva obrany nepravdepodobné, že by Rusko v dohľadnej dobe dokázalo mesto obkľúčiť, keďže ukrajinské jednotky vytvorili stabilnú obrannú líniu a nateraz kontrolujú zásobovacie trasy.

Americký denník New York Times (NYT) v článku venovanom situácii okolo bitky o Bachmut konštatuje, že tamojšie boje prinútili ukrajinské vedenie zmeniť svoju filozofiu a ukrajinské ozbrojené sily upraviť stratégiu.

Denník vysvetlil, že vedenie Ukrajiny predtým pochybovalo o vhodnosti boja s veľkými stratami. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno otvorene povedal, že si nie je istý, či boj o dve zničené mestá – Severodoneck a Lysyčansk – stál za životy asi sto ukrajinských vojakov denne.

Obrana Bachmutu, tiež veľmi zničeného, sa stala pre Ukrajinu symbolom národného boja proti útočiacej ruskej armáde, dodali NYT. Analytici pritom upozorňujú, že taktická hodnota Bachmutu je otázna, ale teraz má táto bitka – najdlhšia z celej vojny – veľký strategický význam pre obe strany.

Noviny objasňujú, že v iných veľkých bitkách tejto vojny sa ukrajinským ozbrojeným silám darilo vyhnúť sa priamym stretom, úspešne manévrovali a použili zbrane s dlhým doletom, ktoré poskytol Západ, aby prinútili Rusko k ústupu. Teraz sa ukrajinské velenie musí prispôsobiť novej realite – konkrétne masám ruskej živej sily nasadzovanej do frontálnych útokov.

Americký denník na záver uvádza, že pre Rusko, ktoré na frontoch dlho nedosiahlo žiadne veľké úspechy, by malo dobytie Bachmutu veľký psychologický význam.

(tasr)

  |  

Delostrelecká paľba ruskej armády zoslabla až o 75 percent

Ruská delostrelecká paľba sa znížila na niektorých miestach až o takmer 75 percent oproti maximu v predchádzajúcom priebehu vojny na Ukrajine. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na amerických a ukrajinských predstaviteľov.

Tí pre spomenutú skutočnosť nemajú jednoznačné vysvetlenie. Môže to však byť spôsobené tým, že Rusko má slabé zásoby delostreleckej munície, ktoré dokáže distribuovať svojim jednotkám, alebo by to mohlo byť súčasťou taktiky voči úspešným ukrajinským útokom.

„Tak či onak, výrazný pokles delostreleckej paľby je ďalším dôkazom čoraz slabšej pozície Ruska na bojisku takmer rok po jeho invázii,“ uviedli pre CNN predstavitelia USA a Ukrajiny.

(sita)