Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína opäť pohrozila Taiwanu a vyslala varovný signál jeho partnerom

Čína v stredu opäť pohrozila Taiwanu útokom a upozornila, že zahraniční politici, ktorí navštevujú a podporujú tento ostrov, sa "zahrávajú s ohňom". Vyplýva to z vyjadrenia hovorcu čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu Ma Siao-kuanga, informuje správa agentúry AP.

Čína sa v novom roku znovu zaviazala "ochraňovať svoju suverenitu a územnú celistvosť a rozbíjať sprisahania za nezávislosť Taiwanu", povedal hovorca na tlačovej konferencii. "Zlomyseľná podpora nezávislosti Taiwanu zo strany protičínskych živlov v niekoľkých krajinách je zámernou provokáciou," dodal.

Taiwan má od roku 1949 vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia.

Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko prevažne malých štátov. Na ostrov pricestovali tento týždeň dve delegácie poslancov z Nemecka a Litvy, aby mu tak vyjadrili podporu.

Hovorca čínskeho Úradu pre záležitosti Taiwanu zároveň "vyzval príslušné krajiny, aby… prestali vysielať nesprávne signály separatistickým silám za nezávislosť Taiwanu a prestali sa zahrávať s ohňom v tejto otázke".

Taiwanská armáda tento týždeň organizuje vojenské cvičenia zamerané na uistenie verejnosti o pripravenosti ozbrojených síl čeliť hrozbám Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada plánuje darovať Ukrajine systém protivzdušnej obrany NASAMS

Kanada plánuje kúpiť americký systém protivzdušnej obrany v hodnote 406 miliónov kanadských dolárov (280 miliónov eur), aby ho následne mohla darovať Ukrajine. V noci na stredu to vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Kanadská ministerka obrany Anita Anandová oznámila, že dodávka moderného systému protivzdušnej obrany NASAMS má slúžiť na to, aby sa Ukrajina dokázala brániť voči ruským útokom namiereným na tamojšiu kritickú infraštruktúru.

Pozemný systém NASAMS sa osvedčil najmä v boji proti raketovým útokom, náletom a dronom, píše AFP.
"Kanada bude i naďalej stáť za ukrajinským ľudom, ktorý bojuje proti ruskej nezákonnej a neospravedlniteľnej agresii," uviedla Anandová v príspevku na Twitteri.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na sociálnej sieti poďakoval Kanade za podporu pri ochrane vzdušnému priestoru. "NASAMS, ktorý nám zaobstarala Kanada, bude silným ochranným štítom pre naše mestá a obyvateľov," dodal.

Dodávka systému protivzdušnej obrany je ďalšou položkou, ktorou Kanada pomáha Ukrajine v boji proti ruskej invázii, pripomína AFP. Ottawa už Kyjevu poslala obrnené vozidlá, muníciu, kamery na drony a zimné oblečenie.

Systémy protivzdušnej obrany už Ukrajine poslali aj Spojené štáty, Nórsko, Španielsko, Nemecko a Francúzsko.

(tasr)

Minúta  |  

Finančného riaditeľa Trumpovej firmy odsúdili na päť mesiacov väzenia

Bývalý predstaviteľ firmy amerického exprezidenta Donalda Trumpa Allen Weisselberg bol v noci na stredu odsúdený na päť mesiacov odňatia slobody za podvod a daňové úniky. Informoval o tom newyorský súd.

Weisselberg (75), ktorý v rokoch 2005–2021 pôsobil v spoločnosti Trump Organization ako finančný riaditeľ, sa vlani v auguste na súde priznal k vine za daňové úniky v 15 bodoch obžaloby. Urobil tak v rámci dohody o vine a treste, keď súhlasil, že bude v procese s Trumpovou firmou vypovedať ako svedok.

Agentúra AFP pripomína, že Weisselbergove svedectvo dopomohlo k usvedčeniu Trump Organization z podvodu a daňových únikov vrátane falšovania obchodných záznamov.

Bývalý finančný riaditeľ a blízky priateľ rodiny Trumpovcov sa priznal, že manipuloval s účtovníctvom spoločnosti, v súvislosti s čím i on sám získal rôzne výhody – luxusný byt v newyorskej štvrti Manhattan, autá pre seba aj svoju manželku a súkromnú školu pre svoje vnúčatá.

Donald Trump po decembrovom vynesení rozsudku nad svojou firmou na Twitteri napísal, že "Trump Organization nenesie žiadnu zodpovednosť za podvody, ktorých sa Allen Weisselberg dopustil vo vlastných daňových priznaniach".

Podľa dohody o vine a treste musí Weisselberg okrem odpykania si päťmesačného trestu v neslávne známej väznici Rikers zaplatiť aj pokutu vo výške dvoch miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Peruánska prokuratúra začala vyšetrovať prezidentku a vládnych predstaviteľov

Peruánska prokuratúra v noci na stredu oznámila, že začala vyšetrovať tamojšiu novú prezidentku Dinu Boluarteovú a viacerých štátnych predstaviteľov v súvislosti s potýčkami účastníkov protivládnych demonštrácií a peruánskych bezpečnostných zložiek, ktoré si vyžiadali už najmenej 40 obetí.

Protivládne protesty v Peru začali po tom, čo súčasná prezidentka Boluarteová nahradila vo funkcii exprezidenta Pedra Castilla, ktorého zadržali bezpečnostné zložky na základe obvinenia z pokusu o štátny prevrat. Demonštranti žiadajú odstúpenie prezidentky, rozpustenie parlamentu a Castillovo prepustenie z väzenia.

Pri pondelkových potýčkach pri letisku v meste Juliaca na juhu Peru prišlo o život 17 osôb. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že peruánske bezpečnostné zložky na účastníkov demonštrácií strieľajú a z vrtuľníkov na nich zhadzujú dymovnice. Peruánska armáda však uvádza, že protestujúci používajú zbrane a podomácky vyrobené výbušniny.

Prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovanie prezidentky Boluarteovej, premiéra Alberta Otarolu, ministra obrany Jorgeho Chaveza a ministra vnútra Victora Rojasa v súvislosti s trestnými činmi "genocídy, vraždy a spôsobenia vážnych zranení".

Agentúra AFP pripomína, že Castillo bol z funkcie prezidenta odvolaný začiatkom decembra 2022. Parlament o tom rozhodol len krátko po tom, čo Castillo oznámil zámer rozpustiť zákonodarný zbor a vyhlásiť predčasné voľby. Poslanci zdôvodnili, že Castilla zbavili funkcie z dôvodu "trvalej morálnej nespôsobilosti“.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský odvolací súd potvrdil 30-dňovú väzbu pre influencera Tatea

Odvolací súd v Bukurešti potvrdil v utorok večer 30-dňovú väzbu pre bývalého profesionálneho kickboxera a kontroverzného influencera Andrewa Tatea zadržaného pre obvinenia z obchodovania s ľuďmi, znásilnenie a založenie zločineckej skupiny. Tate tak naďalej zostane vo väzbe spolu so svojim bratom a dvoma ďalšími zadržanými, ktorých odvolania súd v utorok taktiež zamietol.

Tate (36), ktorý má britské aj americké občianstvo, bol spolu s bratom Tristanom a dvoma Rumunkami zadržaný 29. decembra v Rumunsku pre podozrenie z pašovania ľudí, znásilnenia a založenia organizovanej zločineckej skupiny.

Bratia Tateovci a dve Rumunky údajne pašovali, najímali a zneužívali ženy tým, že ich nútili k výrobe pornografie, ktorú chceli šíriť na internete za účelom zisku. Zatiaľ bolo identifikovaných šesť obetí, ktoré údajne sexuálne vykorisťovali. V rámci vyšetrovania spusteného v apríli sa uskutočnili razie na viacerých miestach po celom Rumunsku.

Bratia Tateovci aj zmienené dve Rumunky obvinenia popierajú a voči rozhodnutiu súdu, ktorý im 30. decembra predĺžil väzbu z najskôr 24-hodinovej na 30-dňovú, sa odvolali.

Odvolací súd v Bukurešti v zdôvodnení svojho utorňajšieho zamietavého verdiktu uviedol, že nemožno ignorovať možnosť, že by sa podozriví mohli snažiť vyhnúť vyšetrovaniu a utiecť z Rumunska do krajiny, ktorá by ich vydanie na trestné stíhanie nepovolila.

Andrew Tate v roku 2016 účinkoval v britskej televíznej reality šou Big Brother, ale vylúčili ho z nej, keď sa objavilo video, ktoré ho zachytávalo pri útoku na ženu.

Tateovi, ktorý sa pred niekoľkými rokmi spolu s bratom Tristanom presťahoval do Rumunska, za jeho mizogýnne výroky zakázali prístup k viacerých sociálnym sieťam, napríklad YouTube, Facebooku, Instagramu aj TikToku. Povolili mu však vrátiť sa na Twitter po tom, čo ho kúpil americký podnikateľ Elon Musk.

Tate sa koncom decembra dostal na Twitteri do sporu so švédskou klimatickou aktivistkou Gretou Thunbergovou, keď zverejnil príspevok, v ktorom sa chválil vlastníctvom množstva áut produkujúcich "enormné emisie".

Následná slovná prestrelka dvojice vyvolala na sociálnych sieťach špekulácie, že rumunskej polícii k lokalizovaniu Tatea pomohla škatuľa od pizze, ktorá sa objavila vo videu zverejnenom influencerom. Thunbergová si na margo Tateovho zatknutia v jednom z tvítov dokonca zažartovala, že "takto to dopadne, keď nerecyklujete obaly od pizze". Hovorkyňa rumunského orgánu pre boj s organizovaným zločinom Ramona Bollaová však neskôr takúto súvislosť poprela.

(tasr)

Minúta  |  

Zvrhla ho vojenská junta. Vo veku 82 rokov zomrel posledný kráľ Grécka

Vo veku 82 rokov v utorok zomrel posledný grécky kráľ Konštantín II., ktorého v roku 1967 zvrhla vojenská junta. Informovala o tom grécka televízia ERT.

Podľa médií bola príčinou úmrtia posledného gréckeho monarchu mozgová mŕtvica. Konštantína II., ktorý je bratrancom britského kráľa Karola III., minulý týždeň s dýchacími ťažkosťami hospitalizovali v nemocnici v Aténach.

Konštantín II. nastúpil na grécky trón v roku 1964 vo veku 23 rokov. O tri roky neskôr sa v Grécku odohral štátny prevrat a moc v krajine prevzala vojenská junta. Konštantín II. sa následne pokúsil zorganizovať ozbrojené povstanie proti režimu, ktoré však nebolo úspešné, preto aj so svojou rodinou z Grécka ušiel do Ríma a neskôr do Londýna.

V referende, ktoré tamojší predstavitelia usporiadali v roku 1973, obyvatelia Grécka hlasovali za zrušenie monarchie. Objavili sa však pochybnosti o jeho platnosti, preto sa o rok neskôr po páde vojenskej diktatúry v Grécku uskutočnilo ďalšie referendum. Až 70 percent Grékov hlasovalo za koniec monarchie, a tak sa Grécko v roku 1974 stalo republikou.

Konštantín II. žil až do konca života v Londýne. Aj napriek tomu, že už nebol oficiálnym monarchom, sa stále tituloval ako grécky kráľ, upozorňuje AP.

Agentúra AFP uvádza, že v prieskume verejnej mienky, ktorý sa v Grécku uskutočnil v roku 2008, si návrat k monarchii prialo menej než 12 percent Grékov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.