Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecké médiá: Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť z postu ministerky obrany

Viaceré celoštátne nemecké médiá v piatok informovali, že ministerka obrany Christine Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť zo svojho postu po tom, ako sa dostala pod paľbu kritiky pre sériu prešľapov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Návrh na rezignáciu prišiel od samotnej Lambrechtovej a nie od nemeckého kancelára Olafa Scholza, uviedol denník Bild, ktorý o tom informoval ako prvý, bez uvedenia svojich zdrojov.

Denník Sueddeutsche uviedol, že ministerka, ktorá je zo Sociálno-demokratickej strany (SPD) kancelára Scholza, sa chystá odstúpiť budúci týždeň.

Spravodajská stanica NTV dodala, že SPD už hľadá náhradu za 57-ročnú ministerku.

Mediálna skupina RND už predtým informovala, že Lambrechtová vo štvrtok (19. januára) privíta svojho amerického kolegu Lloyda Austina, hovorca nemeckého ministerstva obrany však toto stretnutie nepotvrdil. Dvojica sa mala potom v piatok pripojiť k ďalším ministrom obrany na americkej leteckej základni v Ramsteine, aby koordinovali vojenskú pomoc pre vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Lambrechtová sa v posledných týždňoch stala terčom ostrej kritiky pre video, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach a v ktorom sa zamýšľala nad rokom, ktorý sa skončil „vojnou zúriacou uprostred Európy". Na pozadí vybuchujúcich ohňostrojov počas chaotických novoročných osláv v Berlíne Lambrechtová povedala, že vojna na Ukrajine viedla k „množstvu mimoriadnych zážitkov" a príležitosti „na mnohé stretnutia so skvelými a zaujímavými ľuďmi".

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bola Lambrechtová spolu so Scholzom napádaná za váhavú reakciu Nemecka na konflikt. Ministerka bola v januári 2022 zosmiešňovaná za vyhlásenie, že Nemecko pošle do Kyjeva 5-tisíc vojenských prilieb, keď ukrajinská vláda žiadala o ťažké zbrane na odvrátenie útoku Moskvy.

Nedávny prieskum inštitútu Civey ukázal, že 77 percent Nemcov si želá, aby bola Lambrechtová odvolaná z postu ministerky obrany. Iba 13 percent z 5-tisíc opýtaných sa vyjadrilo, že chcú, aby zostala vo funkcii.

(tasr)

Minúta  |  

V Česku pokračuje prvé kolo prezidentských volieb, výsledky budú známe večer

V Českej republike v sobotu pokračuje prvé kolo prezidentských volieb. Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 h, občania môžu hlasovať do 14.00 h. Výsledky by mali byť známe večer, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

O hlasy voličov sa uchádzajú ôsmi prezidentskí kandidáti. Traja z nich sú občianskymi kandidátmi, pretože sa im podarilo vyzbierať viac než 50.000 podpisov od občanov. Sú to Karel Diviš, Danuše Nerudová a Petr Pavel. Zvyšných piatich – Andreja Babiša, Jaroslava Baštu, Pavla Fischera, Marka Hilšera a Tomáša Zimu – podporili poslanci alebo senátori.

V piatok svoj hlas vo voľbách odovzdali najvyšší ústavní činitelia aj všetci prezidentskí kandidáti. Ľudí vyzvali, aby využili možnosť vyjadriť svoj názor a aby za seba nenechali rozhodovať iných.

Po zatvorení volebných miestností o 14.00 h začnú jednotlivé okrskové komisie s počítaním hlasov. Údaje budú posielať Českému štatistickému úradu (ČSÚ), ktorý bude priebežné výsledky zverejňovať na stránke volby.cz.

Podľa hovorcu ČSÚ Jana Cieslara by kompletné výsledky mali byť známe v sobotu neskoro popoludní alebo večer. Keďže je v prezidentských voľbách celé Česko jedným okrskom a vyberá sa len jeden kandidát, je sčítavanie hlasov podľa jeho slov rýchlejšie než v iných voľbách.

Nového českého prezidenta alebo prezidentku môže vyberať 8,3 milióna oprávnených voličov. Svoj hlas okrem výnimočných prípadov musia odovzdať v jednej z viac než 14.700 volebných miestností. Ďalších 110 sa nachádza v zahraničí.

(tasr)

Minúta  |  

Experti MAAE budú trvalo prítomní vo všetkých jadrových elektrárňach na Ukrajine

Experti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) budú trvalo prítomní vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach, oznámil šéf organizácie, ktorý budúci týždeň v tejto súvislosti navštívi Ukrajinu. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

"Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi sa vydá budúci týždeň na Ukrajinu, aby zabezpečil nepretržitú prítomnosť expertov na jadrovú bezpečnosť vo všetkých tamojších jadrových elektrárňach, čím výrazne zintenzívni úsilie MAAE pomôcť zabrániť jadrovej havárii počas súčasného vojenského konfliktu," uvádza sa v stanovisku agentúry.

Zatiaľ čo členovia tímu MAAE už pôsobia v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni, experti budú v najbližších dňoch umiestnení aj v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni na západe Ukrajiny. Grossi vycestuje aj do Juhoukrajinskej a Rivnenskej jadrovej elektrárne na severozápade Ukrajiny, ako aj do odstaveného reaktora v Černobyle, aby všade dosadil dvojčlenný tím MAAE.

Grossi sa tiež stretne s vysokými predstaviteľmi ukrajinskej vlády v Kyjeve, aby prediskutovali opakovane žiadané vytvorenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany v okolí Záporožia.

"Som odhodlaný čo najskôr premeniť prepotrebnú ochrannú zónu na realitu. Moje konzultácie s Ukrajinou a Ruskom napredujú, aj keď nie tak rýchlo, ako by bolo žiadúce. Naďalej dúfam, že sa nám čoskoro podarí dohodnúť a zónu zrealizovať," povedal Grossi.

Podľa vyhlásenia bolo zostávajúce 330-kilovoltové záložné elektrické vedenie opätovne pripojené k Záporožskej elektrárni po tom, ako minulý týždeň došlo viackrát k jeho odpojeniu.

Grossi tiež zopakoval svoje "vážne obavy z tlaku, ktorému čelia zamestnanci Záporožskej elektrárne, s možnými dôsledkami pre jadrovú bezpečnosť a ochranu".

(tasr)

Minúta  |  

Biden a Kišida v Bielom dome rokovali o spojenectve a obrannej stratégii

Prezident Spojených štátov Joe Biden a japonský premiér Fumio Kišida v piatok v Bielom dome diskutovali o posilnení vojenskej pozície Tokia. Rokovania boli súčasťou prehĺbenia vzájomného spojenectva v súvislosti s udržaním stability v oblasti ázijského Tichomoria.

Biden uviedol, že "japonské a americké spoločné demokratické hodnoty sú zdrojom sily a spojenectva". Dodal, že s Kišidom budú rokovať o "modernizácii vojenského partnerstva" a privítal japonské zvyšovanie výdavkov na obranu a tamojšiu novú bezpečnostnú stratégiu.

"Budem hovoriť úplne jasne – Spojené štáty sú úplne oddané spojenectvu s Japonskom a odhodlané (podporiť) japonskú obranu," vyhlásil šéf Bieleho domu.

Agentúra AFP pripomína, že Japonsko vlani v decembri oznámilo, že do roku 2027 plánuje zvýšiť výdavky na obranu na hodnotu dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Rozhodlo sa tak v súvislosti s narastajúcim napätím zo strany Číny a Severnej Kórey.

"Japonsko a Spojené štáty v súčasnosti čelia najkomplikovanejšej bezpečnostnej situácii v modernej histórii," povedal Kišida Bidenovi. Podľa jeho názoru posilnenie japonskej obrannej pozície "zaistí mier a prosperitu v regióne".

(tasr)

Minúta  |  

Švédsky premiér odsúdil video zo Štokholmu s obesenou figurínou Erdoğana

Švédsky premiér Ulf Kristersson v piatok v meste Kiruna počas stretnutia s európskymi novinármi odsúdil skutok kurdskej skupiny v Štokholme, ktorej aktivisti obesili dolu hlavou figurínu znázorňujúcu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Informuje o tom spravodajca TASR.

Švédsky internetový denník The Local uviedol, že Turecko si vo štvrtok nechalo predvolať švédskeho veľvyslanca v Ankare, aby vznieslo oficiálny diplomatický protest.

Kurdská skupina pôsobiaca v Štokholme zverejnila na internete videozábery, na ktorých figurína pripomínajúca tureckého prezidenta visí zavesená na lane dolu hlavou. Turecká vláda v reakcii na túto udalosť zrušila naplánovanú pracovnú cesty predsedu švédskeho parlamentu Andreasa Norléna do Ankary.

Kurdská skupina Rodžava tým prirovnala Erdoğana k talianskemu diktátorovi Benitovi Mussolinimu, ktorého po poprave zastrelením talianski partizáni obesili dolu hlavou.

"Zobrazenie predstieranej popravy zahraničného demokraticky zvoleného predstaviteľa je mimoriadne závažná záležitosť," vyhlásil Kristersson pred novinármi, ktorí prišli do Kiruny na požiadanie švédskej vlády osláviť oficiálne otvorenie švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.

"História ukazuje, ako skončia diktátori," napísala skupina Rodžava na svojom účte na Twitteri spolu s videom zobrazujúcim obrázky Mussoliniho popravy z roku 1945 a potom aj obesenú figurínu znázorňujúcu Erdoğana pred štokholmskou radnicou.

Kristersson v tejto súvislosti pripomenul, že video je problematické aj preto, že vo Švédsku boli zavraždení dvaja z jeho popredných politikov. Bývalý premiér Olof Palme bol zastrelený v roku 1986 a švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová bola smrteľne dobodaná nožom v roku 2003.

Podľa Kristerssona bolo konanie kurdskej skupiny zamýšľané ako "sabotáž proti prihláške Švédska do NATO" a zdôraznil, že z hľadiska švédskej národnej bezpečnosti je nebezpečné konať týmto spôsobom.

Štokholm a Ankara vedú spor ohľadom vstupu Švédska do NATO. Turecko odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska s tvrdením, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka Švédska pre jeho pomerne pevné väzby s kurdskou diaspórou.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Sejm schválil úpravu justičnej reformy, aby odblokoval fondy EÚ

Dolná komora poľského parlamentu schválila v piatok úpravu kontroverzných reforiem súdnictva s cieľom dosiahnuť odblokovanie miliárd eur z fondov EÚ. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, AP a DPA.

Schválené zmeny sú podľa poľskej vlády v súlade s požiadavkami Európskej komisie, ktorá požadovala úpravu súdnej reformy pre obavy z oslabenia nezávislosti poľskej justície a princípov právneho štátu. Z tohto dôvodu zablokovala Poľsku čerpanie vyše 35 miliárd eur z postpandemického balíka obnovy.

Zatiaľ nie je jasné, či schválené zmeny uspokoja EÚ natoľko, aby zablokované prostriedky Varšave uvoľnila.

"Je to ťažký kompromis," povedal novinárom po piatkovom hlasovaní poľský premiér Mateusz Morawiecki. "Musíme skončiť spor so Západom. Skutočným nepriateľom je Východ," dodal s odkazom na vojnu na Ukrajine.

Podľa pozorovateľov chce poľská konzervatívna vláda dosiahnuť odblokovanie európskej pomoci ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roku. Vládnuca pravicová koalícia by v nich mohla prísť o parlamentnú väčšinu.

Navrhovanú legislatívu podporilo 203 poslancov Sejmu, 52 bolo proti a 189 sa zdržalo hlasovania. Do platnosti vstúpi, ak ju schváli aj opozíciou ovládaný Senát a podpíše prezident Andrzej Duda.

Poslanci hlavných opozičných strán sa v piatok zdržali hlasovania. Navrhovaná úprava reformy podľa nich totiž nie je dostatočná na to, aby obnovila v Poľsku právny štát.

So schválenými zmenami nesúhlasí ani minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, líder malej koaličnej strany Solidárne Poľsko, ktorý je označovaný za architekta kontroverzných reforiem justície.

EK zatiaľ neuviedla, či sú schválené zmeny v plne súlade s jej kritériami; naznačila však, že ide o krok správnym smerom. Varšava tvrdí, že novú legislatívu s EÚ konzultovala.

EÚ žiadala od Poľska predovšetkým zrušenie spornej disciplinárnej komory najvyššieho súdu, ktorá mala právomoc trestať a odvolávať sudcov. Túto podmienku Varšava splnila už vlani v júli, podľa EÚ to však nestačilo.

EK požadovala nahradenie disciplinárnej komory nezávislým súdnym orgánom, zreformovanie celého disciplinárneho režimu, ako aj to, aby mali sankcionovaní sudcovia možnosť opätovného preskúmania svojich prípadov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.