Preskočiť na obsah
  |  

Raketový útok na dom v Dnipre: Zelenskyj odsúdil "zbabelé mlčanie" ľudí v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vo svojom večernom príhovore odsúdil "zbabelé mlčanie" ľudí v Rusku o sobotňajšom raketovom útoku na obytný dom v meste Dnipro, ktorý si vyžiadal najmenej 30 mŕtvych. Informujú o tom agentúry DPA a AFP.

"Chcem osloviť všetkých v Rusku, ktorí ani teraz nedokážu zopár slovami odsúdiť tento teror, hoci všetko dobre vidia a chápu. Vaše zbabelé mlčanie, váš pokus 'prečkať' to, sa skončí len tým, že jedného dňa si po vás prídu tí istí teroristi," povedal Zelenskyj po rusky.

Zelenskyj poznamenal, že Ukrajina dostala po útoku mnoho prejavov sústrasti z celého sveta, za ktoré sa poďakoval. "Z trosiek sa podarilo zachrániť desiatky ľudí vrátane šiestich detí. Bojujeme o každého človeka. Záchranné práce budú pokračovať dovtedy, pokiaľ bude čo i len najmenšia šanca na záchranu životov," zdôraznil.

Dodal, že medzi obeťami raketového útoku je aj 15-ročné dievča a dve deti prišli o svojich rodičov.

Podľa oficiálnych údajov utrpelo pri útoku zranenia 73 ľudí.

(tasr)

  |  

Američania začali v Nemecku rozšírený výcvik ukrajinských vojakov

V Nemecku sa v nedeľu pod vedením inštruktorov armády USA začal nový, rozšírený bojový výcvik príslušníkov ukrajinských síl. Oznámil to generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády, informuje agentúra AP.

Cieľom výcviku je vytvoriť približne 500-členný prápor, ktorý by v nasledujúcich piatich až ôsmich týždňoch bojoval proti ruským inváznym silám.

Milley, ktorý v pondelok navštívi výcvikový priestor Grafenwöhr, kde sa tento projekt realizuje, ďalej uviedol, že ukrajinskí vojaci prišli do Nemecka pred niekoľkými dňami. Na mieste majú k dispozícii kompletnú výzbroj a ďalšie vybavenie.

Výcvik zahŕňajúci široké spektrum zbraní je zameraný na zdokonaľovanie schopností ukrajinských síl, aby boli lepšie pripravené začať ofenzívu alebo čeliť nárastu útokov ruskej armády. Ukrajinci sa naučia, ako lepšie presúvať a koordinovať svoje jednotky o veľkosti roty a práporu v boji s využitím kombinácie delostrelectva, obrnených vozidiel a pozemných síl.

Milley novinárom, ktorí s ním cestujú do Európy, povedal, že komplexný výcvik — v kombinácii s novými zbraňami, delostrelectvom, tankami a inou technikou, dodávanou Ukrajine — bude kľúčom k tomu, aby ukrajinské sily získali späť územie, ktoré obsadilo Ruskom v takmer 11 mesiacov trvajúcej vojne.

"Táto podpora je pre Ukrajinu skutočne dôležitá na to, aby sa mohla brániť. Dúfame, že to v krátkom čase zvládneme," povedal Milley.

USA už vycvičili viac ako 3100 ukrajinských vojakov pre používanie niektorých zbraní a ďalšieho vybavenia, vrátane húfnic, obrnených vozidiel a mobilného raketového systému HIMARS.

(tasr)

  |  

Dvojica belgických europoslancov priznala svoje neoznámené cesty do Kataru

Dvaja belgickí poslanci Európskeho parlamentu (EP) tento týždeň priznali, že neoznámili svoje platené cesty do Kataru. Stalo sa tak na pozadí škandálu okolo "obchodovania s vplyvom", ktorý nedávno otriasol týmto zhromaždením Európskej únie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Právnik belgického socialistického poslanca Marca Tarabellu v nedeľu potvrdil, že jeho klient vo februári 2020 vycestoval do Kataru na náklady tohto blízkovýchodného štátu, ale túto cestu neoznámil, ako to vyžadujú pravidlá.

Tento vývoj prichádza len štyri dni po tom, ako belgická poslankyňa z parlamentnej stredoľavicovej skupiny sociálnych demokratov Marie Arenaová priznala, že vlani v máji "zabudla" nahlásiť podobnú cestu do Kataru.

Belgická polícia uskutočnila v decembri 2022 razie na adresách poslancov EP, bývalých poslancov EP a lobistov, pri ktorých našla hotovosť v celkovej výške 1,5 milióna eur.

Existuje podozrenie, že tieto peniaze súvisia s údajným úplatkárstvom v EP v prospech Kataru, ktorý však popiera, že by sa podieľal na akomkoľvek previnení.

V rámci tohto škandálu boli zatknutí štyria podozriví vrátane podpredsedníčky EP, gréckej europoslankyne Evy Kailisovej. Príslušné belgické orgány požiadali o zrušenie poslaneckej imunity Tarabellu. Ten má blízko k Antoniovi Panzerimu, bývalému talianskemu europoslancovi, v ktorého dome bolo v rámci vyšetrovania zaistených 600-tisíc eur v hotovosti.

Tarabella, v ktorého dome tiež prebehla razia, poprel, že je zapojený do tohto škandálu. Jeho právnik uviedol, že "dá veci do poriadku" a že na Tarabellovej ceste, ktorú zaplatila nemenovaná organizácia, "nie je nič nezákonné".

Tarabella vycestoval do Kataru, aby si prezrel štadióny postavené pre majstrovstvá sveta vo futbale "a stretol sa tam s robotníkmi", tvrdí jeho právnik s tým, že išlo o "reálpolitiku", ktorej cieľom bolo "povzbudiť" Katar.

(tasr)

  |  

Stoltenberg: Sme v rozhodujúcej fáze vojny. Západ čoskoro Ukrajine poskytne viac ťažkých zbraní

Ukrajina môže od Západu čoskoro čakať viac dodávok ťažkých zbraní. V rozhovore pre nemecké médiá to v nedeľu povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Nedávne prísľuby súvisiace s ťažkým vojenským vybavením (pre Ukrajinu) sú dôležité... a očakávam, že ich v budúcnosti bude viac," povedal Stoltenberg pre nemecký denník Handelsblatt daily.

Šéf Severoatlantickej aliancie sa takto vyjadril pred budúcotýždňovým stretnutím Ukrajinskej obrannej kontaktnej skupiny, ktorá na leteckej základni Ramstein v Nemecku koordinuje dodávky zbraní pre Ukrajinu.

"Sme v rozhodujúcej fáze vojny. Je preto dôležité, aby sme Ukrajine poskytli zbrane, ktoré potrebuje, aby zvíťazila," povedal Stoltenberg.

Kyjev už dlho žiada Západ o ťažké zbrane ako napríklad tanky. No mnohé západné krajiny sa zdráhajú takéto zbrane Ukrajine poskytnúť, pretože sa obávajú zatiahnutia do vojny alebo provokovania Ruska, analyzuje AFP.

Začiatkom januára už mnohé západné krajiny ako Francúzsko, Nemecko alebo Spojené štáty prisľúbili, že Ukrajine dodajú obrnené vozidlá. No na spojencov narastá tlak, aby zašli ešte ďalej a Ukrajine poskytli aj bojové tanky.

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu prisľúbil, že Británia Ukrajine pošle 14 tankov Challenger 2. Jeho krajina sa tak stala prvou západnou krajinou, ktorá Ukrajine dodá tanky.

Stoltenberg okrem toho povedal, že ruský prezident Vladimir Putin spravil chybu, keď napadol Ukrajinu. "Precenil silu svojich ozbrojených zložiek. Vidíme ich prešľapy, nedostatok morálky, problémy vo vedení a chabé vybavenia," uviedol šéf NATO.

(tasr)

  |  

Horský priechod Donovaly uzatvorili pre všetku dopravu

Horský priechod (HP) Donovaly z dôvodu hustého sneženia uzatvorili v nedeľu večer pre všetku dopravu. HP Šturec je uzatvorený pre nákladnú dopravu nad desať metrov dĺžky. Slovenská správa ciest (SSC) o tom informovala na svojom webe zjazdnost.sk.

Na oboch HP sa nachádza čerstvý sneh hrúbky od troch do piatich centimetrov. Na HP Fačkov a Čertovica má čerstvý sneh hrúbku do dvoch centimetrov. Povrch vozoviek na ďalších HP je podľa cestárov prevažne vlhký až mokrý.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje počas nedeľného večera na sneženie v celom Žilinskom kraji, vo väčšine okresov Banskobystrického kraja a tiež v okresoch Rožňava, Prievidza a Považská Bystrica. V polohách nad 700 metrov nad morom tam môže napadnúť do 15 centimetrov snehu. Výstraha prvého stupňa platí v nedeľu do 23.00 h.

(tasr)

  |  

Lotyšsko zasiahli najhoršie záplavy za uplynulé štyri desaťročia

Lotyšské úrady vyzvali v nedeľu obyvateľov niektorých oblastí v strednej časti krajiny, aby evakuovali svoje domovy, a to v reakcii na najhoršie záplavy, ktoré tento pobaltský štát zažil za uplynulé desaťročia.

"Bude takmer nemožné dostať vás z ľadového bahna, keď zaplaví vaše obydlia," varoval Raivis Ragainis, starosta mesta Jékabpils, ktoré patrí spolu s Pľaviňasom k najohrozenejším mestám. Záplavy hrozia aj okolitým oblastiam, kde je tok rieky Daugava zablokovaný ľadom, ktorý sa tam dostal z Bieloruska.

"Kusy ľadu a prúdy ľadovej vody rýchlo ovládli naše mesto. Ide o najhoršie záplavy od roku 1981," uviedol pre tlačovú agentúru AFP jeden z obyvateľov Jékabpilsu a dodal, že súčasná hladina vody je len päť centimetrov pod rekordom z daného roku.

Pred desiatimi rokmi preventívne postavili novú hrádzu, ktorá sa však v sobotu začala pod tlakom ľadu rúcať. V nedeľu bolo nasadených niekoľko bagrov, aby hrádzu spevnili novými hromadami vriec s pieskom.

"Hrádza zatiaľ odoláva, pretože ju neustále posilňujeme, ale situácia zostáva napätá. Neexistuje žiadna záruka, že vydrží v týchto extrémnych podmienkach," uviedol Ragainis.

Záchranári nasadili plávajúce cisterny - druh obojživelného vozidla - na evakuáciu obyvateľov, hoci väčšina z nich sa zatiaľ rozhodla zostať na mieste.

"Vďakabohu sa zatiaľ nikto neutopil ani nezranil. Naše plávajúce cisterny dnes navštívili päť odľahlých fariem, evakuovali ľudí a doručili potraviny a zásoby tým, ktorí zostali," povedal vedúci vojenskej záchrannej operácie.

Lotyšský premiér Arturs Krišjánis Kariňš a lotyšský prezident Egils Levits medzitým zorganizovali v hlavnom meste Riga zasadnutie krízového manažmentu.

(tasr)