14. januára 2023 | 12:55

Minúta | 14. januára 2023 | 12:55

Morawiecki bude v pondelok rokovať so Scholzom o tankoch pre Ukrajinu

Poľský premiér Mateusz Morawiecki pocestuje v pondelok do Berlína, aby sa pokúsil presvedčiť nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Poľsku povolil odovzdať Ukrajine tanky Leopard 2. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy agentúry PAP.

Poľsko kúpilo tanky Leopard 2, ktoré chce v rámci širšej medzinárodnej koalície darovať Ukrajine, od Nemecka. Na to, aby ich mohlo darovať krajine, ktorá nie je členom Severoatlantickej aliancie, preto potrebuje súhlas nemeckej vlády.

Morawiecki však v sobotu pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM uviedol, že „netuší", či sa mu podarí Scholza presvedčiť, aby darovanie tankov povolil. Zároveň upozornil, že ak by Scholz aj súhlasil, tak skutočný rozhodovací proces môže trvať dlhšie.

„Ide o procesy, ktoré si vyžadujú dlhšiu diskusiu, no ten nátlak musí pokračovať," povedal poľský premiér.

Poľský prezident Andrzej Duda počas stredajšej návštevy západoukrajinského mesta Ľvov oznámil, že Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine v rámci širšej koalície západných krajín 14 tankov Leopard 2 nemeckej výroby.

Morawiecki uviedol, že Poľsko v súčasnosti rokuje o predaní týchto tankov s niekoľkými ďalšími krajinami vrátane Fínska a Dánska. Fínsky prezident Sauli Niinisto počas týždňa už avizoval, že jeho krajina by mohla darovať Ukrajine malé množstvo tankov Leopard 2.

Túto iniciatívu už podporil aj americký Pentagon a Británia zvažuje, že by Ukrajine poslala vyše desať tankov Challenger, píše agentúra PAP.

(tasr)

14. januára 2023 | 12:02

Minúta | 14. januára 2023 | 12:02

Matovič: Chcem bojovať sväté boje proti korupcii a zvrátenostiam

Predseda hnutia OĽANO Igor Matovič tvrdí, že medzi ním a premiérom v demisii Eduardom Hegerom nie je žiadne napätie. Považuje za pravdepodobné, že Heger z hnutia odíde a založí vlastnú stranu, prípadne sa spojí s ďalšími. Voličom tak chcú ponúknuť širšiu alternatívu. Za pravdepodobné tiež považuje, že Hegerovi sa podarí získať dostatok podpisov poslancov na vytvorenie novej väčšiny v Národnej rade.

Matovič sa v poslednom čase začal vymedzovať voči LGBT a trans agende. Zároveň sa hovorí o „mierovom” rozdelení OĽANO, pričom by hnutie mali opustiť premiér Heger s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a založiť vlastný subjekt, alebo sa spojiť ďalšími stranami. Poslanecký klub OĽANO už v decembri opustila skupina poslancov okolo ministra životného prostredia Jána Budaja. Matovičovo OĽANO by sa malo preprofilovať na sociálno-konzervatívne hnutie. Matovič považuje rozdelenie za pravdepodobný variant, uviedol v rozhovore pre Postoj TV.

Ako tvrdí Matovič, OĽANO pred voľbami v roku 2020 dokázalo s ideou boja proti korupcii zastrešiť ľudí s rôznym hodnotovým presvedčením. „Téma boja proti korupcii zoslabla a logicky prídu ďalšie témy. Pre mňa je kľúčová téma boj proti zvrátenostiam, ktoré nám tu chce niekto silou-mocou natlačiť,” vysvetľuje.

Šance na odchod Hegera z OĽANO odhaduje na „70 – 80 percent,” pričom ako ďalšiu alternatívu uviedol, že v rámci OĽANO by mohli fungovať dve silné platformy, ktoré bude spájať boj proti korupcii.

„Vôbec sa nehádame a ak k rozdeleniu príde, tak s tým cieľom, aby sme boli popri sebe silnejší a aby sa po nasledujúcich voľbách nevrátila k moci mafia,” povedal Matovič s tým, že voličom chcú dať na výber zo širšej ponuky.

Matovič si tiež chce zachovať svoju rétoriku a priamočiarosť. „To je medzi nami základný rozdiel. Heger je konsenzuálny, umiernený a skôr stredový typ politika, ktorý chce dať dokopy umiernených liberálov aj umiernených konzervatívcov pod dáždnikom reforiem. Ja chcem bojovať sväté boje proti korupcii, proti Ficovi a mafii, ktorá tu vládla, a popri tom svätý boj proti zvrátenostiam, ktoré nám chce niekto nasáčkovať,” hovorí Matovič.

V politike sú podľa neho zbabelí politici, ktorí sa boja priamo pomenovať „choré” veci. „KDH by malo byť na barikádach a bojovať za to, aby tu niekto nevymýval deťom hlavy,” hovorí Matovič.

Nová 76-tka

Matovič podporuje premiérovu snahu o zisk novej parlamentnej väčšiny najmenej 76 poslancov. Šanca na jej vznik je podľa Matoviča 70- až 80-percentná.

Zároveň nevylúčil podporu predčasných volieb, ak sa na nich Heger s partnermi dohodne. „V júni je ešte trochu skoro, viem žiť so septembrom, ale ak Heger chce mať voľby v riadnom termíne, tak sa nič nedeje,” povedal Matovič. Zároveň si myslí, že čím neskorší termín volieb, tým väčší problém bude mať strana SaS dostať sa vôbec do Národnej rady.

Na margo spájania sa menších strán pred ďalšími voľbami uviedol, že je potrebné, aby neprepadli hlasy a nevrátila sa k moci „mafia”.

„Ak prepadne KDH, Maďari, aj PS, ktoré by som najradšej utopil v kýbli vody, tak to jednoducho nevyskladáme,” hovorí bývalý premiér.

Autentický konzervatívec?

Na otázku, či je jeho konzervativizmus autentický, keďže doposiaľ ho nedával veľmi najavo, odpovedal, že konzervatívcom vo svojom hnutí vždy vytváral priestor presadzovať ich témy.

Tvrdí tiež, že ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému na koaličnej rade zabránil v presadení kontroverznej vyhlášky, ktorá by trans ľuďom umožnila zmenu pohlavia bez chirurgického zákroku. „Povedal som mu, že sa môže rozlúčiť s takýmito debilinami,” vyhlásil Matovič.

(mm)

14. januára 2023 | 11:43

Minúta | 14. januára 2023 | 11:43

Skupina poslancov predložila návrh uznesenia, ktorým navrhujú vyhlásiť Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus

Skupina poslancov v piatok 13. januára predložila do NR SR návrh uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyhlásil Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus. Hlavnými iniciátormi návrhu boli Ján Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Informoval o tom v tlačovej správe poslanec z SaS Ondrej Dostál. Predsedu NR SR Borisa Kollára požiadali, aby návrh uznesenia zaradil na program najbližšej riadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má začať 31. januára.

V navrhovanom uznesení Národná rada SR odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi, ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky. V návrhu uznesenia sa ďalej píše, že Slovensko neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.

Pod návrh uznesenia sa podpísali aj Anna Zemanová (SaS), Jaromír Šíbl (Občiansko-demokratická platforma ODP), Kristián Čekovský (ODP), Miroslav Kollár (Spolu - občianska demokracia), Juraj Krúpa (SaS), Alojz Baránik (SaS), Róbert Halák (ODP), Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Ján Mičovský (ODP), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (ODP), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Mária Kolíková (SaS).

Ako píše vo svojom statuse na sociálnej sieti Dostál, Rusko je teroristický štát, „a je načase, aby to oficiálne povedala aj Slovenská republika“. Dodal, že podobné uznesenia alebo deklarácie už prijali napríklad Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, lotyšský parlament, estónsky parlament, dolná komora českého parlamentu či dolná komora poľského parlamentu. „Blíži sa prvé smutné výročie začiatku vojenskej agresie ruského autoritárskeho režimu proti demokratickej Ukrajine (aj keď jej skutočný začiatok bol už v roku 2014). Je čas, aby sa k parlamentom európskych demokratických krajín, ktoré pomenúvajú veci pravým menom, pridal aj slovenský parlament,“ dodal Dostál.

(sita)

14. januára 2023 | 11:39

Minúta | 14. januára 2023 | 11:39

Eurobarometer: Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec menej ako polovica Slovákov

Menej ako polovica Slovákov pokladá členstvo v Európskej únii (EÚ) za dobrú vec. Za výhodné ho pokladajú skoro tri štvrtiny. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, priblížila tlačová atašé z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská.

„Podľa občanov Slovenska je členstvo v EÚ dobrou vecou pre 44 percent a zlou vecou pre 47 percent," uviedla Janíková Stavrovská. Priemer EÚ je podľa nej 62 percent ľudí, ktorí považujú členstvo za dobrú vec a desať percent ju považuje za zlú. „Naozaj tam je vidieť veľký rozdiel," doplnila.

Ozrejmila, že ľudia, ktorí sú spokojní s demokraciou v EÚ, považujú členstvo za dobrú vec v 77 percentách. „Tí, ktorí nie sú spokojní s demokraciu, tak tých je iba 23 percent," spresnila. Súvisí to s tým, že sa kritika EÚ stala témou populistických strán, vysvetlila sociologička z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského Oľga Gyárfášová.

„Nehovoriac o radikálnych pravicových stranách. Takže do toho verejného diskurzu bol vnesený naratív toho, že EÚ je niečo zlé, alebo minimálne nie veľmi pozitívne," skonštatovala.

Vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek podotkol, že negatívne vnímanie EÚ Slovákmi je dlhodobý trend. „V minulosti, roky po vstupe, sme boli medzi krajinami, ktoré sú najoptimistickejšie a čísla sa pohybovali okolo 60 až 65 percent pozitívneho vnímania EÚ," priblížil. Dnes sú Slováci podľa neho na chvoste.

Napriek tomu, že skoro polovica považuje členstvo za zlú vec, podľa Janíkovej Stavrovskej si 70 percent Slovákov myslí, že členstvo je výhodné. „Číslo kopíruje európsky priemer, ktorý je na 72 percent," doplnila. Priblížila, že za výhody z členstva považuje 43 percent Slovákov nové pracovné príležitosti a podľa 29 percent EÚ prispieva k udržaniu mieru a posilňovaniu bezpečnosti.

„Pozitívne vníma EÚ 35 percent Slovákov oproti priemeru EÚ, ktorý je 47 percent," uviedla. Veľkú časť (39 percent) podľa nej tvoria obyvatelia Slovenska, ktorí ju vnímajú neutrálne.

Jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra uskutočnila spoločnosť Kantar na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku bol doplnený o online rozhovory. Výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každého členského štátu Únie.

(tasr)

14. januára 2023 | 10:09

Minúta | 14. januára 2023 | 10:09

Irán popravil bývalého námestníka ministra obrany. Za špionáž pre Britov

V Iráne v sobotu popravili bývalého námestníka ministra obrany Alírezá Akbarího za špionáž pre britské spravodajské služby.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v piatok neskoro večer povedal, že Irán nesmie popravu vykonať a rozsudok smrti označilza "politicky motivovaný".

Akbarího odsúdili na smrť za "korupciu a poškodzovanie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti krajiny poskytovaním spravodajských informácií", uviedla iránska justičná tlačová agentúra Mízán. Zatkli ho v roku 2019 a za špionáž mal dostať 1,805 milióna eur, 265.000 libier a 50.000 dolárov.

Na videu, ktoré zverejnili iránske médiá, Akbarí hovorí o svojich kontaktoch s Britániou. Iránske štátne médiá v politicky motivovaných prípadoch často vysielajú údajné priznania podozrivých.

Briti mali od Akbarího získať informácie o poprednom iránskom jadrovom vedcovi Mohsenovi Fachrizádem. Vedec zomrel v novembri 2020 po útoku, z ktorého Teherán obviňuje Izrael. Začiatkom decembra Irán oznámil, že popravil štyroch ľudí za spoluprácu s izraelskými tajnými službami.

Iránska justícia potvrdila, že v súvislosti s prebiehajúcimi protestami v krajine bolo odsúdených na trest smrti 18 ľudí, štyria z nich už boli popravení, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie.

(tasr, red)

14. januára 2023 | 9:57

Minúta | 14. januára 2023 | 9:57

Ruský útok prerušil prezidentské voľby na českej ambasáde v Kyjeve

Ranný útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev prerušil hlasovanie v prezidentských voľbách na tamojšej českej ambasáde. Volebná komisia je v kryte, informuje spravodajkyňa TASR na základe správ stanice ČT24 a Seznam Zprávy.

„Kyjev čelí ďalšiemu z ruských raketových útokov. Hlasovanie vo volebnej miestnosti na zastupiteľskom úrade tak muselo byť v súlade so zákonom prerušené. Predpokladáme, že hlasovanie bude následne pokračovať," uviedlo k situácii české ministerstvo vnútra na sociálnej sieti.

Všetci členovia komisie sú v poriadku, oznámil zastupiteľský úrad. Kedy bude hlasovanie pokračovať, zatiaľ nie je jasné. Podľa vedúceho konzulárneho úradu Martina Mužíka sa na mieste v danej chvíli nenachádzal žiaden volič.

Podľa servera iDNES.cz sa na podobnú situáciu české veľvyslanectvo v Kyjeve pripravovalo. Všetci prichádzajúci voliči boli informovaní o tom, že najbližší protiletecký kryt sa nachádza v stanici metra vzdialenej asi 650 metrov od ambasády.

Útok zo strany Ruska smeroval proti kyjevskej infraštruktúre. Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko na sociálnej sieti uviedol, že na juhozápadnú časť mesta dopadli trosky rakety. Na mieste zasahujú záchranné zložky.

V sobotu ráno sa v Kyjeve zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach.

(tasr)

14. januára 2023 | 9:27

Minúta | 14. januára 2023 | 9:27

Ruské rakety ráno zasiahli Kyjev a Charkov

V sobotu ráno sa v Kyjeve zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach. „Máme požiar v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry. Na mieste pracujú príslušné služby," informoval gubernátor kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

Ruské rakety v ranných hodinách zasiahli aj Charkov.

„Predbežné správy naznačujú, že štyri rakety S-300 zasiahli priemyselnú štvrť. (Rusi) sa zamerali na infraštruktúrne zariadenia," informoval na sociálnej sieti starosta Charkova Ihor Terechov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov obyvateľov mesta vyzval, aby nevychádzali z krytov.

(tasr)

14. januára 2023 | 8:34

Minúta | 14. januára 2023 | 8:34

USA: Republikáni chcú vyšetrovať chaotické stiahnutie vojsk z Afganistanu

Republikáni v americkom Kongrese začali v piatok vyšetrovanie chaotického stiahnutia USA z Afganistanu v lete 2021. Po útoku militantov vtedy zomrelo 13 amerických vojakov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Michael McCaul, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov, už písomne požiadal ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o dokumentáciu od spravodajských hodnotení až po komunikáciu s Talibanom.

„Je absurdné a hanebné, že Bidenova administratíva opakovane zamietla naše dlhodobé žiadosti o dohľad a naďalej zadržiava informácie," povedal McCaul. Je preto rozhodnutý použiť dostupné kroky „na presadenie týchto žiadostí podľa potreby, a to aj prostredníctvom povinného procesu."

Pri bombovom útoku pred letiskom v Kábule zomrelo 26. augusta 2021 13 amerických vojakov. Z letiska sa pokúšali desaťtisíce cudzincov a odporcov Talibanu letecky uniknúť pred vládou Talibanu. Zábery na zástupy ľudí, ktorí sa snažia dostať do lietadiel a niektorí sa ich držia aj na letiskovej dráhe počas prípravy na štart, boli vysielané do celého sveta.

Ministerstvo zahraničných vecí podľa amerických médií od odchodu armády USA z Afganistanu poskytlo členom Kongresu viac ako 150 oficiálnych brífingov.

O stiahnutí vojsk v máji 2021 rozhodla na základe dohody podpísanej ešte za republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa administratíva jeho demokratického nástupcu Joe Bidena. Islamistické hnutie Taliban to využilo a začalo proti tamojšej vláde silnú ofenzívu. Hlavné mesto Kábul získal Taliban 15. augusta a vyhlásil Afganský islamský emirát.

V Afganistane celkovo zahynulo asi 2 500 amerických vojakov, pričom podľa nedávneho prieskumu Gallupovho inštitútu 50 percent respondentov tamojšiu vojnu považuje za chybu.

(tasr)

14. januára 2023 | 8:15

Minúta | 14. januára 2023 | 8:15

Referendum bude o týždeň, volič môže žiadať o prenosnú schránku

O týždeň v sobotu 21. januára sa bude konať referendum o zmene Ústavy SR. Volič, ktorý v ňom chce hlasovať, no nemôže prísť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, môže žiadať o prenosnú volebnú schránku. Môže o to požiadať obec a v deň referenda okrskovú volebnú komisiu.

„Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, má právo požiadať obec a v deň konania volieb okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená," informuje na webe Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, môže vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu, aby podľa jeho pokynov a zákona upravila hlasovací lístok a vložila do obálky. „Takouto osobou nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie," upozorňuje MV. Obidve osoby musí člen komisie poučiť o spôsobe hlasovania a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb.

Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, ju môže vložiť v jeho prítomnosti iná osoba, ale nie člen okrskovej volebnej komisie.

Referendum bude v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

14. januára 2023 | 8:11

Minúta | 14. januára 2023 | 8:11

Nemecké médiá: Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť z postu ministerky obrany

Viaceré celoštátne nemecké médiá v piatok informovali, že ministerka obrany Christine Lambrechtová sa rozhodla odstúpiť zo svojho postu po tom, ako sa dostala pod paľbu kritiky pre sériu prešľapov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Návrh na rezignáciu prišiel od samotnej Lambrechtovej a nie od nemeckého kancelára Olafa Scholza, uviedol denník Bild, ktorý o tom informoval ako prvý, bez uvedenia svojich zdrojov.

Denník Sueddeutsche uviedol, že ministerka, ktorá je zo Sociálno-demokratickej strany (SPD) kancelára Scholza, sa chystá odstúpiť budúci týždeň.

Spravodajská stanica NTV dodala, že SPD už hľadá náhradu za 57-ročnú ministerku.

Mediálna skupina RND už predtým informovala, že Lambrechtová vo štvrtok (19. januára) privíta svojho amerického kolegu Lloyda Austina, hovorca nemeckého ministerstva obrany však toto stretnutie nepotvrdil. Dvojica sa mala potom v piatok pripojiť k ďalším ministrom obrany na americkej leteckej základni v Ramsteine, aby koordinovali vojenskú pomoc pre vojnou zasiahnutú Ukrajinu.

Lambrechtová sa v posledných týždňoch stala terčom ostrej kritiky pre video, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach a v ktorom sa zamýšľala nad rokom, ktorý sa skončil „vojnou zúriacou uprostred Európy". Na pozadí vybuchujúcich ohňostrojov počas chaotických novoročných osláv v Berlíne Lambrechtová povedala, že vojna na Ukrajine viedla k „množstvu mimoriadnych zážitkov" a príležitosti „na mnohé stretnutia so skvelými a zaujímavými ľuďmi".

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bola Lambrechtová spolu so Scholzom napádaná za váhavú reakciu Nemecka na konflikt. Ministerka bola v januári 2022 zosmiešňovaná za vyhlásenie, že Nemecko pošle do Kyjeva 5-tisíc vojenských prilieb, keď ukrajinská vláda žiadala o ťažké zbrane na odvrátenie útoku Moskvy.

Nedávny prieskum inštitútu Civey ukázal, že 77 percent Nemcov si želá, aby bola Lambrechtová odvolaná z postu ministerky obrany. Iba 13 percent z 5-tisíc opýtaných sa vyjadrilo, že chcú, aby zostala vo funkcii.

(tasr)