Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas-SD vyzýva Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva všetkých Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende a podporili tak zmenu Ústavy SR, ktorá umožní konanie predčasných volieb do Národnej rady SR.

„Za necelé tri roky doviedla táto vláda Slovensko do absolútneho chaosu. Podnikatelia, živnostníci, ale aj samosprávy nedokážu platiť často až desaťnásobne vyššie faktúry za energie. V lekárňach je nedostatok základných liekov, ambulantní lekári uvažujú nad zatvorením svojich ambulancií," uviedol v tlačovej správe podpredseda Hlasu-SD Richard Raši.

Dodal, že aj napriek tomu, že koalícia má dostupné financie, nedokáže prijať účinné opatrenia, ktorými by situáciu stabilizovala. Raši zároveň informoval, že kým na konci roku 2019 bol dlh Slovenska na jedného obyvateľa 8 415 eur, v tomto roku stúpol na 13 712 eur.

„Znamená to, že za tri roky zadĺžili každého obyvateľa vrátane novorodencov o 5 297 eur. Každá rozumná vláda v kríze investuje do stabilizácie podnikateľského prostredia, ochrany obyvateľstva a budovania infraštruktúry," upozornil podpredseda Hlasu-SD.

Taktiež uviedol, že vláda dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) necháva samosprávy, podnikateľov či obyvateľov bez adekvátnej pomoci štátu a nevadí im, že sa dostávajú do existenčných problémov.

„V súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť nemať ústavnú možnosť, ako vyhlásiť predčasné voľby, najmä, keď sa vláda namiesto pomoci občanom zaoberá len sama sebou a svojimi vnútornými spormi. Zároveň má rekordnú, až 80-percentnú nedôveru obyvateľov," tvrdí Richard Raši.

(sita)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Arménsko zo zlyhania mierových rokovaní s Azerbajdžanom

Rusko obvinilo vo štvrtok Arménsko, že mierové rokovania s Azerbajdžanom, ktoré sa na tému sporného územia Náhorný Karabach (arménsky Arcach) konali v Moskve, v decembri zlyhali. Agentúra Reuters sa domnieva, že to naznačuje, že medzi spojencami Ruskom a Arménskom začína v súvislosti s konfliktom o tento kontroverzný región dochádzať k nezhodám.

Arménsko a Azerbajdžan už celé mesiace rokujú o mierovej dohode týkajúcej sa Náhorného Karabachu (arménsky Arcach) – odštiepeneckého územia, ktoré je medzinárodne považované za súčasť Azerbajdžanu, no je obývané prevažne Arméncami. Arménsko a Azerbajdžan o toto územie viedli už dve vojny. Poslednú v roku 2020.

Rusko však teraz obvinilo Arménsko zo zrušenia mierových rokovaní s Azerbajdžanom a vyzvalo Jerevan, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu. "Je náročné posúdiť pozíciu Jerevanu, keď sa jeho oficiálne vyhlásenia tak výrazne líšia," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podľa hovorkyne nebolo možné o mierovej zmluve rokovať, pretože Arménsko sa v decembri rozhodlo stiahnuť z mierových rokovaní. "Ak chcú naši arménski kolegovia naozaj tieto problémy vyriešiť… je nevyhnutné, aby sme spolupracovali," dodala Zacharovová.

Od polovice decembra blokujú Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, Lačinský koridor – jedinú cestu spájajúcu Arménsko s Náhorným Karabachom. Podľa Arménska ide o azerbajdžanskou vládou podporovanú blokádu, avšak Baku tvrdí, že aktivisti majú oprávnené obavy v súvislosti s údajnou nezákonnou ťažbou, a popiera, že by išlo o blokádu.

Práve tento spor spôsobil napätie aj v rusko-arménskych vzťahoch. Arménski predstavitelia si totiž myslia, že Rusko, ktoré je na základe spoločnej obrannej dohody arménskym spojencom, malo pre ukončenie blokády spraviť viac.

Na základe mierovej dohody z roku 2020 totiž Rusko vyslalo do Náhorného Karabachu svojich mierotvorcov. Arménsko však tvrdí, že Azerbajdžan blokádou mierovú zmluvu porušuje, a žiada Rusko, aby protesty aktivistov rozpustilo. Moskva tvrdí, že robí všetko, čo môže, aby pomohla.

(tasr)

Minúta  |  

USA stiahne zo Slovenska systém Patriot, so spojencami sa rokuje o náhrade

Spojené štáty stiahnu zo Slovenska svoju batériu systému protivzdušnej obrany Patriot. Presunú ju na základňu v Nemecku, kde absolvuje údržbu. Ministerstvo obrany (MO) SR deklarovalo, že o adekvátnej náhrade intenzívne rokuje so spojencami.

Pre TASR to uviedla hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Upozornil na to Denník N. "Striedanie vojenského personálu a techniky v rámci mnohonárodných skupín je štandardnou vecou a rovnako to robia aj naši vojaci, ktorí sú súčasťou takejto misie v Lotyšsku. Všetky tieto kroky sú vopred koordinované a plánované, preto samozrejme intenzívne rokujeme so spojencami o poskytnutí adekvátneho systému protivzdušnej obrany, ktorý by mohol nahradiť americký Patriot," skonštatovala hovorkyňa.

Presný dátum presunu Patriotu rezort nechcel vzhľadom na bezpečnosť špecifikovať. Hovorí rádovo o týždňoch.

Okrem americkej batérie Patriotu sú na Slovensku aj dve nemecké batérie systému Patriot. Slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a nemecká šéfka rezortu Christine Lambrechtová v decembri na stretnutí v Bratislave potvrdili, že na Slovensku by mali zostať minimálne do konca roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Kúrenie a svietenie sa v školách stáva luxusom, vyhlásil Gröhling

Školy a riaditelia majú opäť problém platiť faktúry za energie. Nikto netuší, ako majú postupovať a platiť faktúry. Uviedol to exminister školstva a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling (SaS) s tým, že kúrenie a svietenie sa v školách stáva luxusom.

Upozorňuje, že odporúčanie dočasne povereného ministra školstva Jána Horeckého neplatiť faktúry môže viesť k viacerým problémom, dokonca aj k odpojeniu. "Školy a riaditelia majú opäť problém platiť faktúry za energie. Nikto netuší, ako majú postupovať a platiť faktúry," uviedol exminister školstva.

Poukázal, že na tento problém upozorňovali už v roku 2022. "V roku 2023 sa tento problém vracia v plnej sile. Riaditelia avizujú, že im niekoľkonásobne stúpli ceny plynu a energií. Zvýšili sa im zálohové platby a nevedia, ako ich zaplatiť. Ak by aj minuli sto percent prevádzkového normatívu na energie, stále nepokryjú celú sumu a neostanú im financie na normálny chod školy. Ako potom zaplatia pomôcky, opravy či vybavenie," skonštatoval Gröhling.

Zároveň tvrdí, že rozpočet ministerstva školstva na rok 2023 vôbec neráta s vyššími platbami za energie. "Žiadali sme ich, vrátane iných výdavkov, no ministerstvo financií to odmietlo. Nevieme ani, či po našom odchode nové vedenie ministerstva toto riešilo a či žiadalo dostať do rozpočtu financie na energie," povedal.

Z peňazí, ktoré školy dostávajú, nemôžu podľa Gröhlinga zaplatiť ani svoje bežné fungovanie. Neplatenie faktúr však môže školám spôsobiť ďalšie problémy, úroky za omeškanie a podobne, konštatuje bývalý šéf rezortu školstva.

Školy nebudú znášať zvýšené náklady na energie. V stredu (11. 1.) to uviedol Horecký. Poznamenal, že školám v krátkom čase dajú metodický pokyn, na ktorom už pracujú.

(tasr)

Minúta  |  

Klus sa podpísal pod Hegerov návrh na vytvorenie novej 76-ky

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Martin Klus sa podpísal pod návrh dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) na vytvorenie novej 76-ky.

Ako ďalej uviedol na sociálnej sieti, podpísal sa preto, lebo je skalopevne presvedčený, že vytvorenie novej vládnej väčšiny je pre Slovensko najlepšie riešenie zo všetkých dostupných alternatív.

„Nič za nezmenilo na tom, že predčasné voľby, osobitne v tomto polroku, budú podľa mňa červeným kobercom na návrat k moci pravicových a ľavicových radikálov, čo by bolo pre Slovensko, ale aj pre našu zahraničnú a európsku politiku katastrofou," napísal Klus.

Dodal, že je jeho osobnou politickou misiou tomu v maximálnej možnej miere zabrániť.

(sita)

Minúta  |  

Elon Musk najväčšou stratou osobného majetku v dejinách prekonal svetový rekord

Elon Musk prekonal svetový rekord najväčšou stratou osobného majetku v dejinách. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Musk podľa webstránky Guinnessových svetových rekordov od novembra 2021 do decembra 2022 prišiel o zhruba 165 miliárd dolárov. Tieto čísla vychádzajú z údajov zverejnených časopisom Forbes, no podľa Guinnessových rekordov ďalšie zdroje naznačujú, že Muskove straty môžu byť ešte vyššie.

Straty nasledujú po poklese hodnoty akcií Muskovho výrobcu elektromobilov Tesla po tom, ako vlani kúpil sociálnu a mikroblogovaciu sieť Twitter. Toto prevzatie, za ktoré zaplatil 44 miliárd dolárov vyvolalo medzi investormi obavy, že Tesle nevenuje dostatočnú pozornosť.

Muskove straty od novembra 2021 prekonali predchádzajúci rekord vo výške 58,6 miliardy dolárov, o ktoré v roku 2000 prišiel japonský technologický investor Masajoši Son.

V decembri prišiel Musk aj o post najbohatšieho človeka na svete, kde ho vystriedal francúzsky podnikateľ Bernard Arnault, ktorý je generálnym riaditeľom skupiny luxusných značiek LVMH.

Muskov majetok má podľa Forbes v súčasnosti hodnotu 178 miliárd dolárov, zatiaľ čo Arnaultov odhadujú na 188 miliárd dolárov.

Hodnota akcií Tesly podľa BBC v roku 2022 klesla o približne 65 percent, čo čiastočne spôsobil výkon spoločnosti, keď za rok dodala len 1,3 milióna vozidiel, čo nesplnilo očakávania Wall Street. Najväčšiu časť tohto poklesu však spôsobil sám Musk prevzatím Twitteru, následným rozsiahlym prepúšťaním zamestnancov sociálnej siete a zmenami týkajúcimi sa moderácie obsahu. Mnohí investori Tesly sú presvedčení, že by sa mal sústrediť na výrobcu elektromobilov, ktorý čelí klesajúcemu dopytu v dôsledku obáv z recesie, rastúcej konkurencii a tiež problémom vo výrobe súvisiacim s pandémiou COVID-19.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.