Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina oznámila, že stále bojuje o udržanie Soledaru, ale situácia je "ťažká"

Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej ozbrojené sily bojujú o udržanie si moci nad mestom Soledar v Doneckej oblasti na východe krajiny, ale situácia je tam stále "ťažká". Informuje o tom správa agentúry AFP.

"V oblasti Soledaru dnes pokračujú tie najkrutejšie a najťažšie boje," povedala novinárom námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová a dodala: "Napriek ťažkej situácii ukrajinskí vojaci tvrdohlavo bojujú."

Predtým tento týždeň ruská súkromná armáda Vagnerova skupina vyhlásila, že jej bojovníci dobyli celý Soledar, ale ministerstvo obrany v Moskve, naopak uviedlo, že boje o mesto stále pokračujú. Dobytie Vagnerovcami poprela aj Ukrajina.

Obe nepriateľské strany priznali v bojoch o Soledar a blízky Bachmut veľké straty.

Maľarová na tlačovej konferencii vo štvrtok uviedla, že ruské vojská tam "zaznamenávajú ťažké straty".
Ukrajinská armáda predtým vo štvrtok ráno informovala, že jej vojaci zabili pri jedinom útoku v Soledare vyše 100 ruských vojakov, napísal webový portál britského denníka The Guardian.

Ukrajinci údajne vystrelili na ruských vojakov v meste raketu, uviedlo v rannej aktualizovanej správe velenie ukrajinských jednotiek určených na špeciálne operácie.

Soledar je malé mesto s baňou na ťažbu soli v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a pred bojmi malo približne 11-tisíc obyvateľov.

Kým sa Soledar stal ohniskom bojov, bol známy ako najväčšia soľná baňa v Európe a jej 200 kilometrov dlhé podzemné tunely teraz predstavujú taktickú výhodu. Názov mesta znamená v ruštine "dar soli".

Rozhodujúce je aj to, že Soledar sa nachádza len 15 kilometrov od mesta Bachmut, ktoré je pre Moskvu hlavným cieľom, lebo po jeho dobytí by mohli ruskí invázni vojaci lepšie bojovať o celú Doneckú oblasť.

Ruskom podporovaní separatisti Soledar nakrátko ovládli v roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypukol konflikt medzi nimi a ukrajinskou armádou.

(tasr)

Minúta  |  

Zásobovať domácnosť liekmi môže podľa farmaceuta vyústiť k ich nedostatku

Zásobovať domácnosť liekmi, ktoré v danom čase nepotrebujeme, nie je potrebné ani správne. Tvrdí to farmaceut košickej Agel lekárne Dávid Ferko, podľa ktorého v posledných mesiacoch zaznamenali nárazový dopyt po liekoch, predovšetkým ich hromadenie pacientmi. Pripomenul, že to môže vyústiť k ich nedostatku.

"Stáva sa, že pacienti k nám donesú preexspirované lieky, ktoré nikdy neužívali," uviedol v súvislosti so zvýšeným záujmom o ich bezpečnú likvidáciu. Ako dodal, takéto zásobovanie sa spôsobuje aj zbytočnú záťaž pre životné prostredie.

Čo sa týka dostupnosti liekov, liečivých prípravkov a zdravotníckych pomôcok, v celom uplynulom roku bola ovplyvnená aktuálnou situáciou vo svete, a to nielen čo sa týka sezónneho charakteru. Dochádzalo aj ku kolapsu dodávok celých skupín liečiv.

"Výpadky liekov sa vo všeobecnosti týkali nielen problémov spojených s ich výrobou, ale taktiež s ich logistikou, vyvážaním do iných krajín a tiež hromadným dopytom, neúčelným zásobovaním pacientmi," spresnil Ferko s tým, že nedostupnosť sa netýkala iba Slovenska, ale často aj celej Európskej únie a sveta. "Problematika dostupnosti liečiv je zložitá a Štátny ústav pre kontrolu liečiv nedisponuje zákonnými mechanizmami, ktoré dokážu tento problém riešiť," pripomenul.

Zvýšený dopyt po liekoch je však zväčša sezónneho charakteru, respektíve podľa aktuálnej situácie. Napríklad vlani v marci zaznamenali predimenzovaný záujem o jódové tablety. Pred začiatkom leta bol zas vysoký dopyt po kozmetických prípravkoch proti popáleninám, ako aj po liečivých prípravkoch proti cestovateľskej nevoľnosti a hnačke. Príchodom jesene a zimy sa zvýšil dopyt po vitamínových preparátoch, predovšetkým po vitamíne D a C.

"Aktuálne je najvyšší záujem o liečivé prípravky typu hot-drinkov proti horúčke a chrípke, po preparátoch proti kašľu, bolesti hrdla a vitamínoch podporujúcich imunitný systém. Výnimkou nie sú liečivá proti horúčke hlavne pre deti a dorast," dodal s tým, že celoročne je zvýšený dopyt po antibiotikách a antivirotikách.

(tasr)

Minúta  |  

Do Poľska prídu budúci týždeň nemeckí vojaci, ktorí budú obsluhovať Patrioty

Budúci týždeň dorazí do Poľska niekoľko stoviek nemeckých vojakov, ktorí budú na východe krajiny obsluhovať systémy protivzdušnej obrany Patriot. Informuje o tom správa agentúry PAP, ktorá sa odvoláva na poľskú agentúru IAR (Informacyjna Agencja Radiowa).

Nemeckí vojaci budú do Poľska vyslaní na základe špeciálneho dokumentu, ktorý podpísal poľský prezident Andrzej Duda, uvádza IAR.

Príslušníci nemeckej armády sa budú nachádzať v Lubelskom vojvodstve na juhovýchode krajiny. K umiestneniu systémov protivzdušnej obrany Patriot prišlo v tejto oblasti po tom, ako na tamojšiu obec Przewodów dopadli v polovici novembra úlomky rakety ukrajinskej armády, ktorá sa snažila zostreliť ruskú raketu.

Pri tomto incidente zahynuli dvaja poľskí občania. Konečnú vinu za túto udalosť však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.
Americký systém Patriot bol vyvinutý už v 60. rokoch minulého storočia a americká armáda ho začala používať v 80. rokoch. Pozostáva z radarových zariadení, ovládacích a kontrolných jednotiek a rôznych systémov na zachytávanie rakiet.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér austrálskeho štátu Nový Južný Wales priznal, že si obliekol nacistickú uniformu

Premiér najľudnatejšieho austrálskeho štátu Nový Južný Wales sa vo štvrtok priznal, že ako 21-ročný si obliekol nacistickú uniformu a veľmi sa za to hanbí. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Liberál Dominic Perrottet (40) sa k tejto minulosti priznal po výzve svojho kolegu. "Keď som mal 21 (rokov), mal som maškarný večierok. A na sebe som mal nacistickú uniformu," povedal novinárom.

"Hlboko sa hanbím za to, čo som urobil, a je mi skutočne ľúto za bolesť, ktorú to spôsobuje ľuďom v celom našom štáte a najmä členom židovskej komunity, preživším holokaustu, (vojnovým) veteránom a ich rodinám. Je mi naozaj ľúto, bolo to hrozné rozhodnutie," dodal Perrottet.

Premiér Nového Južného Walesu priznal, že bol v tom čase naivný. "Je to niečo, čo mi počas môjho života spôsobovalo veľa úzkosti," povedal. Nevie pritom o existencii nejakých fotografií, na ktorých by bol v nacistickej uniforme.

"Nacistickú symboliku netreba brať na ľahkú váhu a obliekať sa za nacistu nie je vtip," uviedla vo vyhlásení židovská komunita v Novom Južnom Walese. Tento incident považuje za dôležitú pripomienku, že všetkých Austrálčanov, a najmä mládež treba neustále vzdelávať o "odpornej povahe nacistického režimu".

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko zaznamenalo rekord na trhu investícií do komerčných nehnuteľností

Na trhu komerčných nehnuteľností preinvestovali investori prvýkrát v histórii SR viac ako jednu miliardu eur. Investičná situácia v oblasti obchodu s komerčnými nehnuteľnosťami tak naznačila, že Slovensko je naďalej bezpečnou investičnou destináciou. Informoval o tom obchodný riaditeľ CBRE Slovensko Ľubor Procházka s tým, že o roku 2022 hovoril ako o najsilnejšom roku v histórii krajiny.

"Celkový objem investícií na Slovensku medziročne vzrástol o 48 percent. Z hľadiska sektorov evidujeme nárast primárne v kancelárskych a maloobchodných nehnuteľnostiach, darilo sa však aj ostatným segmentom, ako napríklad logistike," povedal Procházka.

Riaditeľ priblížil, že až 55 percent z celkového objemu investícií zaznamenali na trhu prenájmov kancelárskych priestorov. Celkovo išlo až o štrnásť transakcií, pričom drvivá väčšina z nich sa uskutočnila v Bratislave. Procházka pritom zdôraznil, že ako v roku 2021, tak aj v roku 2022 sa CBRE podarilo sprostredkovať predaj s rekordne vysokou cenou pri výnose pod piatimi percentami.

Druhou najvýznamnejšou oblasťou boli podľa dát CBRE investície do nákupných centier, príkladom čoho je predaj obchodného centra v Košiciach – Optima Košice, jednej z najväčších prevádzok za dovedna 118 miliónov eur. Celkovo investície v oblasti maloobchodu dosiahli výšku takmer 350 miliónov eur a predstavovali takmer 31-percentný podiel z celkového objemu.

Investície do logistiky a výrobných priestorov tvorili približne trinásť percent z celkového investičného objemu. Investície do rezidenčných nehnuteľností nepresiahli jedno percento z celkového objemu podielu na trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas-SD vyzýva Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva všetkých Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende a podporili tak zmenu Ústavy SR, ktorá umožní konanie predčasných volieb do Národnej rady SR.

„Za necelé tri roky doviedla táto vláda Slovensko do absolútneho chaosu. Podnikatelia, živnostníci, ale aj samosprávy nedokážu platiť často až desaťnásobne vyššie faktúry za energie. V lekárňach je nedostatok základných liekov, ambulantní lekári uvažujú nad zatvorením svojich ambulancií," uviedol v tlačovej správe podpredseda Hlasu-SD Richard Raši.

Dodal, že aj napriek tomu, že koalícia má dostupné financie, nedokáže prijať účinné opatrenia, ktorými by situáciu stabilizovala. Raši zároveň informoval, že kým na konci roku 2019 bol dlh Slovenska na jedného obyvateľa 8 415 eur, v tomto roku stúpol na 13 712 eur.

„Znamená to, že za tri roky zadĺžili každého obyvateľa vrátane novorodencov o 5 297 eur. Každá rozumná vláda v kríze investuje do stabilizácie podnikateľského prostredia, ochrany obyvateľstva a budovania infraštruktúry," upozornil podpredseda Hlasu-SD.

Taktiež uviedol, že vláda dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) necháva samosprávy, podnikateľov či obyvateľov bez adekvátnej pomoci štátu a nevadí im, že sa dostávajú do existenčných problémov.

„V súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť nemať ústavnú možnosť, ako vyhlásiť predčasné voľby, najmä, keď sa vláda namiesto pomoci občanom zaoberá len sama sebou a svojimi vnútornými spormi. Zároveň má rekordnú, až 80-percentnú nedôveru obyvateľov," tvrdí Richard Raši.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.