Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Staré Hory: Protest proti cenám energií a financovaniu samospráv obmedzí dopravu

Vodičov prechádzajúcich po ceste I/59 v úseku Staré Hory – Donovaly čakajú v piatok (13. 1.) obmedzenia v doprave, ktoré súvisia s chystaným protestným zhromaždením proti cenám energií a financovaniu samospráv. V čase od 17.00 do 18.00 h má dôjsť aj blokácii cesty.

Ako na sociálnej sieti informovala banskobystrická krajská polícia, vo štvrtok prijali oznámenie od predstaviteľov obce Staré Hory o pripravovanom proteste. Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici preto prijal opatrenia súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky v danom úseku.

Protestné zhromaždenie sa začína o 17.00 h pred obecným úradom a podľa webovej stránky samosprávy sa uskutoční pri zhasnutých svetlách. Účastníci budú mať baterky, sviečky a mobily.

"Protest je ohlásený, asistovať bude dopravná polícia a obecní hasiči. Parkovanie áut bude pozdĺžne popri ceste. Parkovisko pred obecným úradom uzavrieme," uviedol starosta Starých Hôr Marián Gajdoš. Zdôraznil, že zmeny sa dotýkajú každého občana, nielen obce ako inštitúcie.

(tasr)

Minúta  |  

Strömer: Švédske predsedníctvo sa pokúsi oživiť debaty o rozšírení Schengenu

Proces rozšírenia schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je žiaduci a švédske predsedníctvo v Rade EÚ sa pokúsi zohrať úlohu sprostredkovateľa a presvedčiť "váhavé" členské krajiny, aby odblokovali vstup do Schengenu aj pre Bulharsko a Rumunsko. Vo štvrtok to uviedol švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömer počas stretnutia s európskymi novinármi, ktorí do Štokholmu zavítali pri príležitosti začiatku predsedníctva Švédska v Rade EÚ, informuje bruselský spravodajca TASR.

Na decembrovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Bruseli Rakúsko zablokovalo vstup Rumunska do Schengenu a Holandsko zmarilo nádeje Bulharska. Členské krajiny odobrili iba vstup Chorvátska, Rumuni a Bulhari neuspeli ani po 11 rokoch od podania prihlášky.

"Švédsko podporuje rozšírenie schengenského priestoru, to sme jasne naznačili už v decembru v Bruseli," odpovedal Strömer na otázku TASR, či Štokholm bude pokračovať v doterajšom intenzívnom úsilí predošlého českého predsedníctva.

Podľa jeho slov Švédsko bude hľadať spôsob ako zaistiť pokrok v diskusiách na túto tému. Spresnil, že švédske predsedníctvo začne hovoriť s konkrétnymi ľuďmi, so všetkými členskými štátmi a pokúsi sa zistiť, čo je možné urobiť, aby sa táto téma znovu otvorila a aby členské štáty dospeli k rozhodnutiu aj v prospech Bulharska a Rumunska.

"Som presvedčený, že to dokážeme urobiť konštruktívnym spôsobom,“ uviedol Strömer.

Šanca na znovuotvorenie diskusie o rozšírení Schengenu bude na prvom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci pod švédskym predsedníctvom, ktoré sa uskutoční 25. - 27. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Klimatickí aktivisti vtrhli do regionálneho úradu vicekancelára Habecka

Klimatickí aktivisti z hnutia Ende Gelände vo štvrtok vtrhli do regionálnej kancelárie nemeckého vicekancelára Roberta Habecka v meste Flensburg. Politika strany Zelených, ktorý je ministrom hospodárstva, obvinili zo zrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme solidárni so všetkými ľudí, ktorí bránia Lützerath!", uviedli aktivisti na sociálnej sieti Twitter. "Robert Habeck je do veľkej miery zodpovedný za násilné odtiahnutie (aktivistov) z Lützerathu," uviedli v tvíte predstavitelia hnutia Ende Gelände, ktoré od roku 2015 organizuje protestné akcie proti hnedouhoľnému priemyslu v Nemecku. "Zelení opäť raz zradili svoje vlastné ideály," dodali.

Nemecká polícia začala v stredu ráno s vysťahovaním okolo 200 klimatických aktivistov z obce Lützerath v spolkovej krajine v Porýnie-Falcko, ktorú obsadili s cieľom zabrániť rozšíreniu neďalekej uhoľnej bane Garzweiler. Pokračovala v tom aj vo štvrtok, keď bagre pri vstupe do tejto obce začali vykonávať demolačné práce.

Niektorí aktivisti si v snahe vyhnúť sa evakuácii postavili provizórne konštrukcie v korunách stromov, iní vyliezli na strechy opustených budov. Hovorca polície v neďalekom meste Aachen uviedol, že niektorí demonštranti hádzali na policajtov zábavnú pyrotechniku. Polícia tiež preveruje správy o údajnom tunelovom systéme pod dedinou.

Na demonštrácii by sa k tamojším aktivistom mala počas víkendu pridať aj švédska ekologická aktivistka Greta Thunbergová.

Denník Die Welt píše, že v noci na štvrtok sa terčom podobných útokov stali aj kancelárie poslancov Zelených a pobočky strany v Aachene a Lipsku, kde páchatelia počmárali fasády a rozbili okná. Asi 30 aktivistov okrem toho obsadilo centrálu Zelených v meste Düsseldorf v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Baňu Garzweiler, kde sa ťaží hnedé uhlie spaľované v neďalekých elektrárňach, majú podľa dohody, ktorú vlani uzavreli vláda spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a energetická spoločnosť RWE, zatvoriť do roku 2030.

Spoločnosť RWE obhajuje svoje plány na ťažbu uhlia pod Lützerathom s odôvodnením, že je to potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti Nemecka po obmedzení dodávok zemného plynu z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu.

Environmentálne skupiny však spomínanú dohodu odsúdili. Upozorňujú, že sa tým uvoľní obrovské množstvo skleníkových plynov a Nemecko tak nebude môcť splniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko tvrdí, že Ukrajine pošle tanky Leopard ako inšpiráciu pre ostatné štáty

Rozhodnutie Poľska poslať Ukrajine tanky Leopard 2 nemeckej výroby bolo prijaté aj so zámerom podnietiť na podobné rozhodnutie ďalšie krajiny. Vo štvrtok to uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Ak neochránime nezávislosť Ukrajiny, budeme ďalším cieľom," uviedol hovorca. Dodal, že "tento spôsob politického nátlaku by mal priviesť aj ostatné európske krajiny k tomu, aby sa (k tejto iniciatíve) pripojili".

Müller nespomenul konkrétne Nemecko, no v uplynulých týždňoch sa zvyšuje tlak na tamojšiu vládu, aby Kyjevu tiež poslala moderné tanky.

Agentúra DPA pripomína, že tanky Leopard sú navrhnuté a vyrobené v Nemecku. Berlín teda musí každú dodávku nemeckých zbraní tretím stranám vopred schváliť. Nemecký vicekancelár Robert Haebeck však vo štvrtok vyhlásil, že Berlín nebude nijakým spôsobom brániť Poľsku v zaslaní tankov Ukrajine. Uviedol, že "Nemecko nebude stáť v ceste iným krajinám, ktoré sa rozhodnú podporiť Ukrajinu" bez ohľadu na to, aký postoj zaujme nemecká vláda.

Poľský prezident Andrzej Duda oznámil ochotu poskytnúť Ukrajine tanky Leopard v stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v západoukrajinskom meste Ľvov.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda už vraj našla spôsob, ako zabojovať s vysokými zálohovými platbami pre malé podniky

Vláda už našla spôsob, ako zabojovať s niekoľkonásobne zvýšenými zálohovými platbami od dodávateľov energií pre malé podniky. Uviedol to na sociálnej sieti predseda hospodárskeho parlamentného výboru Peter Kremský.

Dodávatelia elektriny a plynu podľa neho stiahnu a stornujú poslané faktúry s vysokými sumami. Namiesto nich vydajú nové, kde bude zastropovaná cena 199 eur za megawatthodinu pri silovej elektrine a 99 eur za megawatthodinu pri plyne.

„Ak dodávatelia nakúpili plyn alebo elektrinu drahšie, čiže im vznikne strata, vydokladujú to ministerstvu a to im bude stratu kompenzovať zo štátnej pokladnice. Zálohové faktúry by teda mali byť oproti vlaňajším zhruba dvojnásobné. To bude maximálna cena, ktorú malí podnikatelia za komoditu zaplatia,“ napísal Kremský a dodal, že tento plán v boji s drahými energiami pre malé a stredné podniky vznikol po rokovaniach s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstvom hospodárstva SR a dodávateľmi energií.

„Dôležitá informácia preto znie – neplaťte tie vysoké faktúry, ktoré ste dostali, žiadajte dodávateľov, aby ich stornovali a poslali nové so zastropovanými cenami!“ zdôraznil Kremský.

(sita)

Minúta  |  

USA: Biden priznal, že v jeho "osobnej knižnici" sa našli tajné dokumenty

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok priznal, že v jeho "osobnej knižnici" a skladovacích priestoroch v jeho dome vo Wilmingtone v štáte Delaware sa našlo "malé množstvo" dokumentov s označením "tajné", pochádzajúcich z jeho viceprezidentského obdobia v administratíve Baracka Obamu. Biden zdôraznil, že v súvislosti s nálezom "plne" spolupracuje s ministerstvom spravodlivosti. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Ministerstvo spravodlivosti okrem toho vyšetruje aj novembrový nález ďalších tajných dokumentov v sídle inštitútu Penn Biden Center vo Washingtone, ktorý vyšiel najavo tento týždeň. Dokumenty našli Bidenovi právnici.

Prezident neuviedol, kedy sa našli tajné dokumenty v jeho dome. Povedal iba, že jeho právnici dokončili v stredu večer prehliadku domácich priestorov, kde by sa nejaké dokumenty mohli nachádzať.

Bidenov predchodca na poste prezidenta Spojených štátov Donald Trump si do svojej vily na Floride po skončení funkčného obdobia priniesol množstvo vládnych dokumentov vrátane takých, ktoré sám odtajnil. FBI pri domovej prehliadke vlani v auguste zaistila 11-tisíc strán dokumentov, ktoré mal odovzdať federálnemu archívu. Trumpovi za to hrozí obvinenie z marenia spravodlivosti.

Na nález tajných dokumentov u demokrata Bidena už zareagoval predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy z konkurenčnej Republikánskej strany a žiada vyšetrovanie na úrovni Kongresu. Poukázal pritom práve na vyšetrovanie Trumpa.

"Kedy FBI prehľadá tých niekoľko domov Joea Bidena, prípadne aj Biely dom?" reagoval na nález Trump.

Denník The New York Times napísal, že ohľadne nálezov u Bidena nie sú zodpovedané niektoré kľúčové otázky: čo je obsahom dokumentov, kto ich tam dal a či ich Biden alebo jeho poradcovia čítali aj po tom, čo opustil funkciu viceprezidenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.