Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin verejne kritizoval ministra priemyslu Manturova

Ruský prezident Vladimir Putin verejne pokarhal ministra priemyslu a obchodu Denisa Manturova, ktorému vyčítal absenciu zmlúv na obstarávanie civilných a vojenských lietadiel. Putin sa takto rozhorčil na stredajšom zasadnutí ruskej vlády, ktoré bolo prvým v roku 2023 a vysielalo sa v ruskej televízii. TASR o tom informuje na základe štvrtkových správ stanice BBC a denníka The Guardian.

Manturova šéf Kremľa kritizoval niekoľko minút. Obviňoval ho z byrokratických prieťahov pri obstarávaní civilných a vojenských lietadiel. "Trvá to príliš dlho... Čo šaškujete? Kedy sa budú podpisovať zmluvy?" pýtal sa ministra.

Putin ho viackrát prerušil, keď rozprával o podrobnostiach ohľadom obstarávania lietadiel, vrtuľníkov či lodí. "Tých 700 lietadiel vrátane vrtuľníkov..., to musíte riešiť s ministerstvom obrany... Viacero podnikov dosiaľ nedostalo objednávky," povedal šéf Kremľa, ktorý inak na zasadnutí chválil ministrov za to, ako sa správajú k hospodárstvu krajiny.

Manturov zastáva predmetný ministerský post už od roku 2012 a je považovaný za lojálneho Putinovi. So šéfom Kremľa v minulosti pravidelne chodieval na zahraničné aj domáce cesty. Vlani v lete bol poverený dohliadaním na ruský zbrojársky priemysel. Za úlohu to dostal v čase, keď už boli na bojisku na Ukrajine odhalené viaceré nedostatky ruského arzenálu zbraní, uvádza BBC.

Na zasadnutí Putinovi povedal, že jeho ministerstvo začalo v Petrohrade s programom na výrobu motorov do vrtuľníkov, ktoré sa predtým dovážali z Ukrajiny. Putin práve v tejto chvíli reagoval slovami, že všetko to trvá príliš dlho.

Manturov prisľúbil, že v tomto smere so svojimi ekonomickými partnermi spraví čo najviac. Čoraz rozrušenejšiemu Putinovi to však podľa BBC zjavne nestačilo a dodal: "Nie, urobte to do mesiaca. Nerozumiete situácii, v ktorej sa nachádzame? Treba to spraviť do mesiaca, nie neskôr."

(tasr, sak)

Minúta  |  

Turecko: Pre povesenú figurínu prezidenta v Štokholme si predvolali švédskeho veľvyslanca

Turecko si predvolalo švédskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo protest po tom, čo pred radnicou v Štokholme povesili figurínu zobrazujúcu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Informuje o tom turecký štátny vysielateľ TRT, podľa ktorého Ankara veľvyslancovi povedala, že tento„ ohavný čin“ ostro odsudzuje.

Tureckí predstavitelia označili incident za „teroristickú propagandu“ podporovateľov zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a ďalších kurdských militantných skupín. Ďalej povedali, že toto konanie protirečí dohode Turecka so Švédskom a Fínskom, ktoré sa v snahe o potvrdenie členstva v NATO zaviazali, že zakročia voči kurdským militantom.

Švédsky minister zahraničia Tobias Billström už odsúdil daný incident. „Vláda sa zaviazala na otvorenú diskusiu o politických rozhodnutiach, ale dôrazne odmieta hrozby a nenávisť voči politickým predstaviteľom. Zobrazovať zvoleného prezidenta ako popraveného pred radnicou je odporné,“ napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Riaditeľ komunikačného odboru úradu tureckého prezidenta Fahrettin Altun na tento tweet reagoval s výzvou, aby švédske úrady bezodkladne „podnikli všetky nevyhnutné kroky proti teroristickým skupinám“. „To, že terorista z PKK môže napadnúť švédsku vládu v srdci Štokholmu, je dôkazom toho, že švédske úrady nepodnikli potrebné kroky proti terorizmu – ako v posledných dňoch tvrdili,“ napísal.

(sita)

Minúta  |  

Staré Hory: Protest proti cenám energií a financovaniu samospráv obmedzí dopravu

Vodičov prechádzajúcich po ceste I/59 v úseku Staré Hory – Donovaly čakajú v piatok (13. 1.) obmedzenia v doprave, ktoré súvisia s chystaným protestným zhromaždením proti cenám energií a financovaniu samospráv. V čase od 17.00 do 18.00 h má dôjsť aj blokácii cesty.

Ako na sociálnej sieti informovala banskobystrická krajská polícia, vo štvrtok prijali oznámenie od predstaviteľov obce Staré Hory o pripravovanom proteste. Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici preto prijal opatrenia súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky v danom úseku.

Protestné zhromaždenie sa začína o 17.00 h pred obecným úradom a podľa webovej stránky samosprávy sa uskutoční pri zhasnutých svetlách. Účastníci budú mať baterky, sviečky a mobily.

"Protest je ohlásený, asistovať bude dopravná polícia a obecní hasiči. Parkovanie áut bude pozdĺžne popri ceste. Parkovisko pred obecným úradom uzavrieme," uviedol starosta Starých Hôr Marián Gajdoš. Zdôraznil, že zmeny sa dotýkajú každého občana, nielen obce ako inštitúcie.

(tasr)

Minúta  |  

Strömer: Švédske predsedníctvo sa pokúsi oživiť debaty o rozšírení Schengenu

Proces rozšírenia schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je žiaduci a švédske predsedníctvo v Rade EÚ sa pokúsi zohrať úlohu sprostredkovateľa a presvedčiť "váhavé" členské krajiny, aby odblokovali vstup do Schengenu aj pre Bulharsko a Rumunsko. Vo štvrtok to uviedol švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömer počas stretnutia s európskymi novinármi, ktorí do Štokholmu zavítali pri príležitosti začiatku predsedníctva Švédska v Rade EÚ, informuje bruselský spravodajca TASR.

Na decembrovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Bruseli Rakúsko zablokovalo vstup Rumunska do Schengenu a Holandsko zmarilo nádeje Bulharska. Členské krajiny odobrili iba vstup Chorvátska, Rumuni a Bulhari neuspeli ani po 11 rokoch od podania prihlášky.

"Švédsko podporuje rozšírenie schengenského priestoru, to sme jasne naznačili už v decembru v Bruseli," odpovedal Strömer na otázku TASR, či Štokholm bude pokračovať v doterajšom intenzívnom úsilí predošlého českého predsedníctva.

Podľa jeho slov Švédsko bude hľadať spôsob ako zaistiť pokrok v diskusiách na túto tému. Spresnil, že švédske predsedníctvo začne hovoriť s konkrétnymi ľuďmi, so všetkými členskými štátmi a pokúsi sa zistiť, čo je možné urobiť, aby sa táto téma znovu otvorila a aby členské štáty dospeli k rozhodnutiu aj v prospech Bulharska a Rumunska.

"Som presvedčený, že to dokážeme urobiť konštruktívnym spôsobom,“ uviedol Strömer.

Šanca na znovuotvorenie diskusie o rozšírení Schengenu bude na prvom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci pod švédskym predsedníctvom, ktoré sa uskutoční 25. - 27. januára.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Klimatickí aktivisti vtrhli do regionálneho úradu vicekancelára Habecka

Klimatickí aktivisti z hnutia Ende Gelände vo štvrtok vtrhli do regionálnej kancelárie nemeckého vicekancelára Roberta Habecka v meste Flensburg. Politika strany Zelených, ktorý je ministrom hospodárstva, obvinili zo zrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Sme solidárni so všetkými ľudí, ktorí bránia Lützerath!", uviedli aktivisti na sociálnej sieti Twitter. "Robert Habeck je do veľkej miery zodpovedný za násilné odtiahnutie (aktivistov) z Lützerathu," uviedli v tvíte predstavitelia hnutia Ende Gelände, ktoré od roku 2015 organizuje protestné akcie proti hnedouhoľnému priemyslu v Nemecku. "Zelení opäť raz zradili svoje vlastné ideály," dodali.

Nemecká polícia začala v stredu ráno s vysťahovaním okolo 200 klimatických aktivistov z obce Lützerath v spolkovej krajine v Porýnie-Falcko, ktorú obsadili s cieľom zabrániť rozšíreniu neďalekej uhoľnej bane Garzweiler. Pokračovala v tom aj vo štvrtok, keď bagre pri vstupe do tejto obce začali vykonávať demolačné práce.

Niektorí aktivisti si v snahe vyhnúť sa evakuácii postavili provizórne konštrukcie v korunách stromov, iní vyliezli na strechy opustených budov. Hovorca polície v neďalekom meste Aachen uviedol, že niektorí demonštranti hádzali na policajtov zábavnú pyrotechniku. Polícia tiež preveruje správy o údajnom tunelovom systéme pod dedinou.

Na demonštrácii by sa k tamojším aktivistom mala počas víkendu pridať aj švédska ekologická aktivistka Greta Thunbergová.

Denník Die Welt píše, že v noci na štvrtok sa terčom podobných útokov stali aj kancelárie poslancov Zelených a pobočky strany v Aachene a Lipsku, kde páchatelia počmárali fasády a rozbili okná. Asi 30 aktivistov okrem toho obsadilo centrálu Zelených v meste Düsseldorf v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Baňu Garzweiler, kde sa ťaží hnedé uhlie spaľované v neďalekých elektrárňach, majú podľa dohody, ktorú vlani uzavreli vláda spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a energetická spoločnosť RWE, zatvoriť do roku 2030.

Spoločnosť RWE obhajuje svoje plány na ťažbu uhlia pod Lützerathom s odôvodnením, že je to potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti Nemecka po obmedzení dodávok zemného plynu z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu.

Environmentálne skupiny však spomínanú dohodu odsúdili. Upozorňujú, že sa tým uvoľní obrovské množstvo skleníkových plynov a Nemecko tak nebude môcť splniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko tvrdí, že Ukrajine pošle tanky Leopard ako inšpiráciu pre ostatné štáty

Rozhodnutie Poľska poslať Ukrajine tanky Leopard 2 nemeckej výroby bolo prijaté aj so zámerom podnietiť na podobné rozhodnutie ďalšie krajiny. Vo štvrtok to uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Ak neochránime nezávislosť Ukrajiny, budeme ďalším cieľom," uviedol hovorca. Dodal, že "tento spôsob politického nátlaku by mal priviesť aj ostatné európske krajiny k tomu, aby sa (k tejto iniciatíve) pripojili".

Müller nespomenul konkrétne Nemecko, no v uplynulých týždňoch sa zvyšuje tlak na tamojšiu vládu, aby Kyjevu tiež poslala moderné tanky.

Agentúra DPA pripomína, že tanky Leopard sú navrhnuté a vyrobené v Nemecku. Berlín teda musí každú dodávku nemeckých zbraní tretím stranám vopred schváliť. Nemecký vicekancelár Robert Haebeck však vo štvrtok vyhlásil, že Berlín nebude nijakým spôsobom brániť Poľsku v zaslaní tankov Ukrajine. Uviedol, že "Nemecko nebude stáť v ceste iným krajinám, ktoré sa rozhodnú podporiť Ukrajinu" bez ohľadu na to, aký postoj zaujme nemecká vláda.

Poľský prezident Andrzej Duda oznámil ochotu poskytnúť Ukrajine tanky Leopard v stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v západoukrajinskom meste Ľvov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.