Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko očakáva zintenzívnenie ruských útokov na telekomunikácie a energetiku

Švédska tajná služba SÄPO očakáva, že Rusko zintenzívni aktivity ohrozujúce bezpečnosť Švédska vrátane útokov na telekomunikačné zariadenia a energetickú sieť. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP.

Riaditeľka Švédskej bezpečnostnej služby (SÄPO) Charlotte von Essenová zdôraznila, že ruské kroky zamerané voči bezpečnosti Švédska je ťažké predvídať, ale že v ďalšom období je možné očakávať ich zintenzívnenie. Podľa nej hrozí riziko špionážnych a sabotážnych činností predovšetkým vo sfére telekomunikácií, dodávok elektriny a prepravy citlivých materiálov.

„Z ruskej strany je záujem rušivo zasiahnuť do týchto oblastí. Ide o sektory, v ktorých by útoky voči Švédsku mohli poškodiť aj zvyšok Európy," varovala šéfka SÄPO na záver trojdňovej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa konala v lyžiarskom stredisku Sälen v strednej časti Švédska.

Na každoročnom podujatí sa okrem iných zúčastnili aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a švédsky premiér Ulf Kristersson.

Von Essenová varovala, že Rusko bude zrejme pre svoje aktivity častejšie využívať aj rôzne neoficiálne platformy, ako sú ruská diaspóra vo Švédsku či miestne inštitúcie a firmy.

Experti SÄPO podľa nej v poslednej dobe zaznamenali aj intenzívnejšie šírenie konšpiračných teórii a protištátnych textov, ktoré môžu v dlhodobom horizonte podkopať dôveru spoločnosti v štátne orgány, politikov a ich legitimitu.

Šéfka SÄPO neuviedla, či sa aktivity Ruska zvýšili po tom, ako tradične neutrálne Švédsko – rovnako ako susedné Fínsko – vlani požiadalo o vstup do Severoatlantickej aliancie. Obe severské krajiny tak urobili v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Služba Copernicus: Posledných osem rokov bolo globálne najteplejších

Posledných osem rokov bolo globálne — aj napriek ochladzujúcemu vplyvu oceánskeho a atmosférického javu La Niňa od roku 2020 — najteplejších od začiatku meraní. V utorok to oznámila Služba Európskej únie pre sledovanie klímy (Copernicus), informuje agentúra AFP.

Priemerné teploty počas roka 2022, počas ktorého sa udialo množstvo bezprecedentných prírodných katastrof, ešte zhoršených zmenou klímy, spôsobili, že tento rok bol piaty najteplejší od začiatku meraní v 19. storočí.

Pakistan a severnú Indiu postihla dvojmesačná jarná vlna horúčav, keď teploty nepretržite výrazne stúpali nad 40 stupňov Celzia. Po nej nasledovali v Pakistane záplavy, ktoré postihli tretinu územia krajiny.

Francúzsko, Británia, Španielsko a Taliansko zaznamenali vlani nové rekordné priemerné teploty, pričom Európa ako celok zažila svoj druhý najteplejší rok vôbec. Vlny horúčav v Európe boli navyše spojené so zničujúcim suchom.

Teploty v Európe stúpli za posledných 30 rokov o viac než dvojnásobok v porovnaní s globálnym priemerom, pričom v tomto regióne sa prejavuje najväčší nárast zo všetkých kontinentov na Zemi.

Aj rozsiahle oblasti Blízkeho východu, Číny, strednej Ázie a severnej Afriky počas roka 2022 zažívali bezprecedentné horúčavy.

Čína a západná Európa zápasili s negatívnymi vplyvmi na poľnohospodárstvo, riečnu dopravu a energetický manažment, súvisiace s počasím.

Aj polárne oblasti Zeme zaznamenali vlani rekordné teploty. Odľahlá ruská výskumná stanica Vostok vo východnej Antarktíde zaznamenala pomerne miernu teplotu mínus 17,7 stupňa Celzia, čo je najvyššia nameraná hodnota počas 65 rokov jej existencie.

Septembrové teploty v Grónsku boli o osem stupňov Celzia vyššie než priemer, čím sa zrýchlil úbytok ľadovej pokrývky, najviac prispievajúci k stúpaniu hladiny oceánov.

Najteplejšími rokmi v celosvetovom meradle sú zatiaľ — v zostupnom poradí — 2016, 2020, 2019 a 2017, uviedol Copernicus.

Koncentrácie dvoch hlavných — plynov v ovzduší, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie — oxidu uhličitého (CO2) a metánu (CH4) — sa vlani tiež ďalej zvýšili na rekordné úrovne.

Úroveň CO2 stúpla na 417 častíc na milión — najviac za vyše dva milióny rokov. Metán stúpol na 1894 častíc na miliardu, najviac za 800-tisíc rokov.

„Rok 2022 bol ďalším rokom klimatických extrémov v celej Európe a na celom svete," uviedla vo vyhlásení Samantha Burgessová, zástupkyňa šéfa služby Copernicus. „Tieto javy poukazujú na to, že už zažívame ničivé následky nášho otepľujúceho sa sveta," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko: Súd oslobodil bývalého vicekancelára Stracheho spod obvinení z korupcie

Súd vo Viedni v utorok v obnovenom procese oslobodil bývalého rakúskeho vicekancelára a niekdajšieho šéfa pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho spod obvinení z korupcie a zrušil tak predošlý verdikt. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Strache bol uznaný za nevinného v prípade obvinení z údajného zvýhodňovania súkromnej kliniky Währing vo Viedni výmenou za skryté finančné príspevky pre FPÖ, uviedla pre AFP hovorkyňa viedenského súdu Christina Salzbornová.

Strache v auguste 2021 dostal 15-mesačný podmienečný trest odňatia slobody za prijatie darov od majiteľa spomenutej kliniky Waltera Grubmüllera vo výške 12.000 eur. Strache mal za to iniciovať zmeny zákona, ktoré by takýmto klinikám umožnili získavať financie z fondu verejného zdravotného poistenia.

Vlani bol však prvotný rozsudok voči Strachemu zrušený a bol nariadený nový proces. Sudca uznal, že dôkazy v prospech Stracheho neboli vzaté do úvahy. V druhom procese sudca rozhodol, že prokuratúra neposkytla dostatok dôkazov na kvalifikáciu daného skutku.

V utorok súd oslobodil okrem Stracheho aj Grubmüllera, ktorý v predošlom procese dostal 12-mesačný podmienečný trest odňatia slobody. Či sa prokuratúra odvolá, nebolo bezprostredne známe, píše AFP.

Vlani bol Strache oslobodený aj v inom korupčnom procese týkajúcom sa štátnej spoločnosti ASFiNAG.

Tieto procesy súvisia s takzvanou kauzou Ibiza, ktorá v roku 2019 viedla k rozpadu koaličnej vlády FPÖ a Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) vtedajšieho kancelára Sebastiana Kurza. V roku 2021 Kurz odstúpil z postu kancelára, avšak ÖVP je naďalej vo vláde – aktuálne spoločne so stranou Zelených.

(tasr)

Minúta  |  

Štátny fond rozvoja bývania prispel k výstavbe skoro 36-tisíc nájomných bytov, dopomohol takmer miliardou eur

Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) od roku 2004 dopomohol k vzniku takmer 36-tisíc nájomných bytov vo finančnom objeme cez jednu miliardu eur. Téma dostupného nájomného bývania je podľa fondu mimoriadne aktuálna nielen v posledných rokoch.

„Ceny nehnuteľností určených na bývanie narástli len za posledné tri roky o stovky eur na štvorcový meter, a tak je nie len pre mladých ľudí finančne čoraz náročnejšie zaobstarať si vlastné bývanie. Dokazuje to aj fakt, že naši mladí ľudia sa v priemere osamostatňujú až vo veku 31 rokov, čo je približne o päť rokov neskôr oproti okolitým štátom ako Česko a Rakúsko," uviedol ŠFRB pre agentúru SITA.

Výstavbu ešte väčšieho počtu nájomných bytov má umožniť nový systém štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý vlani schválila Národná rada SR. Ten má doplniť tradičnú štátnu podporu nájomného bývania cez dlhoročné zvýhodnené úvery zo ŠFRB a dotácie z Ministerstva dopravy SR. „Často sa však stretávame s tým, že mnohí si tieto dva modely zamieňajú, a preto sme pripravili prehľad hlavných charakteristík a rozdielov medzi oboma formami nájomného bývania," zdôvodnil ŠFRB.

Do systému podpory nájomného bývania s využitím úverov zo štátneho fondu sa môžu zapojiť obce, mestá, samosprávne kraje, neziskové organizácie či iné právnické osoby so sídlom na území Slovenska. Výhodný dlhodobý úver s nízkym úrokom môžu získať aj na technickú vybavenosť a pozemok, v najmenej rozvinutých okresoch majú nárok na pôžičku s nulovým úrokom. S úverom od fondu je možné stavať byty pre nižšie, stredné, ale aj vyššie príjmové skupiny. „V prípade bytov vo vlastníctve samosprávy určuje konkrétne podmienky (pre nájomníkov) všeobecne záväzné nariadenie. Pri právnickej osobe platí, že minimálne 80 percent obstarávaných nájomných bytov prenajme fyzickej osobe s mesačným príjmom maximálne päťnásobku životného minima," priblížil ŠFRB. Pri tomto systéme je určená maximálna výška nájomného a fond eviduje veľký záujem o takéto bývanie, predvlani narástol objem poskytnutých prostriedkov o zhruba 50 percent. Informácie o podmienkach a účeloch štátnej podpory nájomného bývania sú dostupné na stránke www.sfrb.sk.

Do modelu štátom podporovaného nájomného bývania môžu vstúpiť investiční partneri – právnické osoby na základe schválenia vládou. Financovanie výstavby, resp. kúpy nájomných bytov zabezpečia z vlastných zdrojov, pričom môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške päť percent aj na kúpu pozemku. To, kde budú investiční partneri stavať, závisí od ich rozhodnutia. Počíta sa s výstavbou najmä vo veľkých mestách a v ich okolí. „Bývanie je určené najmä tým, ktorí nepatria medzi najnižšie, ale ani najvyššie zarábajúcich," priblížil ŠFRB. Nájomník musí byť dospelý, mať trvalý, prechodný alebo iný pobyt na území SR, nesmie mať nedoplatky voči štátu či exekúcie a taktiež musí spĺňať ostatné podmienky určené vládou. Aj v tomto systéme bude maximálna výška nájomného. Záujemcovia o takéto bývanie sa budú môcť registrovať cez online rezervačný formulár. Tento nový model bývania sa ešte len formuje, ale predpokladá sa veľký záujem. Viac informácií o štátom podporovanom nájomnom bývaní je na portáli www.statnynajomnybyt.sk.

(sita)

Minúta  |  

Brezová pod Bradlom: Mesto v rámci šetrenia vypne osvetlenie mohyly aj kostolov

Mesto Brezová pod Bradlom pristúpilo v rámci šetrenia elektrickou energiou k vypnutiu osvetlenia národnej kultúrnej pamiatky Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Informovalo o tom mesto na webovej stránke.

Ako doplnilo, okrem mohyly vypne osvetlenie aj na oboch kostoloch v meste. "Ušetrené financie pomôžu vykryť zvyšujúce sa výdavky energií. Budú využité napríklad v budovách, ktoré patria mestu. Ide o materské školy, zdravotné stredisko, denné centrum seniorov, centrum voľného času a ďalšie," informovalo mesto.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Ukrajina reagovala na dočasné prímerie cynicky

Kremeľ v utorok vyhlásil, že Ukrajina a jej západní spojenci reagovali cynicky na 36-hodinové jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v čase pravoslávnych Vianoc. TASR informuje na základe správy prevzatej z denníka The Guardian.

„Stretli sme sa s cynickou reakciou zo strany Kyjeva a viacerých západných lídrov," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

The Guardian pripomína, že Kyjev dočasné prímerie vyhlásené Ruskom odmietol s tým, že žiadne prímerie nenastane dovtedy, kým Putin svojim inváznym silám nenariadi stiahnuť sa z Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy povedal, že Moskva toto zastavenie paľby oznámila zo zištných dôvodov, aby zastavila postup Ukrajincov v Donbase a mohla medzitým zmobilizovať ďalších vojakov.

Prímerie, ktoré bolo vyhlásené od minulého piatka 12.00 h moskovského času (10.00 h SEČ) do polnoci zo soboty na nedeľu (sobota 22.00 h SEČ), kritizoval aj americký prezident Joe Biden. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že ak by Putin skutočne chcel mier, poslal by ruské sily domov. Šéf britskej diplomacie James Cleverly na sociálnej sieti Twitter napísal: „Prestávka v ruských útokoch na 36 hodín nijako neprispeje k zlepšeniu vyhliadok na mier."

Hoci Moskva tvrdila, že prímerie dodržiavala, Kyjev v čase, keď malo platiť, hlásil ostreľovanie desiatok pozícií a lokalít na mnohých miestach na Ukrajine.

Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko v nedeľu uviedol, že za 24 hodín boli v čase prímeria zabití dvaja ľudia a ďalší deviati utrpeli zranenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.