Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Skupina poslancov predložila návrh uznesenia, ktorým navrhujú vyhlásiť Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus

Skupina poslancov v piatok 13. januára predložila do NR SR návrh uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyhlásil Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus. Hlavnými iniciátormi návrhu boli Ján Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Informoval o tom v tlačovej správe poslanec z SaS Ondrej Dostál. Predsedu NR SR Borisa Kollára požiadali, aby návrh uznesenia zaradil na program najbližšej riadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má začať 31. januára.

V navrhovanom uznesení Národná rada SR odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi, ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky. V návrhu uznesenia sa ďalej píše, že Slovensko neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.

Pod návrh uznesenia sa podpísali aj Anna Zemanová (SaS), Jaromír Šíbl (Občiansko-demokratická platforma ODP), Kristián Čekovský (ODP), Miroslav Kollár (Spolu - občianska demokracia), Juraj Krúpa (SaS), Alojz Baránik (SaS), Róbert Halák (ODP), Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Ján Mičovský (ODP), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (ODP), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Mária Kolíková (SaS).

Ako píše vo svojom statuse na sociálnej sieti Dostál, Rusko je teroristický štát, „a je načase, aby to oficiálne povedala aj Slovenská republika“. Dodal, že podobné uznesenia alebo deklarácie už prijali napríklad Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, lotyšský parlament, estónsky parlament, dolná komora českého parlamentu či dolná komora poľského parlamentu. „Blíži sa prvé smutné výročie začiatku vojenskej agresie ruského autoritárskeho režimu proti demokratickej Ukrajine (aj keď jej skutočný začiatok bol už v roku 2014). Je čas, aby sa k parlamentom európskych demokratických krajín, ktoré pomenúvajú veci pravým menom, pridal aj slovenský parlament,“ dodal Dostál.

(sita)

Minúta  |  

Eurobarometer: Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec menej ako polovica Slovákov

Menej ako polovica Slovákov pokladá členstvo v Európskej únii (EÚ) za dobrú vec. Za výhodné ho pokladajú skoro tri štvrtiny. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, priblížila tlačová atašé z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská.

„Podľa občanov Slovenska je členstvo v EÚ dobrou vecou pre 44 percent a zlou vecou pre 47 percent," uviedla Janíková Stavrovská. Priemer EÚ je podľa nej 62 percent ľudí, ktorí považujú členstvo za dobrú vec a desať percent ju považuje za zlú. „Naozaj tam je vidieť veľký rozdiel," doplnila.

Ozrejmila, že ľudia, ktorí sú spokojní s demokraciou v EÚ, považujú členstvo za dobrú vec v 77 percentách. „Tí, ktorí nie sú spokojní s demokraciu, tak tých je iba 23 percent," spresnila. Súvisí to s tým, že sa kritika EÚ stala témou populistických strán, vysvetlila sociologička z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského Oľga Gyárfášová.

„Nehovoriac o radikálnych pravicových stranách. Takže do toho verejného diskurzu bol vnesený naratív toho, že EÚ je niečo zlé, alebo minimálne nie veľmi pozitívne," skonštatovala.

Vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek podotkol, že negatívne vnímanie EÚ Slovákmi je dlhodobý trend. „V minulosti, roky po vstupe, sme boli medzi krajinami, ktoré sú najoptimistickejšie a čísla sa pohybovali okolo 60 až 65 percent pozitívneho vnímania EÚ," priblížil. Dnes sú Slováci podľa neho na chvoste.

Napriek tomu, že skoro polovica považuje členstvo za zlú vec, podľa Janíkovej Stavrovskej si 70 percent Slovákov myslí, že členstvo je výhodné. „Číslo kopíruje európsky priemer, ktorý je na 72 percent," doplnila. Priblížila, že za výhody z členstva považuje 43 percent Slovákov nové pracovné príležitosti a podľa 29 percent EÚ prispieva k udržaniu mieru a posilňovaniu bezpečnosti.

„Pozitívne vníma EÚ 35 percent Slovákov oproti priemeru EÚ, ktorý je 47 percent," uviedla. Veľkú časť (39 percent) podľa nej tvoria obyvatelia Slovenska, ktorí ju vnímajú neutrálne.

Jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra uskutočnila spoločnosť Kantar na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku bol doplnený o online rozhovory. Výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každého členského štátu Únie.

(tasr)

Minúta  |  

Irán popravil bývalého námestníka ministra obrany. Za špionáž pre Britov

V Iráne v sobotu popravili bývalého námestníka ministra obrany Alírezá Akbarího za špionáž pre britské spravodajské služby.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v piatok neskoro večer povedal, že Irán nesmie popravu vykonať a rozsudok smrti označilza "politicky motivovaný".

Akbarího odsúdili na smrť za "korupciu a poškodzovanie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti krajiny poskytovaním spravodajských informácií", uviedla iránska justičná tlačová agentúra Mízán. Zatkli ho v roku 2019 a za špionáž mal dostať 1,805 milióna eur, 265.000 libier a 50.000 dolárov.

Na videu, ktoré zverejnili iránske médiá, Akbarí hovorí o svojich kontaktoch s Britániou. Iránske štátne médiá v politicky motivovaných prípadoch často vysielajú údajné priznania podozrivých.

Briti mali od Akbarího získať informácie o poprednom iránskom jadrovom vedcovi Mohsenovi Fachrizádem. Vedec zomrel v novembri 2020 po útoku, z ktorého Teherán obviňuje Izrael. Začiatkom decembra Irán oznámil, že popravil štyroch ľudí za spoluprácu s izraelskými tajnými službami.

Iránska justícia potvrdila, že v súvislosti s prebiehajúcimi protestami v krajine bolo odsúdených na trest smrti 18 ľudí, štyria z nich už boli popravení, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ruský útok prerušil prezidentské voľby na českej ambasáde v Kyjeve

Ranný útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev prerušil hlasovanie v prezidentských voľbách na tamojšej českej ambasáde. Volebná komisia je v kryte, informuje spravodajkyňa TASR na základe správ stanice ČT24 a Seznam Zprávy.

„Kyjev čelí ďalšiemu z ruských raketových útokov. Hlasovanie vo volebnej miestnosti na zastupiteľskom úrade tak muselo byť v súlade so zákonom prerušené. Predpokladáme, že hlasovanie bude následne pokračovať," uviedlo k situácii české ministerstvo vnútra na sociálnej sieti.

Všetci členovia komisie sú v poriadku, oznámil zastupiteľský úrad. Kedy bude hlasovanie pokračovať, zatiaľ nie je jasné. Podľa vedúceho konzulárneho úradu Martina Mužíka sa na mieste v danej chvíli nenachádzal žiaden volič.

Podľa servera iDNES.cz sa na podobnú situáciu české veľvyslanectvo v Kyjeve pripravovalo. Všetci prichádzajúci voliči boli informovaní o tom, že najbližší protiletecký kryt sa nachádza v stanici metra vzdialenej asi 650 metrov od ambasády.

Útok zo strany Ruska smeroval proti kyjevskej infraštruktúre. Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko na sociálnej sieti uviedol, že na juhozápadnú časť mesta dopadli trosky rakety. Na mieste zasahujú záchranné zložky.

V sobotu ráno sa v Kyjeve zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské rakety ráno zasiahli Kyjev a Charkov

V sobotu ráno sa v Kyjeve zo štvrtí na ľavom brehu rieky Dneper ozvali výbuchy a v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry začalo horieť. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Krátko pred výbuchmi bol v meste vyhlásený letecký poplach. „Máme požiar v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry. Na mieste pracujú príslušné služby," informoval gubernátor kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba na sociálnej sieti Telegram.

Ruské rakety v ranných hodinách zasiahli aj Charkov.

„Predbežné správy naznačujú, že štyri rakety S-300 zasiahli priemyselnú štvrť. (Rusi) sa zamerali na infraštruktúrne zariadenia," informoval na sociálnej sieti starosta Charkova Ihor Terechov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov obyvateľov mesta vyzval, aby nevychádzali z krytov.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Republikáni chcú vyšetrovať chaotické stiahnutie vojsk z Afganistanu

Republikáni v americkom Kongrese začali v piatok vyšetrovanie chaotického stiahnutia USA z Afganistanu v lete 2021. Po útoku militantov vtedy zomrelo 13 amerických vojakov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Michael McCaul, predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov, už písomne požiadal ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o dokumentáciu od spravodajských hodnotení až po komunikáciu s Talibanom.

„Je absurdné a hanebné, že Bidenova administratíva opakovane zamietla naše dlhodobé žiadosti o dohľad a naďalej zadržiava informácie," povedal McCaul. Je preto rozhodnutý použiť dostupné kroky „na presadenie týchto žiadostí podľa potreby, a to aj prostredníctvom povinného procesu."

Pri bombovom útoku pred letiskom v Kábule zomrelo 26. augusta 2021 13 amerických vojakov. Z letiska sa pokúšali desaťtisíce cudzincov a odporcov Talibanu letecky uniknúť pred vládou Talibanu. Zábery na zástupy ľudí, ktorí sa snažia dostať do lietadiel a niektorí sa ich držia aj na letiskovej dráhe počas prípravy na štart, boli vysielané do celého sveta.

Ministerstvo zahraničných vecí podľa amerických médií od odchodu armády USA z Afganistanu poskytlo členom Kongresu viac ako 150 oficiálnych brífingov.

O stiahnutí vojsk v máji 2021 rozhodla na základe dohody podpísanej ešte za republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa administratíva jeho demokratického nástupcu Joe Bidena. Islamistické hnutie Taliban to využilo a začalo proti tamojšej vláde silnú ofenzívu. Hlavné mesto Kábul získal Taliban 15. augusta a vyhlásil Afganský islamský emirát.

V Afganistane celkovo zahynulo asi 2 500 amerických vojakov, pričom podľa nedávneho prieskumu Gallupovho inštitútu 50 percent respondentov tamojšiu vojnu považuje za chybu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.