Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Energetickú pomoc, akú sme my pripravili, v zahraničí len závidia

Slovenská vláda má pre občanov a iné subjekty pripravenú bezprecedentnú energetickú pomoc, ktorú im v iných krajinách len závidia. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to vyhlásil dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Prevedieme vás cez túto energetickú krízu, pretože spolupráca je cesta," zdôraznil.

Ohľadne vysokých preddavkových faktúr, ktoré dostávajú firmy, samosprávy či školy, prípadne ich už aj zaplatili, povedal, že nevidí dôvod na paniku, pretože všetko nad rámec zastropovaných cien im preplatí štát. Stačí požiadať o kompenzáciu. Pripustil, že pri vypracovávaní cenového stropu sa na vysoké zálohové faktúry asi zabudlo, ale podľa neho sa mali včas ozvať dotknuté subjekty.

Zároveň nevidí problém, ktorý by bránil vyskladaniu parlamentnej väčšiny 76 hlasov pre vládnu koalíciu. "V takejto zostave sme ešte nevládli," upozornil v súvislosti s hľadaním parlamentnej podpory pre svoju novú vládu. Zároveň dodal, že takáto vláda je dôležitá v čase, keď sa implementuje energetická a investičná pomoc či daňové prídavky.

"Predstavte si, že by na týchto investíciách sedeli Peter Pellegrini či Robert Fico," vystríhal. Dodal však, že pri zhromažďovaní podpory pre novú vládu je problém to, že strana Sloboda a Solidarita "často mení svoje názory". Podotkol zároveň, že SaS už povalila tri vlády.

S vedúcimi predstaviteľmi KDH a Aliancie sa nedávno vraj stretol preto, že chce budovať spoluprácu demokratov. "Doposiaľ sa demokrati požierali a tretíkrát padla reformná protikorupčná vláda s jasným zahraničnopolitickým smerovaním," upozornil.

Na otázku, či spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom odíde z OĽANO, pripustil, že "aj o odchode ako alternatíve" sa v súčasnosti diskutuje v rámci strany. "Igor Matovič je bojovník, ja ponúkam spoluprácu, inú rétoriku. My sa v tomto líšime a ľudia to vidia," vyhlásil Heger. Podčiarkol zároveň, že ako premiér presadil reformy preto, že stavil na spoluprácu a hoci aj zdĺhavé rokovania, ktoré sú však napokon "prospešné pre Slovensko".

Podľa neho sa za vlád Smeru začalo Slovensko vzďaľovať vyspelým krajinám, za jeho vlády ich, naopak, dobieha.

"Koľko máme konsenzuálnych politikov na Slovensku? Sa vás pýtam. Neviete povedať jedného konsenzuálneho politika, lebo vám to nenapadne," uviedol na svoju adresu s tým, že s Matovičom spolupracuje teraz a bude spolupracovať aj v budúcnosti.

Diskutuje s ním vraj o tom, ako priniesť pre voliča politiku spolupráce, upratovania, reforiem, rozvoja a toho, aby sa Slovensko stalo miestom pre spokojný život a Slováci ho nemusel hľadať v zahraničí. Zo Slovenska chce mať tiež sebavedomú krajinu, budujúcu zdravé vlastenectvo.

(red)

https://standard.sk/305964/matovic-chcem-bojovat-svate-boje-proti-korupcii-a-zvratenostiam/
Minúta  |  

Čína hlási takmer 60-tisíc úmrtí v spojitosti s covidom od uvoľnenia opatrení

Čína zaznamenala od 8. decembra 2022 do 12. januára tohto roku 59.938 úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, uviedol v sobotu Ťiao Ja-chuej, vedúci Úradu lekárskej správy spadajúceho pod Národný zdravotný výbor. Ide o prvý veľký počet obetí, ktorý čínska vláda zverejnila, odkedy začiatkom decembra uvoľnila prísne opatrenia, píše agentúra AFP.

Z toho 5503 ľudí zomrelo v dôsledku zlyhania dýchania spôsobeného priamo covidom a ďalších 54.435 ľudí zomrelo na iné choroby v spojení s covidom, povedal Ťiao Ja-chuej na tlačovej konferencii v Pekingu.

Tento údaj sa týka iba úmrtí zaznamenaných v zdravotníckych zariadeniach a celkový počet obetí tak bude pravdepodobne vyšší, podotkla AFP.

Čína uvoľnila obmedzenia začiatkom decembra po takmer troch rokoch snáh o úplné potlačenie šírenia covidu, respektíve politiky tzv. nulovej tolerancie. Peking odvtedy čelil kritike, že nedostatočne informuje o rozsahu pandémie. Čínski zdravotnícki predstavitelia v stredu trvali na tom, že "nie je potrebné" zaoberať sa presným počtom obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki bude v pondelok rokovať so Scholzom o tankoch pre Ukrajinu

Poľský premiér Mateusz Morawiecki pocestuje v pondelok do Berlína, aby sa pokúsil presvedčiť nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Poľsku povolil odovzdať Ukrajine tanky Leopard 2. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy agentúry PAP.

Poľsko kúpilo tanky Leopard 2, ktoré chce v rámci širšej medzinárodnej koalície darovať Ukrajine, od Nemecka. Na to, aby ich mohlo darovať krajine, ktorá nie je členom Severoatlantickej aliancie, preto potrebuje súhlas nemeckej vlády.

Morawiecki však v sobotu pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM uviedol, že „netuší", či sa mu podarí Scholza presvedčiť, aby darovanie tankov povolil. Zároveň upozornil, že ak by Scholz aj súhlasil, tak skutočný rozhodovací proces môže trvať dlhšie.

„Ide o procesy, ktoré si vyžadujú dlhšiu diskusiu, no ten nátlak musí pokračovať," povedal poľský premiér.

Poľský prezident Andrzej Duda počas stredajšej návštevy západoukrajinského mesta Ľvov oznámil, že Poľsko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine v rámci širšej koalície západných krajín 14 tankov Leopard 2 nemeckej výroby.

Morawiecki uviedol, že Poľsko v súčasnosti rokuje o predaní týchto tankov s niekoľkými ďalšími krajinami vrátane Fínska a Dánska. Fínsky prezident Sauli Niinisto počas týždňa už avizoval, že jeho krajina by mohla darovať Ukrajine malé množstvo tankov Leopard 2.

Túto iniciatívu už podporil aj americký Pentagon a Británia zvažuje, že by Ukrajine poslala vyše desať tankov Challenger, píše agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Chcem bojovať sväté boje proti korupcii a zvrátenostiam

Predseda hnutia OĽANO Igor Matovič tvrdí, že medzi ním a premiérom v demisii Eduardom Hegerom nie je žiadne napätie. Považuje za pravdepodobné, že Heger z hnutia odíde a založí vlastnú stranu, prípadne sa spojí s ďalšími. Voličom tak chcú ponúknuť širšiu alternatívu. Za pravdepodobné tiež považuje, že Hegerovi sa podarí získať dostatok podpisov poslancov na vytvorenie novej väčšiny v Národnej rade.

Matovič sa v poslednom čase začal vymedzovať voči LGBT a trans agende. Zároveň sa hovorí o „mierovom” rozdelení OĽANO, pričom by hnutie mali opustiť premiér Heger s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a založiť vlastný subjekt, alebo sa spojiť ďalšími stranami. Poslanecký klub OĽANO už v decembri opustila skupina poslancov okolo ministra životného prostredia Jána Budaja. Matovičovo OĽANO by sa malo preprofilovať na sociálno-konzervatívne hnutie. Matovič považuje rozdelenie za pravdepodobný variant, uviedol v rozhovore pre Postoj TV.

Ako tvrdí Matovič, OĽANO pred voľbami v roku 2020 dokázalo s ideou boja proti korupcii zastrešiť ľudí s rôznym hodnotovým presvedčením. „Téma boja proti korupcii zoslabla a logicky prídu ďalšie témy. Pre mňa je kľúčová téma boj proti zvrátenostiam, ktoré nám tu chce niekto silou-mocou natlačiť,” vysvetľuje.

Šance na odchod Hegera z OĽANO odhaduje na „70 – 80 percent,” pričom ako ďalšiu alternatívu uviedol, že v rámci OĽANO by mohli fungovať dve silné platformy, ktoré bude spájať boj proti korupcii.

„Vôbec sa nehádame a ak k rozdeleniu príde, tak s tým cieľom, aby sme boli popri sebe silnejší a aby sa po nasledujúcich voľbách nevrátila k moci mafia,” povedal Matovič s tým, že voličom chcú dať na výber zo širšej ponuky.

Matovič si tiež chce zachovať svoju rétoriku a priamočiarosť. „To je medzi nami základný rozdiel. Heger je konsenzuálny, umiernený a skôr stredový typ politika, ktorý chce dať dokopy umiernených liberálov aj umiernených konzervatívcov pod dáždnikom reforiem. Ja chcem bojovať sväté boje proti korupcii, proti Ficovi a mafii, ktorá tu vládla, a popri tom svätý boj proti zvrátenostiam, ktoré nám chce niekto nasáčkovať,” hovorí Matovič.

V politike sú podľa neho zbabelí politici, ktorí sa boja priamo pomenovať „choré” veci. „KDH by malo byť na barikádach a bojovať za to, aby tu niekto nevymýval deťom hlavy,” hovorí Matovič.

Nová 76-tka

Matovič podporuje premiérovu snahu o zisk novej parlamentnej väčšiny najmenej 76 poslancov. Šanca na jej vznik je podľa Matoviča 70- až 80-percentná.

Zároveň nevylúčil podporu predčasných volieb, ak sa na nich Heger s partnermi dohodne. „V júni je ešte trochu skoro, viem žiť so septembrom, ale ak Heger chce mať voľby v riadnom termíne, tak sa nič nedeje,” povedal Matovič. Zároveň si myslí, že čím neskorší termín volieb, tým väčší problém bude mať strana SaS dostať sa vôbec do Národnej rady.

Na margo spájania sa menších strán pred ďalšími voľbami uviedol, že je potrebné, aby neprepadli hlasy a nevrátila sa k moci „mafia”.

„Ak prepadne KDH, Maďari, aj PS, ktoré by som najradšej utopil v kýbli vody, tak to jednoducho nevyskladáme,” hovorí bývalý premiér.

Autentický konzervatívec?

Na otázku, či je jeho konzervativizmus autentický, keďže doposiaľ ho nedával veľmi najavo, odpovedal, že konzervatívcom vo svojom hnutí vždy vytváral priestor presadzovať ich témy.

Tvrdí tiež, že ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému na koaličnej rade zabránil v presadení kontroverznej vyhlášky, ktorá by trans ľuďom umožnila zmenu pohlavia bez chirurgického zákroku. „Povedal som mu, že sa môže rozlúčiť s takýmito debilinami,” vyhlásil Matovič.

(mm)

Minúta  |  

Skupina poslancov predložila návrh uznesenia, ktorým navrhujú vyhlásiť Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus

Skupina poslancov v piatok 13. januára predložila do NR SR návrh uznesenia, ktorým by slovenský parlament vyhlásil Ruskú federáciu za štát podporujúci terorizmus. Hlavnými iniciátormi návrhu boli Ján Benčík a Peter Osuský z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS). Informoval o tom v tlačovej správe poslanec z SaS Ondrej Dostál. Predsedu NR SR Borisa Kollára požiadali, aby návrh uznesenia zaradil na program najbližšej riadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má začať 31. januára.

V navrhovanom uznesení Národná rada SR odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi, ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky. V návrhu uznesenia sa ďalej píše, že Slovensko neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.

Pod návrh uznesenia sa podpísali aj Anna Zemanová (SaS), Jaromír Šíbl (Občiansko-demokratická platforma ODP), Kristián Čekovský (ODP), Miroslav Kollár (Spolu - občianska demokracia), Juraj Krúpa (SaS), Alojz Baránik (SaS), Róbert Halák (ODP), Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Ján Mičovský (ODP), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (ODP), Juraj Šeliga (Za ľudí) a Mária Kolíková (SaS).

Ako píše vo svojom statuse na sociálnej sieti Dostál, Rusko je teroristický štát, „a je načase, aby to oficiálne povedala aj Slovenská republika“. Dodal, že podobné uznesenia alebo deklarácie už prijali napríklad Európsky parlament, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, lotyšský parlament, estónsky parlament, dolná komora českého parlamentu či dolná komora poľského parlamentu. „Blíži sa prvé smutné výročie začiatku vojenskej agresie ruského autoritárskeho režimu proti demokratickej Ukrajine (aj keď jej skutočný začiatok bol už v roku 2014). Je čas, aby sa k parlamentom európskych demokratických krajín, ktoré pomenúvajú veci pravým menom, pridal aj slovenský parlament,“ dodal Dostál.

(sita)

Minúta  |  

Eurobarometer: Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec menej ako polovica Slovákov

Menej ako polovica Slovákov pokladá členstvo v Európskej únii (EÚ) za dobrú vec. Za výhodné ho pokladajú skoro tri štvrtiny. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, priblížila tlačová atašé z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská.

„Podľa občanov Slovenska je členstvo v EÚ dobrou vecou pre 44 percent a zlou vecou pre 47 percent," uviedla Janíková Stavrovská. Priemer EÚ je podľa nej 62 percent ľudí, ktorí považujú členstvo za dobrú vec a desať percent ju považuje za zlú. „Naozaj tam je vidieť veľký rozdiel," doplnila.

Ozrejmila, že ľudia, ktorí sú spokojní s demokraciou v EÚ, považujú členstvo za dobrú vec v 77 percentách. „Tí, ktorí nie sú spokojní s demokraciu, tak tých je iba 23 percent," spresnila. Súvisí to s tým, že sa kritika EÚ stala témou populistických strán, vysvetlila sociologička z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského Oľga Gyárfášová.

„Nehovoriac o radikálnych pravicových stranách. Takže do toho verejného diskurzu bol vnesený naratív toho, že EÚ je niečo zlé, alebo minimálne nie veľmi pozitívne," skonštatovala.

Vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek podotkol, že negatívne vnímanie EÚ Slovákmi je dlhodobý trend. „V minulosti, roky po vstupe, sme boli medzi krajinami, ktoré sú najoptimistickejšie a čísla sa pohybovali okolo 60 až 65 percent pozitívneho vnímania EÚ," priblížil. Dnes sú Slováci podľa neho na chvoste.

Napriek tomu, že skoro polovica považuje členstvo za zlú vec, podľa Janíkovej Stavrovskej si 70 percent Slovákov myslí, že členstvo je výhodné. „Číslo kopíruje európsky priemer, ktorý je na 72 percent," doplnila. Priblížila, že za výhody z členstva považuje 43 percent Slovákov nové pracovné príležitosti a podľa 29 percent EÚ prispieva k udržaniu mieru a posilňovaniu bezpečnosti.

„Pozitívne vníma EÚ 35 percent Slovákov oproti priemeru EÚ, ktorý je 47 percent," uviedla. Veľkú časť (39 percent) podľa nej tvoria obyvatelia Slovenska, ktorí ju vnímajú neutrálne.

Jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra uskutočnila spoločnosť Kantar na vzorke 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku bol doplnený o online rozhovory. Výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každého členského štátu Únie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.