Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj tvrdí, že v Soledare sa bojuje; Prigožin deklaruje dobytie mesta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu informoval, že boje v meste Soledar na východe Ukrajiny pokračujú. Poprel tak tvrdenia ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá v utorok aj v stredu opakovanie deklarovala, že toto strategicky významné mesto dobyla. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a stanice Sky News.

Ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom prejave povedal, že "teroristický štát a jeho propagandisti sa snažia predstierať" dosiahnutie určitých úspechov v Soledare, kde však podľa jeho slov stále prebiehajú boje. Zelenskyj dodal, že front sa "drží" a Kyjev robí všetko pre to, aby poslnil ukrajinskú obranu.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin bezprostredne po jeho prejave deklaroval presný opak, informuje Sky News. Vagnerovci podľa jeho slov Soledar už "úplne oslobodili" spod ukrajinskej kontroly, pričom údajne zabili približne 500 ukrajinských vojakov. "Celé mesto je posiate mŕtvolami ukrajinských vojakov," povedal Prigožin.

Šéf vagnerovcov pritom už v utorok večer oznámil, že jeho jednotky úplne ovládli Soledar. Kyjev v stredu ráno jeho tvrdenia poprel a samotná ruská armáda neskôr taktiež uviedla, že boje o mesto stále prebiehajú.

Soledar sa nachádza desať kilometrov severne od Bachmutu, ktorého dobytie je zrejme hlavnou operačnou úlohou ruskej armády. Útok ruských jednotiek na Soledar je pokusom obísť Bachmut zo severu a narušiť zásobovacie trasy slúžiace ukrajinskej armáde.

Ruská strana má zrejme záujem ovládnuť aj vstupy do 200 kilometrov dlhých opustených tunelov soľných baní, ktoré vedú pod touto oblasťou. Obe strany sa obávajú, že ich nepriateľ môže použiť na prienik do tyla.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyhlásil, že sankcie sa Ruska veľmi nedotkli

Ruský vodca Vladimir Putin povedal, že sankcie Západu vyvolané ruským útokom na Ukrajinu nemali na Rusko príliš veľký vplyv. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to na prvom tohtoročnom stretnutí s ministrami.

„Nič z toho, čo nám nepriateľ predpovedal, sa nestalo. A to sa udialo, samozrejme, v prvom rade vďaka občanom Ruska a celej našej jednote. Ale v neposlednom rade ide o výsledok práce vlády,“ tvrdí šéf Kremľa.

Sankcie voči Rusku síce nezničili tamojšiu ekonomiku, ako sa pôvodne očakávalo, no mali negatívny dopad na mnohé odvetvia, od strojárstva a letectva až po export ropy, plynu a iných tovarov.

Počas prvých mesiacov vojny odišlo z ruského trhu viac ako tisíc zahraničných spoločností. Rusi prišli až o štvrtinu dovozu a výroba v technologických odvetviach klesla pre nedostatok komponentov až o 80 percent.

(sita)

Minúta  |  

Rada pre mediálne služby začala viacero správnych konaní, udelila jednu autorizáciu na vysielanie

Rada pre mediálne služby (RpMS) na stredajšom zasadnutí udelila jednu autorizáciu na vysielanie a na žiadosť prevádzkovateľov zrušila tri registrácie retransmisie. Okrem iného tiež začala viaceré správne konania v súvislosti s reláciami pred spojenými samosprávnymi voľbami. TASR o tom informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.

Na základe vlastných monitoringov a doručených podnetov začala rada sedem správnych konaní, uznala za neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené dvanásť podnetov na preverenie vysielania a zaoberala sa aj obsahom na sociálnych sieťach a platformách na zdieľanie obsahu.

Ako neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené uznala okrem iných podnety na preverenie vysielania diskusných relácií po októbrovej vražde dvoch mladých mužov na Zámockej ulici v Bratislave.

Podávateľom podnetov prekážala v jednom prípade údajná neobjektivita, jednostrannosť a zaujatosť moderátora, namietali tiež údajné manipulatívne kladenie sugestívnych otázok či "otvorené výzvy na podporu propagandy a rozpínavosti LGBTI+ komunity". V ďalšom prípade podávateľ namietal v relácii možnú neobjektívnosť, keďže medzi hosťami nebol zástupca LGBTI+ komunity.

(tasr)

Minúta  |  

Okupačným vojskám na Ukrajine po novom šéfuje Valerij Gerasimov

Moskva vymenila hlavného veliteľa svojej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu touto funkciou poveril náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Nahradí tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával uplynulé tri mesiace a po novom bude Gerasimovovým zástupcom. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Zástupcami hlavného veliteľa vojsk na Ukrajine budú okrem Surovikina aj ďalší dvaja generáli, a to Oleg Saľukov a Alexej Kim.

Surovikin sa stal hlavným veliteľom vojsk na Ukrajine vlani v októbri, pričom mal za úlohu zvrátiť vývoj situácie na tamojších bojiskách, kde ruskí vojaci čelili sérii porážok, uvádza AFP. Do funkcie bol vymenovaný 8. októbra, v deň, keď Rusko utŕžilo ponižujúcu ranu – výbuchom bol vážne poškodený cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.

Dva dni po Surovikinovom dosadení do tejto funkcie signalizovala ruská armáda zmenu bojovej stratégie – dronmi a raketami začala útočiť na ukrajinskú infraštruktúru, čím v mnohých tamojších mestách spôsobila výpadky prúdu a dodávok vody.

Len mesiac po Surovikinovom vymenovaní sa však Rusko stiahlo z juhoukrajinského Chersonu, ktorý bol prvým veľkým ukrajinským mestom a zároveň aj jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ovládali ruské okupačné sily.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Primátori V4 vytvorili platformu na pomoc a obnovu ukrajinských miest

Zakladajúci členovia Paktu slobodných miest spoločne navštívili Kyjev. Hlavnou témou stretnutí bolo vytvorenie platformy pre pomoc a obnovu ukrajinských miest.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa spolu s primátormi hlavných miest Vyšehradskej štvorky – s primátorom Prahy Zdeňkom Hříbom, s primátorom Varšavy Rafaelom Trzaskowskim a s primátorom Budapešti Gergélym Karaczónym stretli s primátorom Kyjeva Vitalijom Kličkom a diskutovali, ako novú platformu nastaviť. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa hlavného mesta SR Dagmar Schmucková.

Členovia paktu sa zaviazali vzájomne si pomáhať s cieľom zlepšiť kvalitu aj objem rôznorodej pomoci na úrovni miest. Ukrajinské mestá budú do „matchmaking“ platformy zadávať svoje potreby a požiadavky. „Darcovské mestá budú môcť priebežne sledovať, či niektoré z požiadaviek vedia naplniť, prípadne do systému zaevidujú, ako inak vedia pomôcť. Nová platforma môže byť inšpiráciou aj pre ďalšie mestá, ktoré by sa mohli tiež zapojiť do tejto iniciatívy," uviedla Schmucková.

Vallo taktiež informoval, že Bratislava v spolupráci s Dopravným podnikom daruje Kyjevu 25 kusov 12-metrových autobusov Irisbus Citelis. V rámci programu v Kyjeve sa primátor Bratislavy stretne aj so zástupcom ministra zahraničných vecí a navštívi nemocnice pre vojnových veteránov a vojnou poznačené mesto Buča.

(sita)

Minúta  |  

Preventívne zničme Francúzsko, obnovme jadrové skúšky. Vyhrážky ruských politikov krotil v televízii generál

V diskusnej relácii popredného ruského moderátora a propagandistu Vladimira Solovjova sa ruskí politici opäť predháňali vo vyhrážkach voči krajinám NATO. Jediným umierneným hlasom bol vojenský expert a generál Jevgenij Bužinskij.

V diskusii na Prvom kanáli ruskej televízie vystúpili poslanci ruskej Štátnej dumy, ktorí sa vyjadrovali najráznejšie, ale aj vojenský expert.

Poslanec ruskej Štátnej dumy Leonid Kalašnikov uviedol, že ak by ich predchodcovia Rusku nezabezpečili jadrové zbrane, Rusko by postihol podobný osud ako kedysi Juhosláviu.

Kalašnikov sa tiež sťažoval na bývalého vodcu Michaila Gorbačova. Dával mu za vinu skutočnosť, že Rusko nemôže vykonávať jadrové skúšky jadrových zbraní, keďže zákaz ich testovania podpísal v minulosti práve Gorbačov.

„My sme dohodu ratifikovali, Američania nie. Od tejto zmluvy treba odstúpiť a nebáť sa toho,“ vyhlásil s tým, že počítačové simulácie na testovanie jadrových zbraní, ktoré Moskva vykonáva, nie sú dostatočné.

Vo vojne s Ruskom je i NATO, zvážme preventívny jadrový útok

Ďalší poslanec Andrej Guruľov konštatoval, že v súčasnej vojne na Ukrajine nebojuje Rusko len s Ukrajincami, ale aj s USA, Spojeným kráľovstvom či Poľskom. „Musíme pochopiť, že vo vojne s nami je i NATO,“ vyhlásil.

Guruľov je zástancom názoru, že Rusko by malo mať možnosť preventívneho jadrového útoku. Vyhlásil, že ak je raz niekto, ako napríklad Francúzsko, stranou konfliktu, tak by malo čeliť preventívnemu útoku. „Francúzsko by v tom prípade nemalo existovať,“ pustil sa ostro do krajiny galského kohúta. Guruľovovi súhlasne prikyvoval aj Vladimir Solovjov.

https://twitter.com/JuliaDavisNews/status/1612863026595598343

Musíme okamžite obnoviť jadrové skúšky

Guruľov je presvedčený, že Rusko musí okamžite obnoviť jadrové skúšky. Vraví, že štát na to kapacity má. Poznamenal však, že Moskva by mala urgentne začať hľadať spojencov.

„Ak porovnáme potenciál NATO a Ruskej federácie, tak pomer konvenčných zbraní je 3,5 ku jednej v prospech Ruskej federácie. Dáva nám to výhodu, no nie schopnosť vystúpiť proti NATO a vyhrať,“ hovoril ďalej politik.

„Robíme však veľkú chybu, že nezdokonaľujeme svoj jadrový arzenál, kde v porovnaní s Alianciou vládne parita. Musíme mať jednoznačnú schopnosť odstrašiť,“ myslí si.

Obmedzená jadrová vojna je len ilúzia

V diskusnej relácii vystúpil i vojenský expert a generál Jevgenij Bužinskij, ktorý ostatných účastníkov debaty krotil.

„Na staré jadrové zbrane na sto percent postačujú počítačové simulácie ako forma testovania,“ vysvetlil a dodal, že rovnako postupujú aj Američania.

Na margo možnosti obmedzenej jadrovej vojny sa vyjadril, že je to len ilúzia, pretože akékoľvek použitie jadrových zbraní nevyhnutne povedie k celosvetovému konfliktu.

„Pokiaľ ide o červené čiary, tak táto téma je už ozaj nudná,“ vzal si ešte slovo Guruľov. „Urobme jeden útok na Francúzsko a je po všetkom. Uisťujem vás, že strčia [Západ, pozn. red.] hlavu do piesku. Ak by sa tak stalo, tak na území, kde leží Francúzsko, by zostal len prach. Ostatní budú odstrašení,“ nešetril militantnou rétorikou a vyhlásil, že Rusko potrebuje práve takéto globálne víťazstvo.

(krk)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.