Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrela talianska herecká legenda Gina Lollobrigida

Vo veku 95 rokov zomrela legendárna talianska herečka Gina Lollobrigida. Oznámila to v pondelok jej rodina, informuje talianska agentúra ANSA.

Lollobrigida sa naposledy objavila na verejnosti 21. novembra, keď sa v televíznej talk-show Domenica in na stanici Rai 1 rozplakala nad svojou rodinnou situáciou.

"Mám právo žiť a zomrieť v pokoji," povedala herecká legenda v súvislosti so súdnym sporom, ktorý proti nej viedol jej syn Milco Skofic a vnuk Dimitri po tom, čo svojmu mladému opatrovateľovi Andreovi Piazzollovi zanechala veľké množstvo peňazí.

Moderátorka Mara Venierová sa ju snažila utešiť, avšak niekdajšia držiteľka titulu najkrajšej ženy sveta – o ktorý svojho času súperila so svojou krajankou Sophiou Lorenovou – odvetila, že tieto rodinné prieky ju ponížili a nemyslí si, že sa cez to niekedy prenesie.

Najvyšší kasačný súd niekoľko týždňov predtým rozhodol, že Lollobrigida potrebuje poručníka, aby zabránil cudzím osobám v parazitovaní na jej majetku. Súd ju síce neuznal za duševne chorú, avšak podľa znalcov sa u nej "znižovala schopnosť správne posudzovať realitu", a tak by sa mohla stať obeťou podvodníkov.

Herečka ešte vlani v septembri neúspešne kandidovala vo voľbách do talianskeho Senátu za stranu Suverénne a ľudové Taliansko. Jej prasynovec Francesco Lollobrigida je vo vláde premiérky Giorgie Meloniovej ministrom poľnohospodárstva, potravinovej zvrchovanosti a lesného hospodárstva za stranu Bratia Talianska.

Na archívnej snímke z roku 1959 Frank Sinatra a Gina Lollobrigida počas snímky z filmu Never So Few. Foto: TASR/AP

Gina Lollobrigida sa narodila 4. júla 1927 v talianskom mestečku Subiaco ako druhá zo štyroch dcér výrobcu nábytku. V detskom veku si prežila kruté obdobie druhej svetovej vojny, po jej skončení sa s rodinou presťahovala do Ríma. Na vzdelanie si zarábala ako modelka a zúčastňovala sa na rôznych súťažiach krásy. V roku 1947 sa stala treťou najkrajšou ženou Talianska.

Jej filmová kariéra sa začala filmom Attention bandits! (Pozor, banditi!) v roku 1951, ale ikonou sa stala po účinkovaní v dnes už legendárnej snímke Fanfan la Tulipe (Fanfán Tulipán, 1952), v ktorej si zahrala po boku slávneho Gérarda Philipa. Následne sa predstavila v ďalších úspešných filmoch Les belles de nuit (Krásky noci, 1952), Pane, amore e fantasia (Chlieb, láska a fantázia, 1953), La Romana (Rimanka, 1954) a Pane, amore e gelosia (Chlieb, láska a žiarlivosť, 1954), ktoré z nej spravili najlepšie platenú európsku herečku.

Preslávila sa aj ako krásna Esmeralda vo filme Zvonár u Matky Božej, ktorý nakrútili podľa svetoznámeho románu Victora Huga. Filmografiu talianskej herečky tvoria tiež snímky Come September (Talianske prázdniny, 1961), Woman of Straw (Bezcharakterná žena, 1964) alebo Buona Sera, Mrs. Campbell (Dobrý deň, pani Campbellová, 1968). Výkon v poslednej menovanej komédii vyniesol Lollobrigide nomináciu na Zlatý glóbus (1969).

Na snímke z 50. rokov talianska hereèka Gina Lollobrigida. Foto: TASR/AP

V 60. rokoch minulého storočia opustila filmové ateliéry v prospech svojho veľkého koníčka – fotografovania. Mala takmer neobmedzený prístup k najrôznejším osobnostiam. Objektom jej fotografií sa stali napríklad brazílska futbalová hviezda Pelé, americký prezident Ronald Reagan, americký herec Paul Newman, maliar Salvador Dalí či Fidel Castro.

Gina Lollobrigida využila svoj štatút celebrity na dobročinné účely, keď sa v roku 1999 stala čestnou veľvyslankyňou Organizácie Spojených národov pre výživu a pôdohospodárstvo (FAO). V roku 2013 vydražila svoju zbierku šperkov za 4,7 milióna švajčiarskych frankov, ktoré venovala na výskum kmeňových buniek a financovanie výstavby medzinárodnej nemocnice zameranej na ich výskum.

Za účasti stoviek obdivovateľov osadila Gina Lollobrigida dňa 27. júna 1996 počas významného slovenského filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach svoju pamätnú tabuľku na Most slávy.

Legenda svetovej kinematografie ako 95-ročná kandidovala v predčasných voľbách na jeseň 2022 do talianskeho Senátu za novovzniknutú euroskeptickú politickú alianciu Zvrchované a ľudové Taliansko (Italia sovrana e popolare – ISP). Slávna herečka sa už v politike angažovala aj v roku 1999, keď sa uchádzala o zvolenie do Európskeho parlamentu ako kandidátka centristickej strany Demokrati (Democratici) založenej bývalým predsedom Európskej komisie Romanom Prodim. Získala približne 10-tisíc hlasov, čo jej na zvolenie nestačilo.

Na archívnej snímke z 10. septembra 1960 americký herec Rock Hudson a talianska herečka Gina Lollobrigida, hviezdy filmu Come September (Talianske prázdniny) pózujú pre fotografiu. Foto: TASR/AP

(tasr)

Minúta  |  

Vláda stiahla z parlamentu návrh na zdanenie mimoriadnych príjmov z ruskej ropy

Národná rada (NR) SR už nebude rokovať o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. O jeho siahnutí rozhodla v pondelok vláda. Dôvodom je, že parlament už medzitým schválil zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Návrh zákona o mimoriadnom zdanení ruskej ropy odhlasovali poslanci v prvom čítaní ešte začiatkom októbra. Druhé čítanie o ňom bolo zaradené do programu stále neukončenej 78. schôdze NR SR.

Daň sa mala počítať ako súčin množstva ropy s pôvodom v Ruskej federácii v bareloch obstaranej daňovníkom v príslušnom zdaňovacom období a rozdielu medzi referenčnou cenou a priemernou cenou obstarania zníženého o päť amerických dolárov. Zdaňovacím obdobím mal byť kalendárny mesiac a sadzba dane 30 percent.

Namiesto toho poslanci v decembri schválili zákon o solidárnom príspevku, o ktorom rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Príspevok zaplatia firmy, ktoré vytvárajú aspoň 75 percent svojho obratu z hospodárskej činnosti v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Sadzba solidárneho príspevku mala byť pôvodne 70 percent, poslanci ju nakoniec znížili na 55 percent. Mimoriadne sa zdania príjmy za rok 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia: Chorvátsko úspešne zvládlo dvojtýždňový prechod na euro

Chorvátsko úspešne dokončilo prechod na euro. Oznámila to v pondelok Európska komisia (EK) so spresnením, že 14-dňové obdobie duálneho obehu, keď bolo možné používať národnú menu kuna aj euro, sa skončilo 14. januára. Od tohto dátumu platby už nie je možné vykonávať v kunách.

Podľa prieskumu eurokomisie, ktorý sa uskutočnil v dňoch 13. a 14. januára, sa takmer všetky hotovostné platby v obchodoch (89 percent) uskutočnili v eurách. A prakticky všetky transakcie (99 percent) viedli k tomu, že spotrebitelia dostali peniaze iba v eurách. Celkom 67 percent opýtaných chorvátskych občanov uviedlo, že nosia so sebou už len eurobankovky a nie kuny, a 68 percent potvrdilo, že nosia len euromince.

Podľa prieskumu EK sa chorvátsky maloobchodný sektor dobre vyrovnal s prechodom na euro a paralelnou manipuláciou s dvoma menami. Neboli hlásené žiadne závažné problémy týkajúce sa dlhých čakacích radov alebo problémov na pokladniciach. Bezproblémovo prebehla aj konverzia bankomatov vydávajúcich hotovosť už len v eurách.

Chorvátske orgány aj naďalej prijímajú opatrenia v súlade s pravidlami o zavedení eura, aby ochránili spotrebiteľov a vyriešili obavy zo zneužívania zvyšovania cien v období prechodu na euro.

Duálne zobrazovanie cien v kunách a eurách sa stalo povinným 5. septembra 2022 a bude platiť do 31. decembra 2023.

Zaviedol sa etický kódex podnikania, ktorý má zabezpečiť stabilitu cien tovarov a služieb tým, že pomáha podnikom správne prepočítavať a zobrazovať ceny, bez ich neoprávneného zvýšenia. Úlohou vnútroštátneho kontrolného orgánu je monitorovať a kontrolovať ceny a v prípade porušenia zákona o eure môže prijať vhodné opatrenia.

Bankovky a mince kuny môžu občania Chorvátska a tiež cudzinci bezplatne vymeniť za eurobankovky a euromince na Finančnej agentúre a na pobočkách pôšt do 30. júna 2023. Výmena kunových bankoviek a mincí v komerčných bankách bude možná do 31. decembra 2023. Chorvátska národná centrálna banka bude rovnako bezplatne vymieňať kunové bankovky bez časového obmedzenia a kunové mince do 31. decembra 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament nebude rokovať o návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou

Poslanci Národnej rady SR napokon nebudú rokovať o návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou. Vláda totiž v pondelok schválila späťvzatie uvedenej legislatívy. Materiál kabinet odobril ešte v máji minulého roka, v prvom čítaní ho parlament schválil začiatkom októbra 2022. Aktuálne je zaradený do programu 78. schôdze Národnej rady SR.

„V súlade s § 95 zákona o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby vláda schválila návrh na späťvzatie vládneho návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou z ďalšieho ústavného prerokúvania. Návrh sa predkladá z dôvodu schválenia zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií," uvádza sa v predkladacej správe.

Uvedenú legislatívu schválili poslanci v zrýchlenom konaní koncom vlaňajšieho roka. Podľa nej tak na boj s energetickou krízou prispejú aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Získané dodatočné finančné prostriedky sa použijú najmä na zmiernenie účinkov vysokých cien energie pre koncových odberateľov. Zákon pre uvedené spoločnosti dočasne zavádza extra daň s 55-percentnou sadzbou. Pôvodný návrh hovoril až o 70-percentnej sadzbe.

(sita)

Minúta  |  

Šefčovič: EK ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu

Európska komisia (EK) očakáva, že ešte pred letom spustí program spoločných nákupov plynu, uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Po prvom stretnutí zástupcov Európskej únie týkajúcom sa koordinácie plánovaných nákupov Šefčovič uviedol, že vyzval členské štáty, aby urýchlene kontaktovali kľúčových účastníkov trhu vo svojich krajinách a spoločne odhadli objemy plynu, ktoré budú potrebné na naplnenie zásobníkov pred nasledujúcou zimou.

Komisia chce začiatkom jari zverejniť súhrnný dopyt, aby prilákala záujemcov, povedal Šefčovič.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko ráta naďalej so spoľahlivou prepravou plynu cez Bulharsko

Bulharsko je pre Maďarsko jednou z najdôležitejších tranzitných krajín z hľadiska dodávok plynu, vyhlásil v pondelok v Sofii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý ocenil, že bulharská vláda opakovane deklarovala, že v tejto spoľahlivej tranzitnej úlohe bude pokračovať aj v budúcnosti. S odvolaním sa na server hirado.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó po rokovaní so šéfom bulharskej diplomacie Nikolayom Milkovom konštatoval, že Bulharsko a Maďarsko zasahujú dôsledky vojny, pričom súčasne čelia výzvam v oblasti zásobovania energiou i zväčšujúcemu sa tlaku na aktuálne najvyťaženejšej migračnej trase západného Balkánu.

Ministri hovorili o vzájomnej spolupráci s cieľom získania nových zdrojov energií, napríklad azerbajdžanského plynu, čo by si však vyžadovalo vážne investície do rozvoja infraštruktúry.

Stredoeurópania podľa slov Szijjártóa právom očakávajú, že Európska únia poskytne podporu pre výstavbu nových plynovodov a rozvoj infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné pre budúcu bezpečnosť stredoeurópskych dodávok zemného plynu.

Šéf maďarskej diplomacie vyjadril vďaku Bulharsku aj za to, že po úplnom znemožnení leteckej prepravy jadrového paliva z Ruska vplyvom rôznych zákazov Európskej únie umožnili Bulharsko a Rumunsko dovoz tohto paliva po železnici z prístavu vo Varne.

Ministri označili za nebezpečné, že Brusel neposkytuje podporu na skutočnú ochranu hraníc pred ilegálnou migráciou. "Krajiny ležiace na vonkajších hraniciach EÚ presne vedia, že migráciu treba zastaviť a nie manažovať," dodal Szijjártó, podľa ktorého je hanbou, že Bulharsko nevzali do schengenskej zóny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.