Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Ukrajinským utečencom pomáha najviac Poľsko, Slovensko je na chvoste

Občania Európskej únie vnímajú Poľsko ako hlavného poskytovateľa pomoci pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Vyplýva to z prieskumu v deviatich členských krajinách EÚ, ktorého organizátorom bol aj poľský inštitút pre výskum trhu a spoločnosti IBRiS. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry PAP a spravodajského portálu Dziennik.pl.

Približne 29 percent všetkých respondentov menovalo Poľsko ako krajinu, ktorá ukrajinským utečencom pomáha najviac. Na druhom mieste sa umiestnilo Nemecko, ktoré menovalo 13,4 percenta opýtaných a potom Taliansko, ktoré uviedlo 11,2 percenta respondentov.

Poľsko najviac ocenili Holanďania (42,1 percenta), Taliani (39,1 percenta) a Gréci (36,9 percenta).

Naopak za krajiny, ktoré ukrajinským utečencom pomáhajú najmenej, sú považované Cyprus, Dánsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Slovensko a Slovinsko. Tieto krajiny menovalo asi 0,2 percenta opýtaných.

Prieskum sa konal vo Francúzsku, Grécku, Holandsku Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a Taliansku na prelome novembra a decembra na vzorke 1000 dospelých obyvateľov. Zhotoviť ho pomáhal aj počítačový program.

(tasr)

  |  

Boris Johnson napíše memoáre o svojom pôsobení vo funkcii britského premiéra

Bývalý britský premiér Boris Johnson uzatvoril dohodu s vydavateľstvom Harper Collins na napísanie memoárov. Kniha sa sústredí na jeho život v čase, keď vykonával funkciu premiéra, a s tým súvisiace udalosti novodobej britskej histórie. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry Reuters.

Harper Collins v pondelok potvrdilo, že s Johnsonom uzatvorilo dohodu, no nezverejnilo honorár pre bývalého premiéra a ani to, kedy kniha vyjde.

Arabella Piková, riaditeľka jednej z divízii vydavateľstva, ktorá získala práva na Johnsonovu knihu, uviedla, že to budú „memoáre ako žiadne iné".

„Teším sa na prácu s Borisom Johnsonom pri písaní o jeho čase v úrade, počas ktorého nastali niektoré z najdôležitejších udalostí nedávnej histórie Spojeného kráľovstva," povedala Piková.

V čase, keď bol Johnson premiérom, vystúpila Británia z Európskej únie a svet zasiahla pandémia koronavírusu, s ktorou súvisí aj aféra s oslavami vo vládnych budovách počas lockdownu. Tento škandál bol napokon jedným z dôvodov, pre ktoré Johnson vlani v septembri z funkcie odstúpil. Toto obdobie zahŕňa aj počiatočnú reakciu Spojeného kráľovstva na vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Johnson zarobil až jeden milión libier (približne 1,1 milióna eur) za štyri prejavy, ktoré predniesol po odchode z postu lídra vládnej Konzervatívnej strany.

Očakávalo sa však, že po odchode z funkcie sa vráti ku kariére spisovateľa a stane sa rečníkom. Napísal napríklad biografiu jedného z jeho hrdinov – britského vojnového lídra Winstona Churchilla. Ešte pred nástupom do funkcie premiéra súhlasil, že napíše knihu o anglickom dramatikovi Williamovi Shakespearovi.

(tasr)

  |  

Nemecko vyzvalo na zriadenie tribunálu na vyšetrovanie zločinov na Ukrajine

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok vyzvala na zriadenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vedenie Ruska za inváziu na Ukrajinu. Uviedla to v prejave na pôde Haagskej akadémie medzinárodného práva.

Podľa Baerbockovej je potrebný „tribunál, ktorý môže vyšetrovať vedenie Ruska a postaviť ho pred súd". V holandskom Haagu sídli aj Medzinárodný trestný súd (ICC).

Ukrajinská vláda je pochopiteľne znepokojená tým, že ICC nemôže stíhať Rusko za jeho agresiu, povedala nemecká ministerka. ICC sa totiž môže zaoberať iba prípadmi, v ktorých dotknuté krajiny sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, podľa ktorého tento súd vznikol, alebo ak by Bezpečnostná rada (BR) OSN postúpila prípad ICC.

Rusko nie je zmluvnou stranou a ako jeden z piatich stálych členov BR OSN ma právo veta a pravdepodobne by tak postúpenie prípadu ICC zablokovalo, píše Reuters.

„Hovorili sme o spolupráci s Ukrajinou a našimi partnermi v spojitosti s myšlienkou zriadenia špeciálneho tribunálu na stíhanie zločinov agresie proti Ukrajine," povedala Baerbocková a dodala, že tribunál by uplatňoval ukrajinský trestný poriadok.

Tento orgán „s finančnou podporou partnerov by sa nachádzal mimo Ukrajiny a mal by medzinárodných prokurátorov a sudcov, aby bola zaručená nestrannosť a legitimita", dodala.

Ukrajina, Európska únia a Holandsko verejne podporili myšlienku zriadenia osobitného tribunálu. Rusko označuje vojnu na Ukrajine ako „špeciálnu vojenskú operáciu" a obvinenia z vojnových zločinov vrátane úmyselných útokov na civilistov popiera.

(tasr)

  |  

Ukrajina v Davose lobuje za ďalšie dodávky zbraní, delegáciu vedie Zelenská

Početná ukrajinská delegácia vedená prvou dámou Olenou Zelenskou spustila v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose kampaň za zvýšenie dodávok západnej pomoci a zbraní. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Práve preto som tu," povedal starosta ukrajinskej metropoly Kyjev a bývalý majster sveta v ťažkej váhe v boxe Vitalij Kličko novinárom, keď sa spýtali na potrebu ďalšej pomoci Ukrajine. „Práve preto je veľmi dôležité rozprávať sa priamo... Je veľmi dôležité mať osobný kontakt," vysvetlil.                                                                

Každoročné zasadnutie v lyžiarskom stredisku v Davose vo švajčiarskych Alpách priláka stovky hláv štátov a vlád, ministrov, ako aj tisíce podnikateľských lídrov. V stredu tam má prísť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.                                                 

Jednou z veľkých hlavných tém na tohtoročnom zasadnutí, ktoré sa oficiálne začalo v pondelok večer, je invázia Ruska na Ukrajinu.

Zelenská má mať osobne príhovor v utorok na jednom z úvodných stretnutí, pričom jej manžel sa cez videokonferenciu prihovorí účastníkom na sprievodných podujatiach v stredu a vo štvrtok.

Do Davosu prišlo aj niekoľko starostov ukrajinských miest vrátane Mykolajivu a Ľvova, ministri hospodárstva, kultúry a digitálnych záležitostí či ďalší. Ukrajinská delegácia je tak jedna z najväčších.

„Práve teraz je ekonomika na Ukrajine totálne zničená. Zničená je infraštruktúra, zničený je normálny život našich občanov," povedal Kličko v angličtine novinárom.

„Vojna je veľká tragédia, pretože Putin má chorý nápad znovu vybudovať sovietsku ríšu. Žili sme v tej ríši a nechceme sa vrátiť k ZSSR (Sovietskemu zväzu). Svoju budúcnosť vidíme v rámci európskej rodiny," dodal starosta Kyjeva.

Ruskí predstavitelia a podnikatelia neboli pozvaní, pričom na mnohých z nich sú uvalené cestovné zákazy a sankcie Európskej únie.

(tasr)

  |  

NRSR: Mimoriadna schôdza o cenách energií a Envirofonde bude vo štvrtok

O cenách energií a o podpore energeticky náročných podnikov z Environmentálneho fondu budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať na mimoriadnej schôdzi vo štvrtok 19. januára. Program schôdze zverejnili na webe parlamentu. Schôdzu inicioval Smer-SD. Na zvolanie schôdze reagovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Považuje to za zneužitie témy vysokých cien energií zo strany opozície.

Poslanci chcú, aby parlament prijal uznesenie k opatreniam „k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska". NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií. Opozícia žiada aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou.

Súčasťou programu schôdze je aj návrh novely z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina). Ide o novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. „Ministerstvo upozorňuje, že poslanecká novela zákona v znení, v akom je predložená, k riešeniu problému vysokých cien energií neprispeje," uviedli z oddelenia komunikácie MŽP.

(tasr)

  |  

Do Davosu neprídu významné osobnosti – lídri z G7, čínsky prezident ani Soros

Vo švajčiarskom stredisku Davos na každoročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) očakávajú tento týždeň rekordný počet hláv štátov alebo vlád. V pondelok informuje TASR podľa agentúry DPA.

Pozornosť priťahuje aj to, že zasadnutie svojou prítomnosťou nepoctia významné osobnosti. Jediným lídrom zo skupiny najvyspelejších krajín sveta G7, ktorý má v pláne pricestovať, je nemecký kancelár Olaf Scholz.

Americký prezident Joe Biden, britský premiér Rishi Sunak ani francúzsky prezident Emmanuel Macron neprídu.

Ani ďalší vplyvní hráči mimo skupiny G7 sa neunúvajú, predovšetkým čínsky prezident Si Ťin-pching a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, hoci ten sa po rokoch izolovanosti za svojho predchodcu Bolsonara pokúša vrátiť Brazíliu na svetovú scénu.

Keďže veľké časti sveta trápi zdražovanie potravín a palív a svetová ekonomika sa ocitla na pokraji recesie, pobyt predstaviteľov štátov vo Švajčiarsku by v očiach voličov nepôsobil dobre.

Niektorí zrušili príchod narýchlo: prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa bol jedným z 52 lídrov v zozname účastníkov fóra, ale v nedeľu návštevu zrušil. V JAR totiž pokračuje energetická kríza, pre ktorú sa krajina pravidelne zahaľuje do tmy.

Päťdňové zhromaždenie elity sveta sa oficiálne začalo v pondelok pod heslom „Spolupráca v rozdrobenom svete". Stále nie je známe, či na ňom tak ako vlani prednesie príhovor aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský prezident Vladimir Putin nevystúpi.

Miliardár Elon Musk oznámil, že sa bude držať ďaleko od tejto akcie, pretože „mu znie nudne". Napriek tomu pricestuje vyše 1500 podnikateľských lídrov zo všetkých priemyselných odvetví, vrátane šéfov spoločností ako Microsoft, Uber, Pfizer, Saudi Aramco a finančných inštitúcií.

WEF bolo vždy priestorom, kde sa podporoval globálny obchod a voľný trh, ktoré po vypuknutí pandémie majú ťažkosti.

Investor George Soros, pravidelný účastník zasadnutí v Davose, dal tento rok prednosť Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa sústreďuje na konflikty.

(tasr)