Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po nedeľných výtržnostiach v brazílskej metropole je vo väzbe stále vyše 700 ľudí

Viac ako 700 osôb je v Brazílii stále vo väzbe po nedeľňajších nepokojoch, keď podporovatelia exprezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do vládnych budov v hlavnom meste. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.

Väzenské úrady v Brazílii zverejnili mená 763 ľudí zatknutých buď bezprostredne po výtržnostiach, alebo v utorok, keď bol rozohnaný stanový tábor Bolsonarových podporovateľov pred sídlom velenia ozbrojených síl.

Polícia zatkla najmenej 1 500 ľudí — niekoľko stoviek z nich bolo prevezených do rozličných väzníc a zhruba 1 200 stúpencov Bolsonara z protestného tábora odviedli na políciu, kde im skontrolovali doklady. Následne boli mnohí ľudia ako matky malých detí či starší ľudia prepustení.

Dav Bolsonarových priaznivcov, ktorí odmietli uznať jeho porážku v októbrových voľbách, vtrhol do prezidentského paláca, budovy Kongresu i na Najvyšší súd. Nový ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva zložil prísahu pred týždňom.

Brazílska vláda v stredu posilnila bezpečnostné opatrenia v okolí sídiel ministerstiev. Vo viacerých mestách vrátane Ria de Janeiro či Sao Paula sa totiž počas dňa majú konať ďalšie protesty.

Námestník ministra spravodlivosti Ricardo Cappelli novinárom povedal, že hlavné cesty vedúce k vládnym budovám boli uzavreté pre dopravu i chodcov. Dodal, že "mobilizované sú všetky bezpečnostné sily". Zdôraznil, že nie je možné, aby sa zopakovali násilnosti z víkendu.

Lula podľa agentúry AFP označil v stredu násilných demonštrantov za "skupinou bláznivých ľudí, ktorí nechápu, že voľby sa už skončili".

Protestujúci cez víkend poškodili nábytok, ničili obrazy či rozbíjali okná. Plný rozsah škôd zatiaľ nie je známy. Brazílske úrady pracujú na identifikácii organizátorov tohto protestu, ako aj osôb, ktoré ho financovali.

(tasr)

Minúta  |  

Európania sa najviac boja rastu cien. V rebríčku Slovákov je vysoko aj migrácia či jadrový incident

Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93 percent obyvateľov EÚ a pre 95 percent Slovákov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky zverejnil vo štvrtok Európsky parlament (EP), informuje spravodajca TASR.

Prieskum na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ naznačil, že podpora Únie je medzi respondentmi z krajín EÚ, vrátane Slovenska, relatívne stabilná. Občania však očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov nedávnych i súčasných kríz.

Spokojnosť občanov s opatreniami proti rastúcim životným nákladom na úrovni členských štáto, respektíve EÚ je nízka. Len 33 percent respondentov z celej EÚ je spokojných s opatreniami národných vlád a Únie na zmiernenie rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných iba 16 percent opýtaných a s opatreniami na úrovni EÚ 24 percent Slovákov.

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ znepokojenie u vyše 70 percent opýtaných. Najväčšie obavy majú Gréci (100 percent), Cyperčania (99), Taliani a Portugalci (98); na Slovensku je to 95 percent.

Nárast cien, vrátane cien energií a potravín, pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Aktuálne ide o najvypuklejší problém v EÚ ako celku, aj na Slovensku.

Vysoko je aj jadrový incident

Obavy Európanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavy v priemere 82 percent respondentov, na Slovensku až 84 percent. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v Únii, na Slovensku však figuruje až na treťom mieste. Viac Slovákov (85 percent) sa obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V EÚ takúto obavu vyjadrilo 81 percent opýtaných.

Európania sa obávajú aj dôsledkov zmeny klímy. V EÚ to za problém považuje 81 percent opýtaných, na Slovensku 67 percent. Viac sa Slováci obávajú rizika jadrového incidentu (83 percent), migrácie (73 percent), ohrozenia spoločných európskych hodnôt, ako sú sloboda a demokracia (69 percent), či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69 percent).

Čo chceme od Únie?

Podľa zistení Eurobarometra občania EÚ očakávajú, že Únia bude aj naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série súčasných kríz.

Prieskum tiež poukázal na to, že dôsledky kríz pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie - 46 percent opýtaných v EÚ a 41 percent na Slovensku, uviedlo, že pociťuje pokles svojej životnej úrovne, v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19, ruskej vojny voči Ukrajine či rastúcich životných nákladov.

Podľa výsledkov Eurobarometra zníženie životnej úrovne v najbližšom roku očakáva 39 percent respondentov v EÚ a až polovica Slovákov, čo je najviac z celej EÚ. Zvýšil sa tiež podiel občanov, ktorí majú ťažkosti platiť bežné účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov, a to z 30 percent na 39 percent respondentov v rámci celej EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj tvrdí, že v Soledare sa bojuje; Prigožin deklaruje dobytie mesta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu informoval, že boje v meste Soledar na východe Ukrajiny pokračujú. Poprel tak tvrdenia ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá v utorok aj v stredu opakovanie deklarovala, že toto strategicky významné mesto dobyla. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a stanice Sky News.

Ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom prejave povedal, že "teroristický štát a jeho propagandisti sa snažia predstierať" dosiahnutie určitých úspechov v Soledare, kde však podľa jeho slov stále prebiehajú boje. Zelenskyj dodal, že front sa "drží" a Kyjev robí všetko pre to, aby poslnil ukrajinskú obranu.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin bezprostredne po jeho prejave deklaroval presný opak, informuje Sky News. Vagnerovci podľa jeho slov Soledar už "úplne oslobodili" spod ukrajinskej kontroly, pričom údajne zabili približne 500 ukrajinských vojakov. "Celé mesto je posiate mŕtvolami ukrajinských vojakov," povedal Prigožin.

Šéf vagnerovcov pritom už v utorok večer oznámil, že jeho jednotky úplne ovládli Soledar. Kyjev v stredu ráno jeho tvrdenia poprel a samotná ruská armáda neskôr taktiež uviedla, že boje o mesto stále prebiehajú.

Soledar sa nachádza desať kilometrov severne od Bachmutu, ktorého dobytie je zrejme hlavnou operačnou úlohou ruskej armády. Útok ruských jednotiek na Soledar je pokusom obísť Bachmut zo severu a narušiť zásobovacie trasy slúžiace ukrajinskej armáde.

Ruská strana má zrejme záujem ovládnuť aj vstupy do 200 kilometrov dlhých opustených tunelov soľných baní, ktoré vedú pod touto oblasťou. Obe strany sa obávajú, že ich nepriateľ môže použiť na prienik do tyla.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyhlásil, že sankcie sa Ruska veľmi nedotkli

Ruský vodca Vladimir Putin povedal, že sankcie Západu vyvolané ruským útokom na Ukrajinu nemali na Rusko príliš veľký vplyv. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to na prvom tohtoročnom stretnutí s ministrami.

„Nič z toho, čo nám nepriateľ predpovedal, sa nestalo. A to sa udialo, samozrejme, v prvom rade vďaka občanom Ruska a celej našej jednote. Ale v neposlednom rade ide o výsledok práce vlády,“ tvrdí šéf Kremľa.

Sankcie voči Rusku síce nezničili tamojšiu ekonomiku, ako sa pôvodne očakávalo, no mali negatívny dopad na mnohé odvetvia, od strojárstva a letectva až po export ropy, plynu a iných tovarov.

Počas prvých mesiacov vojny odišlo z ruského trhu viac ako tisíc zahraničných spoločností. Rusi prišli až o štvrtinu dovozu a výroba v technologických odvetviach klesla pre nedostatok komponentov až o 80 percent.

(sita)

Minúta  |  

Rada pre mediálne služby začala viacero správnych konaní, udelila jednu autorizáciu na vysielanie

Rada pre mediálne služby (RpMS) na stredajšom zasadnutí udelila jednu autorizáciu na vysielanie a na žiadosť prevádzkovateľov zrušila tri registrácie retransmisie. Okrem iného tiež začala viaceré správne konania v súvislosti s reláciami pred spojenými samosprávnymi voľbami. TASR o tom informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.

Na základe vlastných monitoringov a doručených podnetov začala rada sedem správnych konaní, uznala za neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené dvanásť podnetov na preverenie vysielania a zaoberala sa aj obsahom na sociálnych sieťach a platformách na zdieľanie obsahu.

Ako neopodstatnené alebo sčasti neopodstatnené uznala okrem iných podnety na preverenie vysielania diskusných relácií po októbrovej vražde dvoch mladých mužov na Zámockej ulici v Bratislave.

Podávateľom podnetov prekážala v jednom prípade údajná neobjektivita, jednostrannosť a zaujatosť moderátora, namietali tiež údajné manipulatívne kladenie sugestívnych otázok či "otvorené výzvy na podporu propagandy a rozpínavosti LGBTI+ komunity". V ďalšom prípade podávateľ namietal v relácii možnú neobjektívnosť, keďže medzi hosťami nebol zástupca LGBTI+ komunity.

(tasr)

Minúta  |  

Okupačným vojskám na Ukrajine po novom šéfuje Valerij Gerasimov

Moskva vymenila hlavného veliteľa svojej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu touto funkciou poveril náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Nahradí tak Sergeja Surovikina, ktorý post zastával uplynulé tri mesiace a po novom bude Gerasimovovým zástupcom. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.

Zástupcami hlavného veliteľa vojsk na Ukrajine budú okrem Surovikina aj ďalší dvaja generáli, a to Oleg Saľukov a Alexej Kim.

Surovikin sa stal hlavným veliteľom vojsk na Ukrajine vlani v októbri, pričom mal za úlohu zvrátiť vývoj situácie na tamojších bojiskách, kde ruskí vojaci čelili sérii porážok, uvádza AFP. Do funkcie bol vymenovaný 8. októbra, v deň, keď Rusko utŕžilo ponižujúcu ranu – výbuchom bol vážne poškodený cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.

Dva dni po Surovikinovom dosadení do tejto funkcie signalizovala ruská armáda zmenu bojovej stratégie – dronmi a raketami začala útočiť na ukrajinskú infraštruktúru, čím v mnohých tamojších mestách spôsobila výpadky prúdu a dodávok vody.

Len mesiac po Surovikinovom vymenovaní sa však Rusko stiahlo z juhoukrajinského Chersonu, ktorý bol prvým veľkým ukrajinským mestom a zároveň aj jedinou metropolou niektorej z ukrajinských oblastí, ktorú ovládali ruské okupačné sily.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.