Preskočiť na obsah
  |  

Ruské rakety ráno zasiahli Kyjev a Charkov

V sobotu ráno sa v Kyjeve zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach. „Máme požiar v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry. Na mieste pracujú príslušné služby," informoval gubernátor kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

Ruské rakety v ranných hodinách zasiahli aj Charkov.

„Predbežné správy naznačujú, že štyri rakety S-300 zasiahli priemyselnú štvrť. (Rusi) sa zamerali na infraštruktúrne zariadenia," informoval na sociálnej sieti starosta Charkova Ihor Terechov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov obyvateľov mesta vyzval, aby nevychádzali z krytov.

(tasr)

  |  

USA: Republikáni chcú vyšetrovať chaotické stiahnutie vojsk z Afganistanu

Republikáni v americkom Kongrese začali v piatok vyšetrovanie chaotického stiahnutia USA z Afganistanu v lete 2021. Po útoku militantov vtedy zomrelo 13 amerických vojakov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Michael McCaul, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov, už písomne požiadal ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o dokumentáciu od spravodajských hodnotení až po komunikáciu s Talibanom.

„Je absurdné a hanebné, že Bidenova administratíva opakovane zamietla naše dlhodobé žiadosti o dohľad a naďalej zadržiava informácie," povedal McCaul. Je preto rozhodnutý použiť dostupné kroky „na presadenie týchto žiadostí podľa potreby, a to aj prostredníctvom povinného procesu."

Pri bombovom útoku pred letiskom v Kábule zomrelo 26. augusta 2021 13 amerických vojakov. Z letiska sa pokúšali desaťtisíce cudzincov a odporcov Talibanu letecky uniknúť pred vládou Talibanu. Zábery na zástupy ľudí, ktorí sa snažia dostať do lietadiel a niektorí sa ich držia aj na letiskovej dráhe počas prípravy na štart, boli vysielané do celého sveta.

Ministerstvo zahraničných vecí podľa amerických médií od odchodu armády USA z Afganistanu poskytlo členom Kongresu viac ako 150 oficiálnych brífingov.

O stiahnutí vojsk v máji 2021 rozhodla na základe dohody podpísanej ešte za republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa administratíva jeho demokratického nástupcu Joe Bidena. Islamistické hnutie Taliban to využilo a začalo proti tamojšej vláde silnú ofenzívu. Hlavné mesto Kábul získal Taliban 15. augusta a vyhlásil Afganský islamský emirát.

V Afganistane celkovo zahynulo asi 2 500 amerických vojakov, pričom podľa nedávneho prieskumu Gallupovho inštitútu 50 percent respondentov tamojšiu vojnu považuje za chybu.

(tasr)

  |  

Referendum bude o týždeň, volič môže žiadať o prenosnú schránku

O týždeň v sobotu 21. januára sa bude konať referendum o zmene Ústavy SR. Volič, ktorý v ňom chce hlasovať, no nemôže prísť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, môže žiadať o prenosnú volebnú schránku. Môže o to požiadať obec a v deň referenda okrskovú volebnú komisiu.

„Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, má právo požiadať obec a v deň konania volieb okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená," informuje na webe Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, môže vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu, aby podľa jeho pokynov a zákona upravila hlasovací lístok a vložila do obálky. „Takouto osobou nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie," upozorňuje MV. Obidve osoby musí člen komisie poučiť o spôsobe hlasovania a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb.

Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, ju môže vložiť v jeho prítomnosti iná osoba, ale nie člen okrskovej volebnej komisie.

Referendum bude v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

  |  

Nemecké médiá: Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť z postu ministerky obrany

Viaceré celoštátne nemecké médiá v piatok informovali, že ministerka obrany Christine Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť zo svojho postu po tom, ako sa dostala pod paľbu kritiky pre sériu prešľapov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Návrh na rezignáciu prišiel od samotnej Lambrechtovej a nie od nemeckého kancelára Olafa Scholza, uviedol denník Bild, ktorý o tom informoval ako prvý, bez uvedenia svojich zdrojov.

Denník Sueddeutsche uviedol, že ministerka, ktorá je zo Sociálno-demokratickej strany (SPD) kancelára Scholza, sa chystá odstúpiť budúci týždeň.

Spravodajská stanica NTV dodala, že SPD už hľadá náhradu za 57-ročnú ministerku.

Mediálna skupina RND už predtým informovala, že Lambrechtová vo štvrtok (19. januára) privíta svojho amerického kolegu Lloyda Austina, hovorca nemeckého ministerstva obrany však toto stretnutie nepotvrdil. Dvojica sa mala potom v piatok pripojiť k ďalším ministrom obrany na americkej leteckej základni v Ramsteine, aby koordinovali vojenskú pomoc pre vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Lambrechtová sa v posledných týždňoch stala terčom ostrej kritiky pre video, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach a v ktorom sa zamýšľala nad rokom, ktorý sa skončil „vojnou zúriacou uprostred Európy". Na pozadí vybuchujúcich ohňostrojov počas chaotických novoročných osláv v Berlíne Lambrechtová povedala, že vojna na Ukrajine viedla k „množstvu mimoriadnych zážitkov" a príležitosti „na mnohé stretnutia so skvelými a zaujímavými ľuďmi".

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bola Lambrechtová spolu so Scholzom napádaná za váhavú reakciu Nemecka na konflikt. Ministerka bola v januári 2022 zosmiešňovaná za vyhlásenie, že Nemecko pošle do Kyjeva 5-tisíc vojenských prilieb, keď ukrajinská vláda žiadala o ťažké zbrane na odvrátenie útoku Moskvy.

Nedávny prieskum inštitútu Civey ukázal, že 77 percent Nemcov si želá, aby bola Lambrechtová odvolaná z postu ministerky obrany. Iba 13 percent z 5-tisíc opýtaných sa vyjadrilo, že chcú, aby zostala vo funkcii.

(tasr)

  |  

V Česku pokračuje prvé kolo prezidentských volieb, výsledky budú známe večer

V Českej republike v sobotu pokračuje prvé kolo prezidentských volieb. Volebné miestnosti sa otvorili o 8.00 h, občania môžu hlasovať do 14.00 h. Výsledky by mali byť známe večer, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

O hlasy voličov sa uchádzajú ôsmi prezidentskí kandidáti. Traja z nich sú občianskymi kandidátmi, pretože sa im podarilo vyzbierať viac než 50.000 podpisov od občanov. Sú to Karel Diviš, Danuše Nerudová a Petr Pavel. Zvyšných piatich – Andreja Babiša, Jaroslava Baštu, Pavla Fischera, Marka Hilšera a Tomáša Zimu – podporili poslanci alebo senátori.

V piatok svoj hlas vo voľbách odovzdali najvyšší ústavní činitelia aj všetci prezidentskí kandidáti. Ľudí vyzvali, aby využili možnosť vyjadriť svoj názor a aby za seba nenechali rozhodovať iných.

Po zatvorení volebných miestností o 14.00 h začnú jednotlivé okrskové komisie s počítaním hlasov. Údaje budú posielať Českému štatistickému úradu (ČSÚ), ktorý bude priebežné výsledky zverejňovať na stránke volby.cz.

Podľa hovorcu ČSÚ Jana Cieslara by kompletné výsledky mali byť známe v sobotu neskoro popoludní alebo večer. Keďže je v prezidentských voľbách celé Česko jedným okrskom a vyberá sa len jeden kandidát, je sčítavanie hlasov podľa jeho slov rýchlejšie než v iných voľbách.

Nového českého prezidenta alebo prezidentku môže vyberať 8,3 milióna oprávnených voličov. Svoj hlas okrem výnimočných prípadov musia odovzdať v jednej z viac než 14.700 volebných miestností. Ďalších 110 sa nachádza v zahraničí.

(tasr)

  |  

Experti MAAE budú trvalo prítomní vo všetkých jadrových elektrárňach na Ukrajine

Experti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) budú trvalo prítomní vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach, oznámil šéf organizácie, ktorý budúci týždeň v tejto súvislosti navštívi Ukrajinu. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

"Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi sa vydá budúci týždeň na Ukrajinu, aby zabezpečil nepretržitú prítomnosť expertov na jadrovú bezpečnosť vo všetkých tamojších jadrových elektrárňach, čím výrazne zintenzívni úsilie MAAE pomôcť zabrániť jadrovej havárii počas súčasného vojenského konfliktu," uvádza sa v stanovisku agentúry.

Zatiaľ čo členovia tímu MAAE už pôsobia v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni, experti budú v najbližších dňoch umiestnení aj v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni na západe Ukrajiny. Grossi vycestuje aj do Juhoukrajinskej a Rivnenskej jadrovej elektrárne na severozápade Ukrajiny, ako aj do odstaveného reaktora v Černobyle, aby všade dosadil dvojčlenný tím MAAE.

Grossi sa tiež stretne s vysokými predstaviteľmi ukrajinskej vlády v Kyjeve, aby prediskutovali opakovane žiadané vytvorenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany v okolí Záporožia.

"Som odhodlaný čo najskôr premeniť prepotrebnú ochrannú zónu na realitu. Moje konzultácie s Ukrajinou a Ruskom napredujú, aj keď nie tak rýchlo, ako by bolo žiadúce. Naďalej dúfam, že sa nám čoskoro podarí dohodnúť a zónu zrealizovať," povedal Grossi.

Podľa vyhlásenia bolo zostávajúce 330-kilovoltové záložné elektrické vedenie opätovne pripojené k Záporožskej elektrárni po tom, ako minulý týždeň došlo viackrát k jeho odpojeniu.

Grossi tiež zopakoval svoje "vážne obavy z tlaku, ktorému čelia zamestnanci Záporožskej elektrárne, s možnými dôsledkami pre jadrovú bezpečnosť a ochranu".

(tasr)