Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Finančného riaditeľa Trumpovej firmy odsúdili na päť mesiacov väzenia

Bývalý predstaviteľ firmy amerického exprezidenta Donalda Trumpa Allen Weisselberg bol v noci na stredu odsúdený na päť mesiacov odňatia slobody za podvod a daňové úniky. Informoval o tom newyorský súd.

Weisselberg (75), ktorý v rokoch 2005–2021 pôsobil v spoločnosti Trump Organization ako finančný riaditeľ, sa vlani v auguste na súde priznal k vine za daňové úniky v 15 bodoch obžaloby. Urobil tak v rámci dohody o vine a treste, keď súhlasil, že bude v procese s Trumpovou firmou vypovedať ako svedok.

Agentúra AFP pripomína, že Weisselbergove svedectvo dopomohlo k usvedčeniu Trump Organization z podvodu a daňových únikov vrátane falšovania obchodných záznamov.

Bývalý finančný riaditeľ a blízky priateľ rodiny Trumpovcov sa priznal, že manipuloval s účtovníctvom spoločnosti, v súvislosti s čím i on sám získal rôzne výhody – luxusný byt v newyorskej štvrti Manhattan, autá pre seba aj svoju manželku a súkromnú školu pre svoje vnúčatá.

Donald Trump po decembrovom vynesení rozsudku nad svojou firmou na Twitteri napísal, že "Trump Organization nenesie žiadnu zodpovednosť za podvody, ktorých sa Allen Weisselberg dopustil vo vlastných daňových priznaniach".

Podľa dohody o vine a treste musí Weisselberg okrem odpykania si päťmesačného trestu v neslávne známej väznici Rikers zaplatiť aj pokutu vo výške dvoch miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Peruánska prokuratúra začala vyšetrovať prezidentku a vládnych predstaviteľov

Peruánska prokuratúra v noci na stredu oznámila, že začala vyšetrovať tamojšiu novú prezidentku Dinu Boluarteovú a viacerých štátnych predstaviteľov v súvislosti s potýčkami účastníkov protivládnych demonštrácií a peruánskych bezpečnostných zložiek, ktoré si vyžiadali už najmenej 40 obetí.

Protivládne protesty v Peru začali po tom, čo súčasná prezidentka Boluarteová nahradila vo funkcii exprezidenta Pedra Castilla, ktorého zadržali bezpečnostné zložky na základe obvinenia z pokusu o štátny prevrat. Demonštranti žiadajú odstúpenie prezidentky, rozpustenie parlamentu a Castillovo prepustenie z väzenia.

Pri pondelkových potýčkach pri letisku v meste Juliaca na juhu Peru prišlo o život 17 osôb. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že peruánske bezpečnostné zložky na účastníkov demonštrácií strieľajú a z vrtuľníkov na nich zhadzujú dymovnice. Peruánska armáda však uvádza, že protestujúci používajú zbrane a podomácky vyrobené výbušniny.

Prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovanie prezidentky Boluarteovej, premiéra Alberta Otarolu, ministra obrany Jorgeho Chaveza a ministra vnútra Victora Rojasa v súvislosti s trestnými činmi "genocídy, vraždy a spôsobenia vážnych zranení".

Agentúra AFP pripomína, že Castillo bol z funkcie prezidenta odvolaný začiatkom decembra 2022. Parlament o tom rozhodol len krátko po tom, čo Castillo oznámil zámer rozpustiť zákonodarný zbor a vyhlásiť predčasné voľby. Poslanci zdôvodnili, že Castilla zbavili funkcie z dôvodu "trvalej morálnej nespôsobilosti“.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský odvolací súd potvrdil 30-dňovú väzbu pre influencera Tatea

Odvolací súd v Bukurešti potvrdil v utorok večer 30-dňovú väzbu pre bývalého profesionálneho kickboxera a kontroverzného influencera Andrewa Tatea zadržaného pre obvinenia z obchodovania s ľuďmi, znásilnenie a založenie zločineckej skupiny. Tate tak naďalej zostane vo väzbe spolu so svojim bratom a dvoma ďalšími zadržanými, ktorých odvolania súd v utorok taktiež zamietol.

Tate (36), ktorý má britské aj americké občianstvo, bol spolu s bratom Tristanom a dvoma Rumunkami zadržaný 29. decembra v Rumunsku pre podozrenie z pašovania ľudí, znásilnenia a založenia organizovanej zločineckej skupiny.

Bratia Tateovci a dve Rumunky údajne pašovali, najímali a zneužívali ženy tým, že ich nútili k výrobe pornografie, ktorú chceli šíriť na internete za účelom zisku. Zatiaľ bolo identifikovaných šesť obetí, ktoré údajne sexuálne vykorisťovali. V rámci vyšetrovania spusteného v apríli sa uskutočnili razie na viacerých miestach po celom Rumunsku.

Bratia Tateovci aj zmienené dve Rumunky obvinenia popierajú a voči rozhodnutiu súdu, ktorý im 30. decembra predĺžil väzbu z najskôr 24-hodinovej na 30-dňovú, sa odvolali.

Odvolací súd v Bukurešti v zdôvodnení svojho utorňajšieho zamietavého verdiktu uviedol, že nemožno ignorovať možnosť, že by sa podozriví mohli snažiť vyhnúť vyšetrovaniu a utiecť z Rumunska do krajiny, ktorá by ich vydanie na trestné stíhanie nepovolila.

Andrew Tate v roku 2016 účinkoval v britskej televíznej reality šou Big Brother, ale vylúčili ho z nej, keď sa objavilo video, ktoré ho zachytávalo pri útoku na ženu.

Tateovi, ktorý sa pred niekoľkými rokmi spolu s bratom Tristanom presťahoval do Rumunska, za jeho mizogýnne výroky zakázali prístup k viacerých sociálnym sieťam, napríklad YouTube, Facebooku, Instagramu aj TikToku. Povolili mu však vrátiť sa na Twitter po tom, čo ho kúpil americký podnikateľ Elon Musk.

Tate sa koncom decembra dostal na Twitteri do sporu so švédskou klimatickou aktivistkou Gretou Thunbergovou, keď zverejnil príspevok, v ktorom sa chválil vlastníctvom množstva áut produkujúcich "enormné emisie".

Následná slovná prestrelka dvojice vyvolala na sociálnych sieťach špekulácie, že rumunskej polícii k lokalizovaniu Tatea pomohla škatuľa od pizze, ktorá sa objavila vo videu zverejnenom influencerom. Thunbergová si na margo Tateovho zatknutia v jednom z tvítov dokonca zažartovala, že "takto to dopadne, keď nerecyklujete obaly od pizze". Hovorkyňa rumunského orgánu pre boj s organizovaným zločinom Ramona Bollaová však neskôr takúto súvislosť poprela.

(tasr)

Minúta  |  

Zvrhla ho vojenská junta. Vo veku 82 rokov zomrel posledný kráľ Grécka

Vo veku 82 rokov v utorok zomrel posledný grécky kráľ Konštantín II., ktorého v roku 1967 zvrhla vojenská junta. Informovala o tom grécka televízia ERT.

Podľa médií bola príčinou úmrtia posledného gréckeho monarchu mozgová mŕtvica. Konštantína II., ktorý je bratrancom britského kráľa Karola III., minulý týždeň s dýchacími ťažkosťami hospitalizovali v nemocnici v Aténach.

Konštantín II. nastúpil na grécky trón v roku 1964 vo veku 23 rokov. O tri roky neskôr sa v Grécku odohral štátny prevrat a moc v krajine prevzala vojenská junta. Konštantín II. sa následne pokúsil zorganizovať ozbrojené povstanie proti režimu, ktoré však nebolo úspešné, preto aj so svojou rodinou z Grécka ušiel do Ríma a neskôr do Londýna.

V referende, ktoré tamojší predstavitelia usporiadali v roku 1973, obyvatelia Grécka hlasovali za zrušenie monarchie. Objavili sa však pochybnosti o jeho platnosti, preto sa o rok neskôr po páde vojenskej diktatúry v Grécku uskutočnilo ďalšie referendum. Až 70 percent Grékov hlasovalo za koniec monarchie, a tak sa Grécko v roku 1974 stalo republikou.

Konštantín II. žil až do konca života v Londýne. Aj napriek tomu, že už nebol oficiálnym monarchom, sa stále tituloval ako grécky kráľ, upozorňuje AP.

Agentúra AFP uvádza, že v prieskume verejnej mienky, ktorý sa v Grécku uskutočnil v roku 2008, si návrat k monarchii prialo menej než 12 percent Grékov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko od apríla zruší obmedzenia pre homosexuálov, ktoré sa týkajú darcovstva krvi

V Nemecku od 1. apríla zrušia obmedzenia týkajúce sa darcovstva krvi, aby sa rovnaké pravidlá vzťahovali na všetkých bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. V súčasnosti smú totiž muži, ktorí majú pohlavný styk s inými mužmi, darovať krv len vtedy, ak za posledné štyri mesiace nemali nového sexuálneho partnera alebo viac sexuálnych partnerov. Agentúra AFP sa odvoláva na utorkové vyhlásenie nemeckého ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha.

"Diskriminácia mužov, ktorí majú sex s mužmi, sa musí skončiť aj pri darcovstve krvi. Máme príliš málo darcov, krvi je málo a zachraňuje život. Diskriminácia je principiálne nesprávna," zdôraznil Lauterbach v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

"To, či sa niekto môže stať darcom krvi, je otázkou rizikového správania, nie sexuálnej orientácie," povedal minister pre denníky skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND). Dodal, že neprípustná je aj skrytá forma diskriminácie v tejto záležitosti. Pri iných osobách než homosexuálnych mužoch sa štvormesačná lehota totiž týka len tých, čo "často striedajú partnerov alebo partnerky".

Pravidlá, ktoré v Nemecku platia pri darcovstve krvi, siahajú ešte do 80. rokov 20. Storočia, keď sa začalo šíriť ochorenie AIDS a predpokladalo sa, že homosexuáli predstavujú väčšie riziko prenosu vírusu.

Podľa nových pravidiel sa potenciálni darcovia budú posudzovať len "na základe individuálneho správania". Po tom, čo zmeny začnú platiť, bude mať Spolková lekárska komora (BÄK) štyri mesiace na to, aby vypracovala nové smernice.

(tasr)

Minúta  |  

Spoločná cesta Hegera a Matoviča by sa mohla v prípade novej 76-ky rozdeliť

V utorok popoludní sa uskutočnilo zasadnutie klubu OĽaNO, kde sa mali riešiť otázniky, ktoré vyplynuli po páde vlády. Matovič s Hegerom počas neho načrtli jeden z možných scenárov ďalšieho vývoja. Informoval o tom denník Postoj.

Pokiaľ by sa našlo 76 poslancov, ktorí by podporili nový Hegerov kabinet a vláda by tak vydržala do volieb vo februári 2024, dočasne poverený premiér spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom by opustili hnutie OĽaNO a pracovali by na založení novej politickej strany. S touto informáciou prišiel denník Postoj, ktorému to potvrdili viacerí poslanci hnutia i zdroje zvnútra koalície.

Matovič by tak mal podľa informácií denníka profilovať svoje hnutie viac sociálno-konzervatívnym smerom, zatiaľ čo Heger by cielil na stredových voličov a snažil sa pospájať viaceré sily v politickom priestore. V prípade takéhoto scenára chcú hnutie koordinovane rozdeliť, nechcú rozkol s búchajúcimi dverami.

Samotný premiér avizoval ešte začiatkom tohto mesiaca, že chce byť súčasťou politiky spojených demokratických síl, ktoré budú formovať spoločnosť pre všetkých.

Ak by sa však novú väčšinu v parlamente nepodarilo zostaviť, tento scenár by sa podľa denníka nemal zrealizovať. Heger by tak zostal súčasťou OĽaNO, s ktorým by sa uchádzal o podporu v predčasných voľbách. Tie majú v Matovičom hnutí väčšiu podporu ako možnosť úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej.

Viacerí poslanci sa pritom k novej 76-ke vyjadrili kladne. Tento scenár tak nie je úplne nereálny. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár však už dlhšie avizuje, že s novou väčšinou by súhlasil len v prípade zhody na predčasných voľbách, pričom požaduje, aby boli najneskôr v septembri.

(sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.