Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko potvrdilo, že v sobotu podniklo na Ukrajinu vlnu raketových útokov

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho armáda podnikla v predchádzajúci deň vlnu raketových útokov cielených na ukrajinské jednotky a objekty infraštruktúry. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rezort obrany neuviedol, že by špecifickým cieľom sobotňajších raketových útokov bolo aj ukrajinské mesto Dnipro. Ukrajinské úrady pritom už hlásia vyše 20 obetí sobotňajšieho útoku na bytový dom v tomto meste.

"(V sobotu) 14. januára bol podniknutý raketový útoku proti ukrajinskému vojenskému vedeniu, kontrolným systémom a energetickým zariadeniam," uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

"Boli zasiahnuté všetky vytýčené ciele. Cieľ útoku bol splnený," dodáva rezort.

Očakáva sa, že počet obetí útoku na bytový dom v Dnipre v priebehu nedele ešte porastie, keďže záchranári sa spod trosiek budovy stále snažia vyslobodiť preživších a ukrajinské úrady stále hlásia desiatky nezvestných osôb.

Sobotňajší rozsiahly ruský útok – v tomto roku doposiaľ najväčší – naznačuje, že Rusko bude pokračovať vo svojej stratégii, v rámci ktorej útočí na ciele ukrajinskej energetickej a infraštruktúrnej siete, domnieva sa Reuters.

Rusko okrem toho uviedlo, že jeho armáda postúpila smerom k mestu Bachmut v ukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá je dlhodobo cieľom ruských útokov. Ruská armáda údajne postúpila smerom k severnému predmestiu Bachmutu.

Moskva v piatok oznámila, že ruská armáda dosiahla prvé významné územné zisky za celé mesiace, keď uviedla, že sa jej podarilo dobyť mesto Soledar, ktoré leží neďaleko Bachmutu. Ukrajina poprela tieto tvrdenia Ruska a tvrdí, že v Soledare stále prebiehajú boje. Kyjev však uznal, že situácia v meste je zložitá.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Horecký: V školstve na Slovensku chýba stredný makromanažment

V školstve na Slovensku chýba stredný makromanažment, teda stupeň medzi ministerstvom školstva a školami. Uviedol to pre TASR dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký.

"Máme vrcholný manažment školstva, ktorý tvorí ministerstvo školstva a jeho organizácie, ktoré napríklad definujú štátny vzdelávací program a úlohy pre tých, ktorí sú nositeľmi výchovy a vzdelávania. Potom táto úloha padne až na úroveň škôl, kde si majú pripraviť školské vzdelávacie programy a štatutári majú zabezpečiť to, čo potrebujú pre chod školy," povedal Horecký. Samosprávy, ktoré sú najväčším zriaďovateľom škôl na Slovensku, väčšinou riešia rozpočet, budovu školy, ale nevstupujú do procesov výchovno-vzdelávacích, neriešia vzdelávacie programy.

Dočasne poverený šéf rezortu školstva poukázal na to, že stredný makromanažment v školstve existuje vo viacerých krajinách, jednou z nich je napríklad Fínsko. "Ak by sme sa rozhodli ísť cestou stredného makromanažmentu, aby medzi ministerstvom školstva a školou bol ešte jeden stupeň, ktorý bude plniť viac úloh a bude komplexným servisom pre školu, vyžaduje si to celospoločenskú diskusiu," uviedol. Diskusia by sa podľa jeho slov mala realizovať nielen so samosprávami, ale aj s verejnosťou, takáto zmena si vyžaduje aj politickú vôľu.

Horecký pripustil, že zjednotením financovania regionálneho školstva sa zaoberá už vyše 20 rokov. "Vždy som mal požiadavku na ministra školstva, aby materské školy a školské kluby detí, ktoré sú organickou súčasťou školy, boli vyňaté z originálnych kompetencií a boli dané do režimu prenesených kompetencií," vysvetlil Horecký. Teda priamo pod správu štátu tak, ako je to v prípade základných a stredných škôl. Momentálne rozdelenie podľa neho nie je práve najšťastnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Heger zatiaľ môj podpis nemá, budem rád symbolicky posledný

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) nemá zatiaľ podpis pod novú parlamentnú väčšinu od lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča. Ten to potvrdil v nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Poznamenal, že by bol veľmi rád symbolicky posledným, kto Hegera podporí.

Matovič argumentoval, že na kandidátke OĽaNO je vždy na poslednom mieste, a práve preto chce byť aj posledným, kto to podpíše. "Dôležité je, aby bolo 76 poslancov, ktorí podporia novú vládu," povedal. Poslanec Národnej rady SR a podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD Erik Tomáš (nezaradený) pripomenul, že táto vláda už bola odvolaná parlamentom. Podľa neho by už mala odísť.

Líder OĽaNO pripustil, že nechce predčasné voľby, ale, ako tvrdí, bude sa zrejme musieť nájsť kompromis a tento rok budú. "Držím prsty Hegerovi, aby sa mu podarilo vyskladať 76-ku," povedal líder OĽaNO. Nechce, aby sa k moci dostala opäť mafia. Poznamenal, že na blížiacom sa referende sa nezúčastní. Naopak, Tomáš vyzval ľudí, aby sa na referende 21. januára zúčastnili.

"Eduard Heger ani nik iný nepovedal, že by sme sa mali vo vedení OĽaNO vystriedať," povedal Matovič na margo situácie vo vnútri OĽaNO. Pripustil však, že Heger či dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) môžu ísť vlastnou cestou.

https://standard.sk/306238/gyimesi-konzervativcom-nemoze-byt-niekto-kto-jeden-den-drzi-duhovu-vlajku-a-na-druhy-den-ruzenec/

Súčasná vláda podľa Tomáša prijímala neefektívne pandemické riešenia. Tie podľa jeho slov viedli k zbytočným obetiam. Matovič poznamenal, že opatrenia boli prijímané po konzíliách s odborníkmi. Tomáš okrem iného kritizoval aj pomoc vlády rodinám či dôchodcom, ktorá bola podľa jeho slov nedostatočná.

Témou diskusie boli aj vysoké zálohové faktúry, ktoré dostávajú podnikatelia. Matovič si myslí, že poverený minister hospodárstva Karel Hirman v tomto smere zlyhal, vyčítal mu aj trojtýždňovú dovolenku v zahraničí. Zároveň verí, že vláda v pondelok (16. 1.) prijme riešenia v súvislosti s faktúrami za energie. Tomáš skritizoval lídra OĽaNO, že sa nemôže tváriť ako obyčajný poslanec parlamentu, pretože aj on vlani riešil energetickú krízu ako člen vlády.

https://standard.sk/306249/priznanie-z-vladnej-koalicie-distribucia-penazi-na-pomoc-podnikatelom-s-energiami-zlyhala/

(tasr)

Minúta  |  

Čínska ekonomika zaznamenala v roku 2022 jeden najslabších rastov za 40 rokov

Čínska ekonomika v roku 2022 zaznamenala jeden najslabších rastov za posledné štyri desaťročia, odhadujú analytici. Príčinou bola pandémia a s ňou spojené reštrikcie, rovnako ako kríza v realitnom sektore. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Podľa desiatich expertov, ktorých oslovila AFP, druhá najväčšia svetová ekonomika v minulom roku expandovala len o 2,7 percenta. To znamená, že sa tempo rastu prudko spomalilo z 8 percent v roku 2021. Oficiálne údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) by mali byť zverejnené v utorok (17. 1.).

Ak sa prognózy naplnia, čínska ekonomika v minulom roku rástla najpomalšie od roku 1976, keď zomrel Mao Ce-tung a HDP klesol o 1,6 percenta s výnimkou pandemického roku 2020.

Čínska vláda pôvodne stanovila cieľ rastu na rok 2022 na 5,5 percenta. Negatívny vplyv na ekonomiku však mala vládna politika nulového covidu, ktorá tvrdými reštrikciami zabrzdila výrobu aj spotrebu. Peking náhle uvoľnil protiepidemické reštrikcie až na začiatku decembra.

Podľa expertov má čínska ekonomika to najhoršie už sa sebou a v tomto roku počítajú s oživením čínskej ekonomiky. Svetová banka očakáva, že čínsky HDP stúpne o 4,3 percenta, niektorí experti prognózujú akceleráciu expanzie až na 5 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš pripustil predčasné voľby, Šutaj Eštok ich chce čím skôr

Ak by dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) nemal 76 podpisov poslancov na podporu jeho vlády, nebude iná možnosť, ako diskutovať o predčasných parlamentných voľbách. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. Nezaradený poslanec Národnej rady SR z mimoparlamentného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok volá po čo najskoršom termíne volieb.

Šipoš považuje Hegerovu snahu získať 76 podpisov za legitímnu. Predpokladá, že v prípade dostatočnej podpory nebudú mať Igor Matovič a György Gyimesi (obaja OĽANO) problém podporiť novú vládu. Matovič chce podľa neho najskôr vedieť, kto by bol jej súčasťou.

Stabilnú vládu garantujú podľa Šutaja Eštoka jedine predčasné parlamentné voľby. "Podporíme predčasné voľby, nič iné," zdôraznil. Prípadný septembrový termín volieb považuje za naťahovanie času. V relácii tiež kritizoval, že niekdajšia koalícia v parlamente neprijala zmenu ústavy, ktorá by umožňovala predčasné voľby. "Referendum nemuselo byť," podotkol.

Šipoš označil sobotné (21. 1.) referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady SR referendom alebo uznesením parlamentu za vyhadzovanie peňazí.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Dynamika vojny na Ukrajine je pozitívna. Dúfam, že naši bojovníci nás ešte viac ako jedenkrát potešia

Dynamika ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine je pozitívna, vyhlásil v nedeľu ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň vyjadril nádej, že ruskí vojaci dosiahnu na Ukrajine ďalšie úspechy, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Dynamika je pozitívna... Všetko sa vyvíja v rámci plánu ministerstva obrany a generálneho štábu," uviedol Putin pre ruskú štátnu televíziu Rossija 1.

"Dúfam, že naši bojovníci nás ešte viac ako jedenkrát potešia výsledkami ich boja," dodal šéf Kremľa.

Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že jeho jednotky dobyli výchdoukrajinské mesto Soledar. Ukrajina to však poprela s tým, že v meste stále prebiehajú boje. Ak by však ruská armáda mesto naozaj dobyla, išlo by pre Moskvu o zriedkavý úspech po sérii vojenských nezdarov.

Po tom, čo Západ na Rusko uvalil pre inváziu na Ukrajinu najprísnejšie sankcie v moderných dejinách, ukázala ruská ekonomika pozoruhodnú odolnosť, no najväčší producent prírodných zdrojov vo svete sa teraz začína stále viac obracať k Číne, analyzuje Reuters.

Podľa Putina je kľúčovým ekonomickým ukazovateľom nezamestnanosť. "Nezamestnanosť je historicky najnižšia. Inflácia je nižšia, ako sa očakávalo, a čo je dôležité má klesajúci trend," uviedol Putin.

Pod ťarchou sankcií sa ruská ekonomika vlani prepadla, ale menej než predpovedali ekonómovia.  

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.