Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šefčovič: EK ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu

Európska komisia (EK) očakáva, že ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu, uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Po prvom stretnutí zástupcov Európskej únie týkajúcom sa koordinácie plánovaných nákupov Šefčovič uviedol, že vyzval členské štáty, aby urýchlene kontaktovali kľúčových účastníkov trhu vo svojich krajinách a spoločne odhadli objemy plynu, ktoré budú potrebné na naplnenie zásobníkov pred nasledujúcou zimou.

Komisia chce začiatkom jari zverejniť súhrnný dopyt, aby prilákala záujemcov, povedal Šefčovič.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko ráta naďalej so spoľahlivou prepravou plynu cez Bulharsko

Bulharsko je pre Maďarsko jednou z najdôležitejších tranzitných krajín z hľadiska dodávok plynu, vyhlásil v pondelok v Sofii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý ocenil, že bulharská vláda opakovane deklarovala, že v tejto spoľahlivej tranzitnej úlohe bude pokračovať aj v budúcnosti. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó po rokovaní so šéfom bulharskej diplomacie Nikolayom Milkovom konštatoval, že Bulharsko a Maďarsko zasahujú dôsledky vojny, pričom súčasne čelia výzvam v oblasti zásobovania energiou i zväčšujúcemu sa tlaku na aktuálne najvyťaženejšej migračnej trase západného Balkánu.

Ministri hovorili o vzájomnej spolupráci s cieľom získania nových zdrojov energií, napríklad azerbajdžanského plynu, čo by si však vyžadovalo vážne investície do rozvoja infraštruktúry.

Stredoeurópania podľa slov Szijjártóa právom očakávajú, že Európska únia poskytne podporu pre výstavbu nových plynovodov a rozvoj infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre budúcu bezpečnosť stredoeurópskych dodávok zemného plynu.

Šéf maďarskej diplomacie vyjadril vďaku Bulharsku aj za to, že po úplnom znemožnení leteckej prepravy jadrového paliva z Ruska vplyvom rôznych zákazov Európskej únie umožnili Bulharsko a Rumunsko dovoz tohto paliva po železnici z prístavu vo Varne.

Ministri označili za nebezpečné, že Brusel neposkytuje podporu na skutočnú ochranu hraníc pred ilegálnou migráciou. "Krajiny ležiace na vonkajších hraniciach EÚ presne vedia, že migráciu treba zastaviť a nie manažovať," dodal Szijjártó, podľa ktorého je hanbou, že Bulharsko nevzali do schengenskej zóny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský vodca Vladimir Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, pretože si uvedomil, že nedokáže rýchlo ovládnuť Ukrajinu. Na svojom webe to uviedlo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).

„Ruská príprava na dlhodobú vojnu znamená pochopenie nepriateľa, že jeho plán na rýchle zmocnenie sa Ukrajiny nie je možné realizovať. Preto Putin teraz zvažuje možnosť dlhodobej opotrebovávacej vojny,“ uviedlo GUR.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov poznamenal, že v plánoch Putina nebola žiadna dlhodobá opotrebovávacia vojna. Ostatné mesiace však ukázali, že je potrebné postaviť ruskú ekonomiku na „vojnové koľaje“ a prinútiť Rusov, aby si zvykli na myšlienku, že vojna bude dlhá.

Jusov zdôraznil, že cieľ na Ukrajine je opačný. Rok 2023 by mal byť rokom víťazstva a zásadnej zmeny situácie, keďže „ani Ukrajina, ani celý civilizovaný svet nepotrebuje túto dlhú vojnu“.

(sita)

Minúta  |  

Šefčovič: Náleziská zo Švédska potvrdzujú volanie EÚ po renesancii baníctva

Nálezy zo severu Švédska dokazujú, že EÚ musí dať šancu modernému baníctvu, lebo bez toho sa v budúcnosti nezaobíde. Vo švédskej Kirune to v rozhovore pre TASR uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

V Kirune, 200 kilometrov za polárnym kruhom, členovia eurokomisie koncom minulého týždňa rokovali s ministrami švédskej vlády o prioritách európskej politiky v prvom polroku 2023, ktoré bude presadzovať švédske predsedníctvo v Rade EÚ.

Šefčovič ocenil, že Švédi pozvali členov eurokomisie za polárny kruh, kde funguje jedna z najväčších baní na železnú rudu na svete. Podľa jeho slov spoločnosť LKAB prevádzkuje vôbec najmodernejšiu baňu na svete, s využívaním dronov, robotov a automatizovaných súprav bez ľudskej sily.

„Dokážu vyprodukovať kritické suroviny s nízkou uhlíkovou stopou. Eurokomisári mohli vidieť zelené oceliarske výrobky, vyrobené bez uhlíkovej stopy," opísal.

Šefčovič, ktorý v EK má na starosti Európsku alianciu pre batérie, pozná nielen potenciál firmy LKAB, ale aj spoločnosť Northvolt, rovnako zo severu Švédska, ktorá je vlajkovou loďou európskeho batériového priemyslu. Spresnil, že EK v roku 2017 pomáhala túto firnu naštartovať a že teraz má zákazky vo výške 30 miliárd eur len v Európe.

Banská činnosť v okolí Kiruny sa cez investície ďalších firiem rozšíri aj o ťažbu medi a grafitu, nedostatkových a cenných surovín pre priemysel budúcnosti. Okrem toho firma LKAB minulý týždeň vo štvrtok (12. 1.) potvrdila nové náleziská, ktoré sú vhodné na ťažbu vzácnych surovín.

LKAB spresnila, že minerálne zdroje v nálezisku Per Geijer obsahujú viac ako jeden milión ton kovov vzácnych zemín vo forme oxidov. To by stačilo na uspokojenie veľkej časti budúceho dopytu EÚ pri výrobe permanentných magnetov pre elektromotory, pre súčiastky v elektrických vozidlách či veterných turbínach.

Šefčovič pripomenul, že eurokomisia už nejaký čas volá po „renesancii" európskeho baníctva a Švédi teraz ukázali, že v Európe sú potrebné nerastné suroviny. „Švédsko má najväčšie depozity vzácnych zemín. Tie sú dôležité pre magnety a pre mnohé technológie budúcnosti. Významnou správou je, že naďalej pokračujú v modernom získavaní železnej rudy a že rozvíjajú náleziská kobaltu," dodal.

Upozornil, že Švédsko je len jednou zo severských krajín, ktoré majú takéto možnosti a pripomenul, že v mene eurokomisie rokuje o viacerých projektoch ťažby lítia na severe Európy, čo má podporiť výrobu moderných európskych batérií.

„Na to, aby sme tieto projekty mohli rozvinúť, musíme prekonať averziu, ktorá sa roky budovala voči baníctvu. Musíme ich podporiť finančne a presvedčiť obyvateľstvo, že toto je už iné baníctvo, moderné, ktoré rešpektuje životné prostredie a ľudí žijúcich v ťažobných oblastiach," uviedol.

Šefčovič spresnil, že príklad zo Švédska dokazuje, že ťažobné firmy a členské štáty sú pripravené podieľať sa na spolupráci s komunitami z banských oblastí a umožniť im mať zisky z ťažby. Tá je totiž nevyhnutná, lebo pre každú jednu technológiu budúcnosti, či už pôjde o elektromobily, veternú energiu, fotovoltiku či počítače, budú potrebné cenné suroviny, od dovozu ktorých je teraz EÚ „dramaticky závislá", najmä však od dovozov z Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedčuk napísal článok ospravedlňujúci ruskú agresiu voči Ukrajine

Oligarcha a prokremeľský politik Viktor Medvedčuk, ktorý bol nedávno zbavený ukrajinského občianstva a momentálne sa zdržiava v Rusku, zverejnil v prokremeľskom denníku Izvestija článok ospravedlňujúci vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá poznamenala, že ide o Medvedčukov prvý verejný komentár k tzv. špeciálnej vojenskej operácii Ruska na Ukrajine od jej začatia 24. februára minulého roku.

V článku vydanom pod Medvedučkovým menom sa jeho autor stavia na stranu Ruska a píše, že vojnu na Ukrajine rozpútali Západ a ukrajinské vedenie, informuje TASR.

Väčšina článku je venovaná historickému exkurzu, v ktorom Medvedčuk opakuje hlavné tézy Kremľa o „studenej vojne", o tom, že Západ nebral ohľad na záujmy Ruska a že „väčšina amerických a európskych politikov nechce", aby na Ukrajine zavládol mier.

Medvedčuk tvrdí, že po získaní nezávislosti v roku 1991 „vo vnútri samotnej Ukrajiny koexistovali dva štáty – anti-Rusko a Ukrajina ako ešte jedno Rusko".

Vysvetlil, že toto rozdelenie je umelé, pretože v skutočnosti je Ukrajina „kultúrne a mentálne spätá s Ruskom" a obe krajiny sú si podľa neho bližšie ako Anglicko so Škótskom.

Medvedčuk si myslí, že niektoré západné sily ovplyvnili myslenie Ukrajincov a postavili ich proti Rusom „pod rúškom demokratických reforiem".

Ruskú inváziu na Ukrajinu Medvedčuk de facto ospravedlňuje argumentom, že „Rusko čelí potrebe nielen chrániť svoje ekonomické záujmy, ale aj medzinárodnú česť a dôstojnosť".

V článku Medvedčuk vyjadruje aj názor, že pokračujúca západná podpora Kyjevu by mohla viesť k jadrovej vojne.

Alternatívou k nej je podľa neho „politika détente" (uvoľnenia napätia), pre ktorú „je potrebné politicky uznať, že Rusko má (svoje) záujmy".

Medvedčuk seba a svojich podporovateľov vyhlasuje za „stranu mieru" a predkladá tézu o potrebe vytvoriť na Ukrajine nové politické hnutie na báze tých, ktorí „nechcú, aby sa ich krajina stala miestom geopolitických hádok".

Prebiehajúce boje na Ukrajine Medvedčuk vo svojom článku spomína len nepriamo, nepíše o anexii ukrajinských území Ruskom ani o smrti stoviek ukrajinských civilistov. Nekomentuje dokonca ani zásah bytového domu vo východoukrajinskom meste Dnipro, ktorý si vyžiadal už najmenej 35 obetí na životoch.

Britská stanica BBC vo svojom komentári k Medvedčukovmu textu napísala, že bol Kremľom prinajmenšom odobrený, pričom neprináša žiadne nové tézy - s výnimkou jednej. Ide o Medvedčukovo tvrdenie, že východiskom z vojny bude to, že „Ukrajinci si musia vybudovať svoju vlastnú demokraciu". BBC v tejto súvislosti pripomenula, že „demokracia západného typu" nie je podľa Moskvy demokraciou.

Kľúčovú úlohu pri budovaní „vlastnej demokracie" musí očividne zohrať nové politické hnutie, ktorého vytvorenie Medvedčuk avizuje, píše BBC a predpokladá, že na jeho čele sa vidí práve Medvedčuk.

BBC súčasne poukazuje na paradox, že Medvedčuk sa v článku prezentuje ako ukrajinský politik, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj mu minulý týždeň ukrajinské občianstvo odobral.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na pondelkovom brífingu vyhlásil, že nevie, či je prezident Vladimir Putin oboznámený s obsahom Medvedčukovho článku. Uviedol však, že tento text „sa šíri v médiách a vzbudzuje to, samozrejme, veľký záujem".

Peskov nechal bez odpovede aj otázku, či sa Putin a Medvedčuk stretli, odkedy bol tento jeho kmotor na Ukrajine obvinený z vlastizrady, zadržaný pri pokuse o útek a vymenený za ukrajinských vojnových zajatcov. Hovorca Kremľa tiež odmietol odpovedať na otázku, kde sa Medvedčuk momentálne nachádza.

Medvedčuk bol a je tvárou proruskej politiky na Ukrajine. Bol tiež považovaný za človeka veľmi blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry.

Od mája 2021 bol Medvedčuk na Ukrajine v domácom väzení. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však z domáceho väzenia utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.

Ukrajinská tajná služba SBU ho 12. apríla zadržala v Kyjevskej oblasti, keď sa chystal vydať na cestu k hraniciam a utiecť z Ukrajiny do moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko.

Následne sa 22. septembra objavila správa, že Medvedčuk bol v skupine ruských zajatcov vymenený za Ruskom zajatých ukrajinských vojakov, medzi ktorými boli aj velitelia pluku Azov brániaceho dlhé týždne oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ hrozí zničením tankov, ktoré Ukrajine dodá Británia

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že tanky Challenger 2, ktoré Británia plánuje poslať ukrajinským silám, „zhoria ako ostatné" zbrane dodané Kyjevu západnými krajinami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu ohlásil, že Spojené kráľovstvo v najbližších týždňoch Kyjevu dodá 14 tankov Challenger 2, a poskytne aj modernú delostreleckú techniku na obranu proti ruskej vojenskej agresii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spochybnil, že by nové zbrane, ktoré Londýn pošle na Ukrajinu, či plánované poľské dodávky mohli zmeniť situáciu na fronte. Dodal, že to bude viesť len k predĺženiu súčasnej situácie.

Poľsko nedávno naznačilo, že je ochotné Ukrajine dodať tanky Leopard 2 a Francúzsko prisľúbilo dodávku obrnených transportérov AMX-10 RC.

Kremeľ v pondelok okrem toho poprel, že by ruské sily zasiahli obytnú budovu vo východoukrajinskom meste Dnipro. Pri sobotnom útoku zahynulo najmenej 40 ľudí a 75 vrátane 14 detí utrpelo zranenia. Spod závalov sa dosiaľ podarilo zachrániť 39 ľudí, zatiaľ čo tri desiatky osôb sú stále nezvestné.

„Ruské ozbrojené sily neútočia na obytné budovy alebo sociálnu infraštruktúru; útočia na vojenské ciele," povedal Peskov novinárom. Tvrdil, že obete v Dnipre spôsobila ukrajinská protivzdušná obrana.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.