Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko: V Minsku sa začal proces s Cichanovskou; čelí obžalobe z vlastizrady

Minsku sa v utorok začal súdny proces proti líderke bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej. Političku súdia v neprítomnosti, keďže dlhodobo žije v exile. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na bieloruské štátne médiá.

Cichanovská deklarovala víťazstvo v sporných prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku uskutočnili v roku 2020 a podľa oficiálnych výsledkov ich vyhral dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Západ aj miestna opozícia označili voľby za zmanipulované.

Opozičná líderka čelí pred súdom množstvu obvinení vrátane vlastizrady, sprisahania zameraného na uchopenie moci, ako aj vytvorenia a vedenia extrémistickej organizácie, uviedli bieloruské médiá.

Líderka bieloruskej opozície označila súdny proces v Minsku za „frašku". Takisto uviedla, že jej pred začiatkom pojednávania nebol umožnený prístup k súdnym dokumentom.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Lukašenko, avšak bieloruská opozícia ani Západ ho neuznali za legitímne zvolenú hlavu štátu.

Lukašenkov režim už od protestov v roku 2020 odsúdil a uväznil veľké množstvo predstaviteľov opozície, novinárov a aktivistov, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

UNHCR: Na Ukrajine bolo od začiatku invázie zabitých viac ako 7-tisíc civilistov

Viac ako 7-tisíc civilistov bolo zabitých na Ukrajine od začiatku ruskej ofenzívy. V pondelok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) s tým, že skutočný počet obetí na životoch je „výrazne vyšší". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

UNHCR uvádza, že od vlaňajšieho februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bolo potvrdených 7031 úmrtí civilistov. Vzhľadom na to, že mnohé správy o prípadných obetiach zatiaľ nie sú potvrdené, a aj vzhľadom na neprístupnosť oblastí, kde prebiehajú intenzívne boje, však UNHCR počíta s tým, že zomrelo omnoho viac osôb.

Väčšinu z evidovaných úmrtí civilistov (6536) hlásili z oblastí, ktoré má pod kontrolou vláda v Kyjeve. V Ruskom ovládaných územiach evidujú 495 zabitých osôb. UNHCR sa k tomu, kto je zodpovedný za životy civilistov, nevyjadrila.

„Príčinou úmrtia väčšiny zaznamenaných civilných obetí bolo použitie výbušnín – vrátane ostreľovania ťažkým delostrelectvom, salvovými raketovými systémami a raketami – i leteckých útokov," priblížil UNHCR vo vyhlásení.

Ukrajina tvrdí, že počty zabitých civilistov sa môžu pohybovať až v desiatkach tisícov. Rusko i Ukrajina popierajú, že by útočili na civilné ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Putin poveril Gerasimova, aby do marca dobyl celý Donbas, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský prezident Vladimir Putin údajne nariadil novovymenovanému veliteľovi okupačných síl na Ukrajine Valerijovi Gerasimovovi, aby do marca dobyl Donbas. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Freedom TV to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Toto nie je prvý časový rámec. Zakaždým sa to oneskorilo. Bude to už rok od začiatku rozsiahlej invázie a rok, odkedy 'dobyli Kyjev za tri dni'. Nepodarí sa im to ani tentoraz,“ povedal Jusov a dodal, že Putin sa nevzdal svojich plánov zničiť Ukrajinu ako nezávislý štát a Ukrajincov ako národ.

https://standard.sk/301744/putin-nemoze-vyhrat-vyhlasil-britsky-minister-obrany/

(sita)

Minúta  |  

Približne 40 krajín OSN žiada Izrael, aby zrušil sankcie voči Palestínčanom

Približne 40 členských krajín OSN v pondelok vyzvalo Izrael, aby zrušil sankcie zavedené voči palestínskej samospráve. Izrael tieto sankcie prijal v reakcii na žiadosť OSN o posúdenie izraelskej okupácie na palestínskych územiach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Valné zhromaždenie OSN prijalo 30. decembra rezolúciu, ktorou od Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) žiadalo poskytnutie posudku o právnych následkoch izraelskej okupácie na palestínskych územiach.

Izrael 6. januára oznámil sériu sankcií voči palestínskej samospráve, vrátane finančných, aby ju prinútil „zaplatiť" za to, že sa dožadovala tejto rezolúcie, píše AFP.

Približne 40 členských krajín OSN v pondelok vo vyhlásení pre média potvrdilo svoju „neochvejnú podporu" pre ICJ a medzinárodné právo. Tieto krajiny tiež vyjadrili hlboké znepokojenie v spojitosti s rozhodnutím izraelskej vlády zaviesť represívne opatrenia proti obyvateľom Palestíny, jej vedeniu a občianskej spoločnosti.

Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v spojitosti so záležitosťou Palestíny je naplánované na stredu, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Generál Sanders: Dodanie tankov na Ukrajinu dočasne oslabí britskú armádu

Náčelník generálneho štábu britskej armády Patrick Sanders v pondelok povedal, že dodanie tankov a delostreleckých systémov Ukrajine dočasne oslabí britskú armádu. Upozornil aj na potrebu obnoviť bojaschopnosť armády po poskytnutí tejto pomoci. TASR správu prevzala z webovej stránky Sky News.

„Niet pochybností o tom, že naše rozhodnutie bude mať vplyv na našu schopnosť mobilizovať armádu voči akútnej a pretrvávajúcej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje, a takisto (ovplyvní) schopnosť plniť naše požiadavky v NATO," uviedol Sanders pre médiá.

„Ukrajina teraz potrebuje naše tanky a zbrane. Viem, že ich dobre využijú," povedal Sanders. „Odovzdanie týchto spôsobilostí Ukrajine nás dočasne oslabí, to nepopieram," povedal. Porážka Ruska Ukrajinou však podľa jeho slov prinesie Británii väčšiu bezpečnosť.

Britský minister obrany Ben Wallace v pondelok na pôde britského parlamentu potvrdil, že Spojené kráľovstvo Ukrajine poskytne 14 tankov typu Challenger 2, obrnené transportéry a delostrelecké systémy. Takisto upozornil, že Ukrajina potrebuje "novú úroveň pomoci", aby zo svojho územia vytlačila ruskú armádu. Británia počas víkendu oznámila, že Ukrajine ako prvá západná krajina dodá bojové tanky.

„(Ruský) prezident (Vladimir) Putin nemôže vyhrať. Je si však istý, že môže pokračovať,... kým nebudú jeho jednotky vytlačené zo svojich obranných pozícií a vyhnané z krajiny," povedal Wallace. Zároveň dodal, že Ukrajina na vyhnanie ruských vojakov potrebuje novú úroveň pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

Čína vlani zaznamenala pokles počtu obyvateľov; prvýkrát za viac než 60 rokov

Počet obyvateľov Číny sa vlani znížil o približne 850-tisíc. Ide po prvý pokles populácie za viac než 60 rokov. Vyplýva to z oficiálnych údajov, ktoré boli zverejnené v utorok. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Čínsky štatistický úrad uviedol, že na konci roka 2022 žilo v krajine 1.411.750.000 obyvateľov, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021 predstavuje pokles o približne 850-tisíc.

V Číne sa vlani narodilo 9.56 milióna detí a 10.41 milióna ľudí zomrelo.

Pôrodnosť v tejto krajine sa rekordne znížila a pracovná sila starne, píše AFP. Analytici upozorňujú, že to môže utlmiť hospodársky rast a zvýšiť tlak na verejné financie.

Čína pokles počtu obyvateľov naposledy zaznamenala v roku 1960, keď táto krajina zápasila s najväčším hladomorov v moderných dejinách, pripomína AFP. Príčinou hladu, ktorý sa začal koncom 50. rokov minulého storočia, bola poľnohospodárska politika zakladateľa Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) Mao Ce-Tunga.

Peking v roku 2016 po desaťročiach "politiky jedného dieťaťa" zmenil pravidlá a umožnil rodinám, aby mohli mať dvoch potomkov. V roku 2021 dokonca povolil mať tri deti. Úbytok populácie sa však zastaviť nepodarilo, píše AFP.ä

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.