Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér austrálskeho štátu Nový Južný Wales priznal, že si obliekol nacistickú uniformu

Premiér najľudnatejšieho austrálskeho štátu Nový Južný Wales sa vo štvrtok priznal, že ako 21-ročný si obliekol nacistickú uniformu a veľmi sa za to hanbí. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Liberál Dominic Perrottet (40) sa k tejto minulosti priznal po výzve svojho kolegu. "Keď som mal 21 (rokov), mal som maškarný večierok. A na sebe som mal nacistickú uniformu," povedal novinárom.

"Hlboko sa hanbím za to, čo som urobil, a je mi skutočne ľúto za bolesť, ktorú to spôsobuje ľuďom v celom našom štáte a najmä členom židovskej komunity, preživším holokaustu, (vojnovým) veteránom a ich rodinám. Je mi naozaj ľúto, bolo to hrozné rozhodnutie," dodal Perrottet.

Premiér Nového Južného Walesu priznal, že bol v tom čase naivný. "Je to niečo, čo mi počas môjho života spôsobovalo veľa úzkosti," povedal. Nevie pritom o existencii nejakých fotografií, na ktorých by bol v nacistickej uniforme.

"Nacistickú symboliku netreba brať na ľahkú váhu a obliekať sa za nacistu nie je vtip," uviedla vo vyhlásení židovská komunita v Novom Južnom Walese. Tento incident považuje za dôležitú pripomienku, že všetkých Austrálčanov, a najmä mládež treba neustále vzdelávať o "odpornej povahe nacistického režimu".

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko zaznamenalo rekord na trhu investícií do komerčných nehnuteľností

Na trhu komerčných nehnuteľností preinvestovali investori prvýkrát v histórii SR viac ako jednu miliardu eur. Investičná situácia v oblasti obchodu s komerčnými nehnuteľnosťami tak naznačila, že Slovensko je naďalej bezpečnou investičnou destináciou. Informoval o tom obchodný riaditeľ CBRE Slovensko Ľubor Procházka s tým, že o roku 2022 hovoril ako o najsilnejšom roku v histórii krajiny.

"Celkový objem investícií na Slovensku medziročne vzrástol o 48 percent. Z hľadiska sektorov evidujeme nárast primárne v kancelárskych a maloobchodných nehnuteľnostiach, darilo sa však aj ostatným segmentom, ako napríklad logistike," povedal Procházka.

Riaditeľ priblížil, že až 55 percent z celkového objemu investícií zaznamenali na trhu prenájmov kancelárskych priestorov. Celkovo išlo až o štrnásť transakcií, pričom drvivá väčšina z nich sa uskutočnila v Bratislave. Procházka pritom zdôraznil, že ako v roku 2021, tak aj v roku 2022 sa CBRE podarilo sprostredkovať predaj s rekordne vysokou cenou pri výnose pod piatimi percentami.

Druhou najvýznamnejšou oblasťou boli podľa dát CBRE investície do nákupných centier, príkladom čoho je predaj obchodného centra v Košiciach – Optima Košice, jednej z najväčších prevádzok za dovedna 118 miliónov eur. Celkovo investície v oblasti maloobchodu dosiahli výšku takmer 350 miliónov eur a predstavovali takmer 31-percentný podiel z celkového objemu.

Investície do logistiky a výrobných priestorov tvorili približne trinásť percent z celkového investičného objemu. Investície do rezidenčných nehnuteľností nepresiahli jedno percento z celkového objemu podielu na trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas-SD vyzýva Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva všetkých Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende a podporili tak zmenu Ústavy SR, ktorá umožní konanie predčasných volieb do Národnej rady SR.

„Za necelé tri roky doviedla táto vláda Slovensko do absolútneho chaosu. Podnikatelia, živnostníci, ale aj samosprávy nedokážu platiť často až desaťnásobne vyššie faktúry za energie. V lekárňach je nedostatok základných liekov, ambulantní lekári uvažujú nad zatvorením svojich ambulancií," uviedol v tlačovej správe podpredseda Hlasu-SD Richard Raši.

Dodal, že aj napriek tomu, že koalícia má dostupné financie, nedokáže prijať účinné opatrenia, ktorými by situáciu stabilizovala. Raši zároveň informoval, že kým na konci roku 2019 bol dlh Slovenska na jedného obyvateľa 8 415 eur, v tomto roku stúpol na 13 712 eur.

„Znamená to, že za tri roky zadĺžili každého obyvateľa vrátane novorodencov o 5 297 eur. Každá rozumná vláda v kríze investuje do stabilizácie podnikateľského prostredia, ochrany obyvateľstva a budovania infraštruktúry," upozornil podpredseda Hlasu-SD.

Taktiež uviedol, že vláda dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) necháva samosprávy, podnikateľov či obyvateľov bez adekvátnej pomoci štátu a nevadí im, že sa dostávajú do existenčných problémov.

„V súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť nemať ústavnú možnosť, ako vyhlásiť predčasné voľby, najmä, keď sa vláda namiesto pomoci občanom zaoberá len sama sebou a svojimi vnútornými spormi. Zároveň má rekordnú, až 80-percentnú nedôveru obyvateľov," tvrdí Richard Raši.

(sita)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Arménsko zo zlyhania mierových rokovaní s Azerbajdžanom

Rusko obvinilo vo štvrtok Arménsko, že mierové rokovania s Azerbajdžanom, ktoré sa na tému sporného územia Náhorný Karabach (arménsky Arcach) konali v Moskve, v decembri zlyhali. Agentúra Reuters sa domnieva, že to naznačuje, že medzi spojencami Ruskom a Arménskom začína v súvislosti s konfliktom o tento kontroverzný región dochádzať k nezhodám.

Arménsko a Azerbajdžan už celé mesiace rokujú o mierovej dohode týkajúcej sa Náhorného Karabachu (arménsky Arcach) – odštiepeneckého územia, ktoré je medzinárodne považované za súčasť Azerbajdžanu, no je obývané prevažne Arméncami. Arménsko a Azerbajdžan o toto územie viedli už dve vojny. Poslednú v roku 2020.

Rusko však teraz obvinilo Arménsko zo zrušenia mierových rokovaní s Azerbajdžanom a vyzvalo Jerevan, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu. "Je náročné posúdiť pozíciu Jerevanu, keď sa jeho oficiálne vyhlásenia tak výrazne líšia," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podľa hovorkyne nebolo možné o mierovej zmluve rokovať, pretože Arménsko sa v decembri rozhodlo stiahnuť z mierových rokovaní. "Ak chcú naši arménski kolegovia naozaj tieto problémy vyriešiť… je nevyhnutné, aby sme spolupracovali," dodala Zacharovová.

Od polovice decembra blokujú Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, Lačinský koridor – jedinú cestu spájajúcu Arménsko s Náhorným Karabachom. Podľa Arménska ide o azerbajdžanskou vládou podporovanú blokádu, avšak Baku tvrdí, že aktivisti majú oprávnené obavy v súvislosti s údajnou nezákonnou ťažbou, a popiera, že by išlo o blokádu.

Práve tento spor spôsobil napätie aj v rusko-arménskych vzťahoch. Arménski predstavitelia si totiž myslia, že Rusko, ktoré je na základe spoločnej obrannej dohody arménskym spojencom, malo pre ukončenie blokády spraviť viac.

Na základe mierovej dohody z roku 2020 totiž Rusko vyslalo do Náhorného Karabachu svojich mierotvorcov. Arménsko však tvrdí, že Azerbajdžan blokádou mierovú zmluvu porušuje, a žiada Rusko, aby protesty aktivistov rozpustilo. Moskva tvrdí, že robí všetko, čo môže, aby pomohla.

(tasr)

Minúta  |  

USA stiahne zo Slovenska systém Patriot, so spojencami sa rokuje o náhrade

Spojené štáty stiahnu zo Slovenska svoju batériu systému protivzdušnej obrany Patriot. Presunú ju na základňu v Nemecku, kde absolvuje údržbu. Ministerstvo obrany (MO) SR deklarovalo, že o adekvátnej náhrade intenzívne rokuje so spojencami.

Pre TASR to uviedla hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Upozornil na to Denník N. "Striedanie vojenského personálu a techniky v rámci mnohonárodných skupín je štandardnou vecou a rovnako to robia aj naši vojaci, ktorí sú súčasťou takejto misie v Lotyšsku. Všetky tieto kroky sú vopred koordinované a plánované, preto samozrejme intenzívne rokujeme so spojencami o poskytnutí adekvátneho systému protivzdušnej obrany, ktorý by mohol nahradiť americký Patriot," skonštatovala hovorkyňa.

Presný dátum presunu Patriotu rezort nechcel vzhľadom na bezpečnosť špecifikovať. Hovorí rádovo o týždňoch.

Okrem americkej batérie Patriotu sú na Slovensku aj dve nemecké batérie systému Patriot. Slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a nemecká šéfka rezortu Christine Lambrechtová v decembri na stretnutí v Bratislave potvrdili, že na Slovensku by mali zostať minimálne do konca roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Kúrenie a svietenie sa v školách stáva luxusom, vyhlásil Gröhling

Školy a riaditelia majú opäť problém platiť faktúry za energie. Nikto netuší, ako majú postupovať a platiť faktúry. Uviedol to exminister školstva a poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling (SaS) s tým, že kúrenie a svietenie sa v školách stáva luxusom.

Upozorňuje, že odporúčanie dočasne povereného ministra školstva Jána Horeckého neplatiť faktúry môže viesť k viacerým problémom, dokonca aj k odpojeniu. "Školy a riaditelia majú opäť problém platiť faktúry za energie. Nikto netuší, ako majú postupovať a platiť faktúry," uviedol exminister školstva.

Poukázal, že na tento problém upozorňovali už v roku 2022. "V roku 2023 sa tento problém vracia v plnej sile. Riaditelia avizujú, že im niekoľkonásobne stúpli ceny plynu a energií. Zvýšili sa im zálohové platby a nevedia, ako ich zaplatiť. Ak by aj minuli sto percent prevádzkového normatívu na energie, stále nepokryjú celú sumu a neostanú im financie na normálny chod školy. Ako potom zaplatia pomôcky, opravy či vybavenie," skonštatoval Gröhling.

Zároveň tvrdí, že rozpočet ministerstva školstva na rok 2023 vôbec neráta s vyššími platbami za energie. "Žiadali sme ich, vrátane iných výdavkov, no ministerstvo financií to odmietlo. Nevieme ani, či po našom odchode nové vedenie ministerstva toto riešilo a či žiadalo dostať do rozpočtu financie na energie," povedal.

Z peňazí, ktoré školy dostávajú, nemôžu podľa Gröhlinga zaplatiť ani svoje bežné fungovanie. Neplatenie faktúr však môže školám spôsobiť ďalšie problémy, úroky za omeškanie a podobne, konštatuje bývalý šéf rezortu školstva.

Školy nebudú znášať zvýšené náklady na energie. V stredu (11. 1.) to uviedol Horecký. Poznamenal, že školám v krátkom čase dajú metodický pokyn, na ktorom už pracujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.