Preskočiť na obsah
  |  

Zásobovať domácnosť liekmi môže podľa farmaceuta vyústiť k ich nedostatku

Zásobovať domácnosť liekmi, ktoré v danom čase nepotrebujeme, nie je potrebné ani správne. Tvrdí to farmaceut košickej Agel lekárne Dávid Ferko, podľa ktorého v posledných mesiacoch zaznamenali nárazový dopyt po liekoch, predovšetkým ich hromadenie pacientmi. Pripomenul, že to môže vyústiť k ich nedostatku.

"Stáva sa, že pacienti k nám donesú preexspirované lieky, ktoré nikdy neužívali," uviedol v súvislosti so zvýšeným záujmom o ich bezpečnú likvidáciu. Ako dodal, takéto zásobovanie sa spôsobuje aj zbytočnú záťaž pre životné prostredie.

Čo sa týka dostupnosti liekov, liečivých prípravkov a zdravotníckych pomôcok, v celom uplynulom roku bola ovplyvnená aktuálnou situáciou vo svete, a to nielen čo sa týka sezónneho charakteru. Dochádzalo aj ku kolapsu dodávok celých skupín liečiv.

"Výpadky liekov sa vo všeobecnosti týkali nielen problémov spojených s ich výrobou, ale taktiež s ich logistikou, vyvážaním do iných krajín a tiež hromadným dopytom, neúčelným zásobovaním pacientmi," spresnil Ferko s tým, že nedostupnosť sa netýkala iba Slovenska, ale často aj celej Európskej únie a sveta. "Problematika dostupnosti liečiv je zložitá a Štátny ústav pre kontrolu liečiv nedisponuje zákonnými mechanizmami, ktoré dokážu tento problém riešiť," pripomenul.

Zvýšený dopyt po liekoch je však zväčša sezónneho charakteru, respektíve podľa aktuálnej situácie. Napríklad vlani v marci zaznamenali predimenzovaný záujem o jódové tablety. Pred začiatkom leta bol zas vysoký dopyt po kozmetických prípravkoch proti popáleninám, ako aj po liečivých prípravkoch proti cestovateľskej nevoľnosti a hnačke. Príchodom jesene a zimy sa zvýšil dopyt po vitamínových preparátoch, predovšetkým po vitamíne D a C.

"Aktuálne je najvyšší záujem o liečivé prípravky typu hot-drinkov proti horúčke a chrípke, po preparátoch proti kašľu, bolesti hrdla a vitamínoch podporujúcich imunitný systém. Výnimkou nie sú liečivá proti horúčke hlavne pre deti a dorast," dodal s tým, že celoročne je zvýšený dopyt po antibiotikách a antivirotikách.

(tasr)

  |  

Do Poľska prídu budúci týždeň nemeckí vojaci, ktorí budú obsluhovať Patrioty

Budúci týždeň dorazí do Poľska niekoľko stoviek nemeckých vojakov, ktorí budú na východe krajiny obsluhovať systémy protivzdušnej obrany Patriot. Informuje o tom správa agentúry PAP, ktorá sa odvoláva na poľskú agentúru IAR (Informacyjna Agencja Radiowa).

Nemeckí vojaci budú do Poľska vyslaní na základe špeciálneho dokumentu, ktorý podpísal poľský prezident Andrzej Duda, uvádza IAR.

Príslušníci nemeckej armády sa budú nachádzať v Lubelskom vojvodstve na juhovýchode krajiny. K umiestneniu systémov protivzdušnej obrany Patriot prišlo v tejto oblasti po tom, ako na tamojšiu obec Przewodów dopadli v polovici novembra úlomky rakety ukrajinskej armády, ktorá sa snažila zostreliť ruskú raketu.

Pri tomto incidente zahynuli dvaja poľskí občania. Konečnú vinu za túto udalosť však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.
Americký systém Patriot bol vyvinutý už v 60. rokoch minulého storočia a americká armáda ho začala používať v 80. rokoch. Pozostáva z radarových zariadení, ovládacích a kontrolných jednotiek a rôznych systémov na zachytávanie rakiet.

(tasr)

  |  

Premiér austrálskeho štátu Nový Južný Wales priznal, že si obliekol nacistickú uniformu

Premiér najľudnatejšieho austrálskeho štátu Nový Južný Wales sa vo štvrtok priznal, že ako 21-ročný si obliekol nacistickú uniformu a veľmi sa za to hanbí. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Liberál Dominic Perrottet (40) sa k tejto minulosti priznal po výzve svojho kolegu. "Keď som mal 21 (rokov), mal som maškarný večierok. A na sebe som mal nacistickú uniformu," povedal novinárom.

"Hlboko sa hanbím za to, čo som urobil, a je mi skutočne ľúto za bolesť, ktorú to spôsobuje ľuďom v celom našom štáte a najmä členom židovskej komunity, preživším holokaustu, (vojnovým) veteránom a ich rodinám. Je mi naozaj ľúto, bolo to hrozné rozhodnutie," dodal Perrottet.

Premiér Nového Južného Walesu priznal, že bol v tom čase naivný. "Je to niečo, čo mi počas môjho života spôsobovalo veľa úzkosti," povedal. Nevie pritom o existencii nejakých fotografií, na ktorých by bol v nacistickej uniforme.

"Nacistickú symboliku netreba brať na ľahkú váhu a obliekať sa za nacistu nie je vtip," uviedla vo vyhlásení židovská komunita v Novom Južnom Walese. Tento incident považuje za dôležitú pripomienku, že všetkých Austrálčanov, a najmä mládež treba neustále vzdelávať o "odpornej povahe nacistického režimu".

(tasr)

  |  

Slovensko zaznamenalo rekord na trhu investícií do komerčných nehnuteľností

Na trhu komerčných nehnuteľností preinvestovali investori prvýkrát v histórii SR viac ako jednu miliardu eur. Investičná situácia v oblasti obchodu s komerčnými nehnuteľnosťami tak naznačila, že Slovensko je naďalej bezpečnou investičnou destináciou. Informoval o tom obchodný riaditeľ CBRE Slovensko Ľubor Procházka s tým, že o roku 2022 hovoril ako o najsilnejšom roku v histórii krajiny.

"Celkový objem investícií na Slovensku medziročne vzrástol o 48 percent. Z hľadiska sektorov evidujeme nárast primárne v kancelárskych a maloobchodných nehnuteľnostiach, darilo sa však aj ostatným segmentom, ako napríklad logistike," povedal Procházka.

Riaditeľ priblížil, že až 55 percent z celkového objemu investícií zaznamenali na trhu prenájmov kancelárskych priestorov. Celkovo išlo až o štrnásť transakcií, pričom drvivá väčšina z nich sa uskutočnila v Bratislave. Procházka pritom zdôraznil, že ako v roku 2021, tak aj v roku 2022 sa CBRE podarilo sprostredkovať predaj s rekordne vysokou cenou pri výnose pod piatimi percentami.

Druhou najvýznamnejšou oblasťou boli podľa dát CBRE investície do nákupných centier, príkladom čoho je predaj obchodného centra v Košiciach – Optima Košice, jednej z najväčších prevádzok za dovedna 118 miliónov eur. Celkovo investície v oblasti maloobchodu dosiahli výšku takmer 350 miliónov eur a predstavovali takmer 31-percentný podiel z celkového objemu.

Investície do logistiky a výrobných priestorov tvorili približne trinásť percent z celkového investičného objemu. Investície do rezidenčných nehnuteľností nepresiahli jedno percento z celkového objemu podielu na trhu.

(tasr)

  |  

Hlas-SD vyzýva Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) vyzýva všetkých Slovákov, aby sa 21. januára zúčastnili na referende a podporili tak zmenu Ústavy SR, ktorá umožní konanie predčasných volieb do Národnej rady SR.

„Za necelé tri roky doviedla táto vláda Slovensko do absolútneho chaosu. Podnikatelia, živnostníci, ale aj samosprávy nedokážu platiť často až desaťnásobne vyššie faktúry za energie. V lekárňach je nedostatok základných liekov, ambulantní lekári uvažujú nad zatvorením svojich ambulancií," uviedol v tlačovej správe podpredseda Hlasu-SD Richard Raši.

Dodal, že aj napriek tomu, že koalícia má dostupné financie, nedokáže prijať účinné opatrenia, ktorými by situáciu stabilizovala. Raši zároveň informoval, že kým na konci roku 2019 bol dlh Slovenska na jedného obyvateľa 8 415 eur, v tomto roku stúpol na 13 712 eur.

„Znamená to, že za tri roky zadĺžili každého obyvateľa vrátane novorodencov o 5 297 eur. Každá rozumná vláda v kríze investuje do stabilizácie podnikateľského prostredia, ochrany obyvateľstva a budovania infraštruktúry," upozornil podpredseda Hlasu-SD.

Taktiež uviedol, že vláda dočasne povereného premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) necháva samosprávy, podnikateľov či obyvateľov bez adekvátnej pomoci štátu a nevadí im, že sa dostávajú do existenčných problémov.

„V súčasnej kríze si nemôžeme dovoliť nemať ústavnú možnosť, ako vyhlásiť predčasné voľby, najmä, keď sa vláda namiesto pomoci občanom zaoberá len sama sebou a svojimi vnútornými spormi. Zároveň má rekordnú, až 80-percentnú nedôveru obyvateľov," tvrdí Richard Raši.

(sita)

  |  

Rusko obvinilo Arménsko zo zlyhania mierových rokovaní s Azerbajdžanom

Rusko obvinilo vo štvrtok Arménsko, že mierové rokovania s Azerbajdžanom, ktoré sa na tému sporného územia Náhorný Karabach (arménsky Arcach) konali v Moskve, v decembri zlyhali. Agentúra Reuters sa domnieva, že to naznačuje, že medzi spojencami Ruskom a Arménskom začína v súvislosti s konfliktom o tento kontroverzný región dochádzať k nezhodám.

Arménsko a Azerbajdžan už celé mesiace rokujú o mierovej dohode týkajúcej sa Náhorného Karabachu (arménsky Arcach) – odštiepeneckého územia, ktoré je medzinárodne považované za súčasť Azerbajdžanu, no je obývané prevažne Arméncami. Arménsko a Azerbajdžan o toto územie viedli už dve vojny. Poslednú v roku 2020.

Rusko však teraz obvinilo Arménsko zo zrušenia mierových rokovaní s Azerbajdžanom a vyzvalo Jerevan, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu. "Je náročné posúdiť pozíciu Jerevanu, keď sa jeho oficiálne vyhlásenia tak výrazne líšia," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podľa hovorkyne nebolo možné o mierovej zmluve rokovať, pretože Arménsko sa v decembri rozhodlo stiahnuť z mierových rokovaní. "Ak chcú naši arménski kolegovia naozaj tieto problémy vyriešiť… je nevyhnutné, aby sme spolupracovali," dodala Zacharovová.

Od polovice decembra blokujú Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, Lačinský koridor – jedinú cestu spájajúcu Arménsko s Náhorným Karabachom. Podľa Arménska ide o azerbajdžanskou vládou podporovanú blokádu, avšak Baku tvrdí, že aktivisti majú oprávnené obavy v súvislosti s údajnou nezákonnou ťažbou, a popiera, že by išlo o blokádu.

Práve tento spor spôsobil napätie aj v rusko-arménskych vzťahoch. Arménski predstavitelia si totiž myslia, že Rusko, ktoré je na základe spoločnej obrannej dohody arménskym spojencom, malo pre ukončenie blokády spraviť viac.

Na základe mierovej dohody z roku 2020 totiž Rusko vyslalo do Náhorného Karabachu svojich mierotvorcov. Arménsko však tvrdí, že Azerbajdžan blokádou mierovú zmluvu porušuje, a žiada Rusko, aby protesty aktivistov rozpustilo. Moskva tvrdí, že robí všetko, čo môže, aby pomohla.

(tasr)