Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá poznamenala, že ide o Medvedčukov prvý verejný komentár k tzv. špeciálnej vojenskej operácii Ruska na Ukrajine od jej začatia 24. februára minulého roku.
V článku vydanom pod Medvedučkovým menom sa jeho autor stavia na stranu Ruska a píše, že vojnu na Ukrajine rozpútali Západ a ukrajinské vedenie, informuje TASR.
Väčšina článku je venovaná historickému exkurzu, v ktorom Medvedčuk opakuje hlavné tézy Kremľa o „studenej vojne", o tom, že Západ nebral ohľad na záujmy Ruska a že „väčšina amerických a európskych politikov nechce", aby na Ukrajine zavládol mier.
Medvedčuk tvrdí, že po získaní nezávislosti v roku 1991 „vo vnútri samotnej Ukrajiny koexistovali dva štáty – anti-Rusko a Ukrajina ako ešte jedno Rusko".
Vysvetlil, že toto rozdelenie je umelé, pretože v skutočnosti je Ukrajina „kultúrne a mentálne spätá s Ruskom" a obe krajiny sú si podľa neho bližšie ako Anglicko so Škótskom.
Medvedčuk si myslí, že niektoré západné sily ovplyvnili myslenie Ukrajincov a postavili ich proti Rusom „pod rúškom demokratických reforiem".
Ruskú inváziu na Ukrajinu Medvedčuk de facto ospravedlňuje argumentom, že „Rusko čelí potrebe nielen chrániť svoje ekonomické záujmy, ale aj medzinárodnú česť a dôstojnosť".
V článku Medvedčuk vyjadruje aj názor, že pokračujúca západná podpora Kyjevu by mohla viesť k jadrovej vojne.
Alternatívou k nej je podľa neho „politika détente" (uvoľnenia napätia), pre ktorú „je potrebné politicky uznať, že Rusko má (svoje) záujmy".
Medvedčuk seba a svojich podporovateľov vyhlasuje za „stranu mieru" a predkladá tézu o potrebe vytvoriť na Ukrajine nové politické hnutie na báze tých, ktorí „nechcú, aby sa ich krajina stala miestom geopolitických hádok".
Prebiehajúce boje na Ukrajine Medvedčuk vo svojom článku spomína len nepriamo, nepíše o anexii ukrajinských území Ruskom ani o smrti stoviek ukrajinských civilistov. Nekomentuje dokonca ani zásah bytového domu vo východoukrajinskom meste Dnipro, ktorý si vyžiadal už najmenej 35 obetí na životoch.
Britská stanica BBC vo svojom komentári k Medvedčukovmu textu napísala, že bol Kremľom prinajmenšom odobrený, pričom neprináša žiadne nové tézy - s výnimkou jednej. Ide o Medvedčukovo tvrdenie, že východiskom z vojny bude to, že „Ukrajinci si musia vybudovať svoju vlastnú demokraciu". BBC v tejto súvislosti pripomenula, že „demokracia západného typu" nie je podľa Moskvy demokraciou.
Kľúčovú úlohu pri budovaní „vlastnej demokracie" musí očividne zohrať nové politické hnutie, ktorého vytvorenie Medvedčuk avizuje, píše BBC a predpokladá, že na jeho čele sa vidí práve Medvedčuk.
BBC súčasne poukazuje na paradox, že Medvedčuk sa v článku prezentuje ako ukrajinský politik, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj mu minulý týždeň ukrajinské občianstvo odobral.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na pondelkovom brífingu vyhlásil, že nevie, či je prezident Vladimir Putin oboznámený s obsahom Medvedčukovho článku. Uviedol však, že tento text „sa šíri v médiách a vzbudzuje to, samozrejme, veľký záujem".
Peskov nechal bez odpovede aj otázku, či sa Putin a Medvedčuk stretli, odkedy bol tento jeho kmotor na Ukrajine obvinený z vlastizrady, zadržaný pri pokuse o útek a vymenený za ukrajinských vojnových zajatcov. Hovorca Kremľa tiež odmietol odpovedať na otázku, kde sa Medvedčuk momentálne nachádza.
Medvedčuk bol a je tvárou proruskej politiky na Ukrajine. Bol tiež považovaný za človeka veľmi blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry.
Od mája 2021 bol Medvedčuk na Ukrajine v domácom väzení. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však z domáceho väzenia utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.
Ukrajinská tajná služba SBU ho 12. apríla zadržala v Kyjevskej oblasti, keď sa chystal vydať na cestu k hraniciam a utiecť z Ukrajiny do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko.
Následne sa 22. septembra objavila správa, že Medvedčuk bol v skupine ruských zajatcov vymenený za Ruskom zajatých ukrajinských vojakov, medzi ktorými boli aj velitelia pluku Azov brániaceho dlhé týždne oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol.
(tasr)
