Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Oxfam: Najbohatší ľudia zbohatli od roku 2020 viac ako zvyšok sveta dohromady

Najbohatšie jedno percento ľudí získalo za uplynulé dva roky takmer dvakrát viac bohatstva ako zvyšok svetovej populácie dohromady. Uviedla to v pondelok Medzinárodná charitatívna organizácia Oxfam vo výročnej správe o nerovnosti, informuje TASR.

Najbohatšie jedno percento populácie získalo takmer dve tretiny všetkého vygenerovaného bohatstva od roku 2020 v hodnote 42 biliónov dolárov, uviedla na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose organizácia Oxfam, zasadzujúca sa za odstránenie chudoby a nespravodlivosti vo svete. Dodala, že najbohatší ľudia počas uplynulého desaťročia navyše získali zhruba polovicu všetkého vygenerovaného bohatstva.        

Hodnota majetku miliardárov denne rastie o 2,7 miliardy dolárov – a to v čase, keď najmenej 1,7 miliardy pracujúcich ľudí žije v krajinách, v ktorých inflácia prevyšuje rast miezd.

„Zatiaľ čo obyčajní ľudia obetujú základné veci, akými sú potraviny, superbohatí predstihli aj svoje najdivokejšie sny," povedala výkonná riaditeľka organizácie Oxfam Gabriela Bucherová. Dodala, že po prvých dvoch rokoch sa toto desaťročie javí byť ako dosiaľ najlepšie pre miliardárov. Cestou z krízy by podľa Bucherovej mohlo byť zdanenie bohatých ľudí a veľkých korporácií.

Miliardári mali v roku 2022 zisk najmä z rastúcich cien energií a potravín. Z výročnej správy Oxfam vyplýva, že 95 potravinárskych a energetických korporácií vlani zdvojnásobilo svoje zisky. Napríklad rodina Waltonovcov, ktorá vlastní polovicu spoločnosti Walmart, získala vlani 8,5 miliardy dolárov. Indický miliardár Gautam Adani, vlastník energetických spoločností, zarobil iba za vlaňajšok 42 miliárd dolárov.

Organizácia Oxfam preto vyzvala na systematické zvýšenie daní pre najbohatších. Desaťročia znižovania daní pre túto skupinu ľudí totiž prispelo k nerovnostiam, pričom v mnohých krajinách platia najchudobnejší ľudia vyššie dane ako miliardári.

Ako príklad uviedla, že Elon Musk, jeden z najbohatších ľudí na svete, platil podľa neziskovej organizácie ProPublica od roku 2014 do 2018 dane iba vo výške troch percent z príjmu, pričom predavačka v Ugande, ktorá zarába 80 dolárov mesačne, platí na daniach 40 percent zo svojho príjmu.

(tasr)

Minúta  |  

Rádioaktívne cunami. Rusko údajne vyrobilo prvé jadrové hlavice pre supertorpédo Poseidon

Rusko vyrobilo prvé jadrové hlavice pre supertorpéda Poseidon, ktoré budú umiestnené na jadrovej ponorke Belgorod. Uviedol to zdroj z ruského ministerstva obrany, ktorý v pondelok citovali tamojšie štátne médiá. Informáciu priniesla správa agentúry Reuters.

O existencii tohto podvodného dronu, ktorý je schopný niesť konvenčnú i jadrovú nálož, sa ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát zmienil v roku 2018, pričom uviedol, že ide o zásadne nový typ strategickej jadrovej zbrane s vlastným jadrovým zdrojom energie.

V prejave z roku 2018 Putin uviedol, že dolsah torpéda bude neobmedzený, pričom môže operovať v extrémnych hĺbkach pri rýchlosti mnohonásobne prevyšujúcej rýchlosť všetkých ponoriek alebo iných torpéd.

"Sú veľmi nehlučné, majú vysokú manévrovateľnosť a pre nepriateľa sú prakticky nezničiteľné. V súčasnosti na svete neexistuje zbraň, ktorá by im mohla čeliť," povedal Putin, ktorý s obľubou informuje o supermoderných zbraniach, ktorými údajne disponuje ruská armáda. Vo vojne na Ukrajine sa však spolieha prevažne na konvenčné vojenské prostriedky.

Ponorka Belgorod, ktorá môže torpédo odpaľovať, je s dĺžkou 185 metrov najväčšou ponorkou na svete. Podľa dostupných informácií môže Belgorod disponovať až šiestimi ďalekonosnými torpédami Poseidon. Tie pre svoju údajnú ničivú silu dostali prezývku zbraň súdneho dňa, pretože sú vraj v prípade svojho odpálenia schopné vyvolať pri pobreží rádioaktívne prívalové vlny cunami.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Malým podnikateľom prídu nové zálohové platby, vláda schválila kompenzácie pre dodávateľov

Dodávatelia nastavia zálohové platby pre malé firmy v regulácii podľa zastropovaných cien energií stanovených vládou. Limit ročnej spotreby komodity je 30 megawatthodín (MWh) pri elektrine a 100 MWh pri plyne. Štát uhradí malým firmám 100 percent rozdielu medzi regulovanou a zastropovanou cenou energií. Uviedol to po pondelňajšom mimoriadnom rokovaní vlády dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Dnes sa konalo rokovanie vlády, na ktorom sme schválili nariadenie. Ním sa zálohové platby nastavia podľa zastropovaných cien pre podnikateľov pri elektrine do 30 MWh a pre podnikateľov so spotrebou plynu do 100 MWh ročne. Pri týchto podnikateľoch sme tiež urobili zmenu. Budú mať kompenzovaných nie 80 percent z rozdielu, ale 100 percent z rozdielu (medzi regulovanou a zastropovanou cenou energií), pretože práve oni vychádzali z regulovaných cien, ktoré boli najvyššie," priblížil Heger.

Tých 20 percent z najvyššieho prebytku je výrazne vyššia suma, ako majú ostatní podnikatelia, ktorí v súčasnosti nakupujú energie na trhu. "Komodita dnes totiž stojí na trhu výrazne menej," spresnil dočasne poverený predseda vlády. Malí podnikatelia budú mať komoditu za 199 eur (za elektrinu), respektíve za 99 eur (plyn).

Heger dodal, že tým podnikateľom, ktorým už v poslednom období prišli zálohové faktúry s extrémne vysokými cenami energií, na základe dohody s dodávateľmi energií sa vystavia nové zálohové faktúry

"Zálohové faktúry dostala len podstatne menšia časť podnikateľov. Mnohí dodávatelia energií ešte na základe žiadosti ministerstva hospodárstva z konca minulého roku vystavenie zálohových platieb pozastavili. Jedná sa o veľkých dodávateľov ako SPP, Západoslovenská energetika, ale aj VSE. Tie prakticky zaslali len rozpis zálohových platieb, nie samotný daňový doklad," doplnil dočasne poverený minister hospodárstva Karol Hirman.

Podstatná časť zálohových faktúr (daňových dokladov) je splatná podľa Hirmanových slov až vo februári. "Títo podnikatelia nemuseli teda ešte tieto zálohové platby uhradiť. Uhradiť však musia faktúry, ktoré dostali za december," upozornil minister hospodárstva s tým, aby sa firmy riadili komunikáciou s dodávateľom energie.

"Pre neregulované subjekty vyvíjajúce hospodársku činnosť bude pokračovať schéma pomoci, ktorá bola realizovaná v decembri. Výzva bude spustená v nasledujúcich dňoch, bude podmienená vystavením daňových dokladov o platbe za dodávku energie. Nemôžeme kompenzovať niečo, čo ešte nebolo zaplatené, alebo na čo nebola vystavená faktúra. Na jeden subjekt je suma kompenzácie zvýšená na 200-tisíc eur, teda na prvý kvartál na 600-tisíc eur," dodal Hirman.

https://standard.sk/306484/sulik-expert-ps-na-energetiku-karel-hirman-svoju-ulohu-nezvladol/

(tasr)

Minúta  |  

Zomrela talianska herecká legenda Gina Lollobrigida

Vo veku 95 rokov zomrela legendárna talianska herečka Gina Lollobrigida. Oznámila to v pondelok jej rodina, informuje talianska agentúra ANSA.

Lollobrigida sa naposledy objavila na verejnosti 21. novembra, keď sa v televíznej talk-show Domenica in na stanici Rai 1 rozplakala nad svojou rodinnou situáciou.

"Mám právo žiť a zomrieť v pokoji," povedala herecká legenda v súvislosti so súdnym sporom, ktorý proti nej viedol jej syn Milco Skofic a vnuk Dimitri po tom, čo svojmu mladému opatrovateľovi Andreovi Piazzollovi zanechala veľké množstvo peňazí.

Moderátorka Mara Venierová sa ju snažila utešiť, avšak niekdajšia držiteľka titulu najkrajšej ženy sveta – o ktorý svojho času súperila so svojou krajankou Sophiou Lorenovou – odvetila, že tieto rodinné prieky ju ponížili a nemyslí si, že sa cez to niekedy prenesie.

Najvyšší kasačný súd niekoľko týždňov predtým rozhodol, že Lollobrigida potrebuje poručníka, aby zabránil cudzím osobám v parazitovaní na jej majetku. Súd ju síce neuznal za duševne chorú, avšak podľa znalcov sa u nej "znižovala schopnosť správne posudzovať realitu", a tak by sa mohla stať obeťou podvodníkov.

Herečka ešte vlani v septembri neúspešne kandidovala vo voľbách do talianskeho Senátu za stranu Suverénne a ľudové Taliansko. Jej prasynovec Francesco Lollobrigida je vo vláde premiérky Giorgie Meloniovej ministrom poľnohospodárstva, potravinovej zvrchovanosti a lesného hospodárstva za stranu Bratia Talianska.

Na archívnej snímke z roku 1959 Frank Sinatra a Gina Lollobrigida počas snímky z filmu Never So Few. Foto: TASR/AP

Gina Lollobrigida sa narodila 4. júla 1927 v talianskom mestečku Subiaco ako druhá zo štyroch dcér výrobcu nábytku. V detskom veku si prežila kruté obdobie druhej svetovej vojny, po jej skončení sa s rodinou presťahovala do Ríma. Na vzdelanie si zarábala ako modelka a zúčastňovala sa na rôznych súťažiach krásy. V roku 1947 sa stala treťou najkrajšou ženou Talianska.

Jej filmová kariéra sa začala filmom Attention bandits! (Pozor, banditi!) v roku 1951, ale ikonou sa stala po účinkovaní v dnes už legendárnej snímke Fanfan la Tulipe (Fanfán Tulipán, 1952), v ktorej si zahrala po boku slávneho Gérarda Philipa. Následne sa predstavila v ďalších úspešných filmoch Les belles de nuit (Krásky noci, 1952), Pane, amore e fantasia (Chlieb, láska a fantázia, 1953), La Romana (Rimanka, 1954) a Pane, amore e gelosia (Chlieb, láska a žiarlivosť, 1954), ktoré z nej spravili najlepšie platenú európsku herečku.

Preslávila sa aj ako krásna Esmeralda vo filme Zvonár u Matky Božej, ktorý nakrútili podľa svetoznámeho románu Victora Huga. Filmografiu talianskej herečky tvoria tiež snímky Come September (Talianske prázdniny, 1961), Woman of Straw (Bezcharakterná žena, 1964) alebo Buona Sera, Mrs. Campbell (Dobrý deň, pani Campbellová, 1968). Výkon v poslednej menovanej komédii vyniesol Lollobrigide nomináciu na Zlatý glóbus (1969).

Na snímke z 50. rokov talianska hereèka Gina Lollobrigida. Foto: TASR/AP

V 60. rokoch minulého storočia opustila filmové ateliéry v prospech svojho veľkého koníčka – fotografovania. Mala takmer neobmedzený prístup k najrôznejším osobnostiam. Objektom jej fotografií sa stali napríklad brazílska futbalová hviezda Pelé, americký prezident Ronald Reagan, americký herec Paul Newman, maliar Salvador Dalí či Fidel Castro.

Gina Lollobrigida využila svoj štatút celebrity na dobročinné účely, keď sa v roku 1999 stala čestnou veľvyslankyňou Organizácie Spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo (FAO). V roku 2013 vydražila svoju zbierku šperkov za 4,7 milióna švajčiarskych frankov, ktoré venovala na výskum kmeňových buniek a financovanie výstavby medzinárodnej nemocnice zameranej na ich výskum.

Za účasti stoviek obdivovateľov osadila Gina Lollobrigida dňa 27. júna 1996 počas významného slovenského filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach svoju pamätnú tabuľku na Most slávy.

Legenda svetovej kinematografie ako 95-ročná kandidovala v predčasných voľbách na jeseň 2022 do talianskeho Senátu za novovzniknutú euroskeptickú politickú alianciu Zvrchované a ľudové Taliansko (Italia sovrana e popolare – ISP). Slávna herečka sa už v politike angažovala aj v roku 1999, keď sa uchádzala o zvolenie do Európskeho parlamentu ako kandidátka centristickej strany Demokrati (Democratici) založenej bývalým predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. Získala približne 10-tisíc hlasov, čo jej na zvolenie nestačilo.

Na archívnej snímke z 10. septembra 1960 americký herec Rock Hudson a talianska herečka Gina Lollobrigida, hviezdy filmu Come September (Talianske prázdniny) pózujú pre fotografiu. Foto: TASR/AP

(tasr)

Minúta  |  

Vláda stiahla z parlamentu návrh na zdanenie mimoriadnych príjmov z ruskej ropy

Národná rada (NR) SR už nebude rokovať o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. O jeho siahnutí rozhodla v pondelok vláda. Dôvodom je, že parlament už medzitým schválil zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Návrh zákona o mimoriadnom zdanení ruskej ropy odhlasovali poslanci v prvom čítaní ešte začiatkom októbra. Druhé čítanie o ňom bolo zaradené do programu stále neukončenej 78. schôdze NR SR.

Daň sa mala počítať ako súčin množstva ropy s pôvodom v Ruskej federácii v bareloch obstaranej daňovníkom v príslušnom zdaňovacom období a rozdielu medzi referenčnou cenou a priemernou cenou obstarania zníženého o päť amerických dolárov. Zdaňovacím obdobím mal byť kalendárny mesiac a sadzba dane 30 percent.

Namiesto toho poslanci v decembri schválili zákon o solidárnom príspevku, o ktorom rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Príspevok zaplatia firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Sadzba solidárneho príspevku mala byť pôvodne 70 percent, poslanci ju nakoniec znížili na 55 percent. Mimoriadne sa zdania príjmy za rok 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia: Chorvátsko úspešne zvládlo dvojtýždňový prechod na euro

Chorvátsko úspešne dokončilo prechod na euro. Oznámila to v pondelok Európska komisia (EK) so spresnením, že 14-dňové obdobie duálneho obehu, keď bolo možné používať národnú menu kuna aj euro, sa skončilo 14. januára. Od tohto dátumu platby už nie je možné vykonávať v kunách.

Podľa prieskumu eurokomisie, ktorý sa uskutočnil v dňoch 13. a 14. januára, sa takmer všetky hotovostné platby v obchodoch (89 percent) uskutočnili v eurách. A prakticky všetky transakcie (99 percent) viedli k tomu, že spotrebitelia dostali peniaze iba v eurách. Celkom 67 percent opýtaných chorvátskych občanov uviedlo, že nosia so sebou už len eurobankovky a nie kuny, a 68 percent potvrdilo, že nosia len euromince.

Podľa prieskumu EK sa chorvátsky maloobchodný sektor dobre vyrovnal s prechodom na euro a paralelnou manipuláciou s dvoma menami. Neboli hlásené žiadne závažné problémy týkajúce sa dlhých čakacích radov alebo problémov na pokladniciach. Bezproblémovo prebehla aj konverzia bankomatov vydávajúcich hotovosť už len v eurách.

Chorvátske orgány aj naďalej prijímajú opatrenia v súlade s pravidlami o zavedení eura, aby ochránili spotrebiteľov a vyriešili obavy zo zneužívania zvyšovania cien v období prechodu na euro.

Duálne zobrazovanie cien v kunách a eurách sa stalo povinným 5. septembra 2022 a bude platiť do 31. decembra 2023.

Zaviedol sa etický kódex podnikania, ktorý má zabezpečiť stabilitu cien tovarov a služieb tým, že pomáha podnikom správne prepočítavať a zobrazovať ceny, bez ich neoprávneného zvýšenia. Úlohou vnútroštátneho kontrolného orgánu je monitorovať a kontrolovať ceny a v prípade porušenia zákona o eure môže prijať vhodné opatrenia.

Bankovky a mince kuny môžu občania Chorvátska a tiež cudzinci bezplatne vymeniť za eurobankovky a euromince na Finančnej agentúre a na pobočkách pôšt do 30. júna 2023. Výmena kunových bankoviek a mincí v komerčných bankách bude možná do 31. decembra 2023. Chorvátska národná centrálna banka bude rovnako bezplatne vymieňať kunové bankovky bez časového obmedzenia a kunové mince do 31. decembra 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.