Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia: Chorvátsko úspešne zvládlo dvojtýždňový prechod na euro

Chorvátsko úspešne dokončilo prechod na euro. Oznámila to v pondelok Európska komisia (EK) so spresnením, že 14-dňové obdobie duálneho obehu, keď bolo možné používať národnú menu kuna aj euro, sa skončilo 14. januára. Od tohto dátumu platby už nie je možné vykonávať v kunách.

Podľa prieskumu eurokomisie, ktorý sa uskutočnil v dňoch 13. a 14. januára, sa takmer všetky hotovostné platby v obchodoch (89 percent) uskutočnili v eurách. A prakticky všetky transakcie (99 percent) viedli k tomu, že spotrebitelia dostali peniaze iba v eurách. Celkom 67 percent opýtaných chorvátskych občanov uviedlo, že nosia so sebou už len eurobankovky a nie kuny, a 68 percent potvrdilo, že nosia len euromince.

Podľa prieskumu EK sa chorvátsky maloobchodný sektor dobre vyrovnal s prechodom na euro a paralelnou manipuláciou s dvoma menami. Neboli hlásené žiadne závažné problémy týkajúce sa dlhých čakacích radov alebo problémov na pokladniciach. Bezproblémovo prebehla aj konverzia bankomatov vydávajúcich hotovosť už len v eurách.

Chorvátske orgány aj naďalej prijímajú opatrenia v súlade s pravidlami o zavedení eura, aby ochránili spotrebiteľov a vyriešili obavy zo zneužívania zvyšovania cien v období prechodu na euro.

Duálne zobrazovanie cien v kunách a eurách sa stalo povinným 5. septembra 2022 a bude platiť do 31. decembra 2023.

Zaviedol sa etický kódex podnikania, ktorý má zabezpečiť stabilitu cien tovarov a služieb tým, že pomáha podnikom správne prepočítavať a zobrazovať ceny, bez ich neoprávneného zvýšenia. Úlohou vnútroštátneho kontrolného orgánu je monitorovať a kontrolovať ceny a v prípade porušenia zákona o eure môže prijať vhodné opatrenia.

Bankovky a mince kuny môžu občania Chorvátska a tiež cudzinci bezplatne vymeniť za eurobankovky a euromince na Finančnej agentúre a na pobočkách pôšt do 30. júna 2023. Výmena kunových bankoviek a mincí v komerčných bankách bude možná do 31. decembra 2023. Chorvátska národná centrálna banka bude rovnako bezplatne vymieňať kunové bankovky bez časového obmedzenia a kunové mince do 31. decembra 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament nebude rokovať o návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou

Poslanci Národnej rady SR napokon nebudú rokovať o návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. Vláda totiž v pondelok schválila späťvzatie uvedenej legislatívy. Materiál kabinet odobril ešte v máji minulého roka, v prvom čítaní ho parlament schválil začiatkom októbra 2022. Aktuálne je zaradený do programu 78. schôdze Národnej rady SR.

„V súlade s § 95 zákona o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby vláda schválila návrh na späťvzatie vládneho návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou z ďalšieho ústavného prerokúvania. Návrh sa predkladá z dôvodu schválenia zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií," uvádza sa v predkladacej správe.

Uvedenú legislatívu schválili poslanci v zrýchlenom konaní koncom vlaňajšieho roka. Podľa nej tak na boj s energetickou krízou prispejú aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Získané dodatočné finančné prostriedky sa použijú najmä na zmiernenie účinkov vysokých cien energie pre koncových odberateľov. Zákon pre uvedené spoločnosti dočasne zavádza extra daň s 55-percentnou sadzbou. Pôvodný návrh hovoril až o 70-percentnej sadzbe.

(sita)

Minúta  |  

Šefčovič: EK ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu

Európska komisia (EK) očakáva, že ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu, uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Po prvom stretnutí zástupcov Európskej únie týkajúcom sa koordinácie plánovaných nákupov Šefčovič uviedol, že vyzval členské štáty, aby urýchlene kontaktovali kľúčových účastníkov trhu vo svojich krajinách a spoločne odhadli objemy plynu, ktoré budú potrebné na naplnenie zásobníkov pred nasledujúcou zimou.

Komisia chce začiatkom jari zverejniť súhrnný dopyt, aby prilákala záujemcov, povedal Šefčovič.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko ráta naďalej so spoľahlivou prepravou plynu cez Bulharsko

Bulharsko je pre Maďarsko jednou z najdôležitejších tranzitných krajín z hľadiska dodávok plynu, vyhlásil v pondelok v Sofii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý ocenil, že bulharská vláda opakovane deklarovala, že v tejto spoľahlivej tranzitnej úlohe bude pokračovať aj v budúcnosti. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó po rokovaní so šéfom bulharskej diplomacie Nikolayom Milkovom konštatoval, že Bulharsko a Maďarsko zasahujú dôsledky vojny, pričom súčasne čelia výzvam v oblasti zásobovania energiou i zväčšujúcemu sa tlaku na aktuálne najvyťaženejšej migračnej trase západného Balkánu.

Ministri hovorili o vzájomnej spolupráci s cieľom získania nových zdrojov energií, napríklad azerbajdžanského plynu, čo by si však vyžadovalo vážne investície do rozvoja infraštruktúry.

Stredoeurópania podľa slov Szijjártóa právom očakávajú, že Európska únia poskytne podporu pre výstavbu nových plynovodov a rozvoj infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre budúcu bezpečnosť stredoeurópskych dodávok zemného plynu.

Šéf maďarskej diplomacie vyjadril vďaku Bulharsku aj za to, že po úplnom znemožnení leteckej prepravy jadrového paliva z Ruska vplyvom rôznych zákazov Európskej únie umožnili Bulharsko a Rumunsko dovoz tohto paliva po železnici z prístavu vo Varne.

Ministri označili za nebezpečné, že Brusel neposkytuje podporu na skutočnú ochranu hraníc pred ilegálnou migráciou. "Krajiny ležiace na vonkajších hraniciach EÚ presne vedia, že migráciu treba zastaviť a nie manažovať," dodal Szijjártó, podľa ktorého je hanbou, že Bulharsko nevzali do schengenskej zóny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský vodca Vladimir Putin sa pripravuje na dlhodobú opotrebovávaciu vojnu, pretože si uvedomil, že nedokáže rýchlo ovládnuť Ukrajinu. Na svojom webe to uviedlo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).

„Ruská príprava na dlhodobú vojnu znamená pochopenie nepriateľa, že jeho plán na rýchle zmocnenie sa Ukrajiny nie je možné realizovať. Preto Putin teraz zvažuje možnosť dlhodobej opotrebovávacej vojny,“ uviedlo GUR.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov poznamenal, že v plánoch Putina nebola žiadna dlhodobá opotrebovávacia vojna. Ostatné mesiace však ukázali, že je potrebné postaviť ruskú ekonomiku na „vojnové koľaje“ a prinútiť Rusov, aby si zvykli na myšlienku, že vojna bude dlhá.

Jusov zdôraznil, že cieľ na Ukrajine je opačný. Rok 2023 by mal byť rokom víťazstva a zásadnej zmeny situácie, keďže „ani Ukrajina, ani celý civilizovaný svet nepotrebuje túto dlhú vojnu“.

(sita)

Minúta  |  

Šefčovič: Náleziská zo Švédska potvrdzujú volanie EÚ po renesancii baníctva

Nálezy zo severu Švédska dokazujú, že EÚ musí dať šancu modernému baníctvu, lebo bez toho sa v budúcnosti nezaobíde. Vo švédskej Kirune to v rozhovore pre TASR uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.

V Kirune, 200 kilometrov za polárnym kruhom, členovia eurokomisie koncom minulého týždňa rokovali s ministrami švédskej vlády o prioritách európskej politiky v prvom polroku 2023, ktoré bude presadzovať švédske predsedníctvo v Rade EÚ.

Šefčovič ocenil, že Švédi pozvali členov eurokomisie za polárny kruh, kde funguje jedna z najväčších baní na železnú rudu na svete. Podľa jeho slov spoločnosť LKAB prevádzkuje vôbec najmodernejšiu baňu na svete, s využívaním dronov, robotov a automatizovaných súprav bez ľudskej sily.

„Dokážu vyprodukovať kritické suroviny s nízkou uhlíkovou stopou. Eurokomisári mohli vidieť zelené oceliarske výrobky, vyrobené bez uhlíkovej stopy," opísal.

Šefčovič, ktorý v EK má na starosti Európsku alianciu pre batérie, pozná nielen potenciál firmy LKAB, ale aj spoločnosť Northvolt, rovnako zo severu Švédska, ktorá je vlajkovou loďou európskeho batériového priemyslu. Spresnil, že EK v roku 2017 pomáhala túto firnu naštartovať a že teraz má zákazky vo výške 30 miliárd eur len v Európe.

Banská činnosť v okolí Kiruny sa cez investície ďalších firiem rozšíri aj o ťažbu medi a grafitu, nedostatkových a cenných surovín pre priemysel budúcnosti. Okrem toho firma LKAB minulý týždeň vo štvrtok (12. 1.) potvrdila nové náleziská, ktoré sú vhodné na ťažbu vzácnych surovín.

LKAB spresnila, že minerálne zdroje v nálezisku Per Geijer obsahujú viac ako jeden milión ton kovov vzácnych zemín vo forme oxidov. To by stačilo na uspokojenie veľkej časti budúceho dopytu EÚ pri výrobe permanentných magnetov pre elektromotory, pre súčiastky v elektrických vozidlách či veterných turbínach.

Šefčovič pripomenul, že eurokomisia už nejaký čas volá po „renesancii" európskeho baníctva a Švédi teraz ukázali, že v Európe sú potrebné nerastné suroviny. „Švédsko má najväčšie depozity vzácnych zemín. Tie sú dôležité pre magnety a pre mnohé technológie budúcnosti. Významnou správou je, že naďalej pokračujú v modernom získavaní železnej rudy a že rozvíjajú náleziská kobaltu," dodal.

Upozornil, že Švédsko je len jednou zo severských krajín, ktoré majú takéto možnosti a pripomenul, že v mene eurokomisie rokuje o viacerých projektoch ťažby lítia na severe Európy, čo má podporiť výrobu moderných európskych batérií.

„Na to, aby sme tieto projekty mohli rozvinúť, musíme prekonať averziu, ktorá sa roky budovala voči baníctvu. Musíme ich podporiť finančne a presvedčiť obyvateľstvo, že toto je už iné baníctvo, moderné, ktoré rešpektuje životné prostredie a ľudí žijúcich v ťažobných oblastiach," uviedol.

Šefčovič spresnil, že príklad zo Švédska dokazuje, že ťažobné firmy a členské štáty sú pripravené podieľať sa na spolupráci s komunitami z banských oblastí a umožniť im mať zisky z ťažby. Tá je totiž nevyhnutná, lebo pre každú jednu technológiu budúcnosti, či už pôjde o elektromobily, veternú energiu, fotovoltiku či počítače, budú potrebné cenné suroviny, od dovozu ktorých je teraz EÚ „dramaticky závislá", najmä však od dovozov z Číny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.