Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OĽaNO navrhuje za účasť na voľbách zľavu 10 percent z poplatkov pre štát

Odmena za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu či zníženie kvóra pri miestnom referende. To sú niektoré z cieľov novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci za OĽaNO.

Poslanci tiež navrhujú znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento, legislatívne upraviť prezidentské voľby poštou či zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

Súčasťou novely je aj návrh zrušiť povinnosť poskytovať transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom. Znížiť tiež chcú hranicu získaných hlasov pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta vo voľbách do orgánov samosprávy z desiatich percent platných hlasov na päť percent.

Návrh odmeňovať voliča vo voľbách do NR SR formou zľavy z poplatkov platených štátu vychádza z predvolebnej ankety hnutia OĽaNO. V nej sa podľa poslancov 78 percent zúčastnených obyvateľov vyjadrilo, že podporuje túto myšlienku. Zároveň argumentujú, že návrh je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Aplikáciu v praxi má upraviť osobitný zákon. Zľava by sa mala týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov. Potvrdenie o účasti by mala vydávať okrsková volebná komisia voličovi na požiadanie.

Zľavy by sa mali týkať napríklad služieb ako osvedčovanie odpisov či podpisov, takisto výpisu z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, vydávania občianskych preukazov, cestovných pasov, zbrojných preukazov či vydávania stavebného povolenia.

Poslanecký návrh by menil aj zákon o obecnom zriadení a ďalšie súvisiace normy. Miestne referendum v obci by sa po novom vyhlasovalo, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, v súčasnosti je to 30 percent. Výsledky referenda by boli platné v prípade účasti aspoň štvrtiny voličov, teraz je to polovica.

V prípade Bratislavy by výsledok miestneho referenda nahrádzal rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak by sa na ňom zúčastnilo aspoň 25 percent voličov, v súčasnosti je to polovica. V Košiciach by sa vyhlásilo referendum, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, teraz je to 30 percent.

V samosprávnom kraji by sa podľa návrhu vyhlásilo referendum, ak by o to petíciou požiadalo aspoň desať percent voličov, v súčasnosti treba 30 percent. Výsledky referenda by boli platné, ak by sa na ňom zúčastnila aspoň štvrtina voličov, teraz treba polovicu.

Nová legislatíva by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. mája 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko: V Minsku sa začal proces s Cichanovskou; čelí obžalobe z vlastizrady

Minsku sa v utorok začal súdny proces proti líderke bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej. Političku súdia v neprítomnosti, keďže dlhodobo žije v exile. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na bieloruské štátne médiá.

Cichanovská deklarovala víťazstvo v sporných prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku uskutočnili v roku 2020 a podľa oficiálnych výsledkov ich vyhral dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Západ aj miestna opozícia označili voľby za zmanipulované.

Opozičná líderka čelí pred súdom množstvu obvinení vrátane vlastizrady, sprisahania zameraného na uchopenie moci, ako aj vytvorenia a vedenia extrémistickej organizácie, uviedli bieloruské médiá.

Líderka bieloruskej opozície označila súdny proces v Minsku za „frašku". Takisto uviedla, že jej pred začiatkom pojednávania nebol umožnený prístup k súdnym dokumentom.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Lukašenko, avšak bieloruská opozícia ani Západ ho neuznali za legitímne zvolenú hlavu štátu.

Lukašenkov režim už od protestov v roku 2020 odsúdil a uväznil veľké množstvo predstaviteľov opozície, novinárov a aktivistov, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

UNHCR: Na Ukrajine bolo od začiatku invázie zabitých viac ako 7-tisíc civilistov

Viac ako 7-tisíc civilistov bolo zabitých na Ukrajine od začiatku ruskej ofenzívy. V pondelok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) s tým, že skutočný počet obetí na životoch je „výrazne vyšší". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

UNHCR uvádza, že od vlaňajšieho februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bolo potvrdených 7031 úmrtí civilistov. Vzhľadom na to, že mnohé správy o prípadných obetiach zatiaľ nie sú potvrdené, a aj vzhľadom na neprístupnosť oblastí, kde prebiehajú intenzívne boje, však UNHCR počíta s tým, že zomrelo omnoho viac osôb.

Väčšinu z evidovaných úmrtí civilistov (6536) hlásili z oblastí, ktoré má pod kontrolou vláda v Kyjeve. V Ruskom ovládaných územiach evidujú 495 zabitých osôb. UNHCR sa k tomu, kto je zodpovedný za životy civilistov, nevyjadrila.

„Príčinou úmrtia väčšiny zaznamenaných civilných obetí bolo použitie výbušnín – vrátane ostreľovania ťažkým delostrelectvom, salvovými raketovými systémami a raketami – i leteckých útokov," priblížil UNHCR vo vyhlásení.

Ukrajina tvrdí, že počty zabitých civilistov sa môžu pohybovať až v desiatkach tisícov. Rusko i Ukrajina popierajú, že by útočili na civilné ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Putin poveril Gerasimova, aby do marca dobyl celý Donbas, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský prezident Vladimir Putin údajne nariadil novovymenovanému veliteľovi okupačných síl na Ukrajine Valerijovi Gerasimovovi, aby do marca dobyl Donbas. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Freedom TV to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Toto nie je prvý časový rámec. Zakaždým sa to oneskorilo. Bude to už rok od začiatku rozsiahlej invázie a rok, odkedy 'dobyli Kyjev za tri dni'. Nepodarí sa im to ani tentoraz,“ povedal Jusov a dodal, že Putin sa nevzdal svojich plánov zničiť Ukrajinu ako nezávislý štát a Ukrajincov ako národ.

https://standard.sk/301744/putin-nemoze-vyhrat-vyhlasil-britsky-minister-obrany/

(sita)

Minúta  |  

Približne 40 krajín OSN žiada Izrael, aby zrušil sankcie voči Palestínčanom

Približne 40 členských krajín OSN v pondelok vyzvalo Izrael, aby zrušil sankcie zavedené voči palestínskej samospráve. Izrael tieto sankcie prijal v reakcii na žiadosť OSN o posúdenie izraelskej okupácie na palestínskych územiach. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Valné zhromaždenie OSN prijalo 30. decembra rezolúciu, ktorou od Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) žiadalo poskytnutie posudku o právnych následkoch izraelskej okupácie na palestínskych územiach.

Izrael 6. januára oznámil sériu sankcií voči palestínskej samospráve, vrátane finančných, aby ju prinútil „zaplatiť" za to, že sa dožadovala tejto rezolúcie, píše AFP.

Približne 40 členských krajín OSN v pondelok vo vyhlásení pre média potvrdilo svoju „neochvejnú podporu" pre ICJ a medzinárodné právo. Tieto krajiny tiež vyjadrili hlboké znepokojenie v spojitosti s rozhodnutím izraelskej vlády zaviesť represívne opatrenia proti obyvateľom Palestíny, jej vedeniu a občianskej spoločnosti.

Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v spojitosti so záležitosťou Palestíny je naplánované na stredu, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Generál Sanders: Dodanie tankov na Ukrajinu dočasne oslabí britskú armádu

Náčelník generálneho štábu britskej armády Patrick Sanders v pondelok povedal, že dodanie tankov a delostreleckých systémov Ukrajine dočasne oslabí britskú armádu. Upozornil aj na potrebu obnoviť bojaschopnosť armády po poskytnutí tejto pomoci. TASR správu prevzala z webovej stránky Sky News.

„Niet pochybností o tom, že naše rozhodnutie bude mať vplyv na našu schopnosť mobilizovať armádu voči akútnej a pretrvávajúcej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje, a takisto (ovplyvní) schopnosť plniť naše požiadavky v NATO," uviedol Sanders pre médiá.

„Ukrajina teraz potrebuje naše tanky a zbrane. Viem, že ich dobre využijú," povedal Sanders. „Odovzdanie týchto spôsobilostí Ukrajine nás dočasne oslabí, to nepopieram," povedal. Porážka Ruska Ukrajinou však podľa jeho slov prinesie Británii väčšiu bezpečnosť.

Britský minister obrany Ben Wallace v pondelok na pôde britského parlamentu potvrdil, že Spojené kráľovstvo Ukrajine poskytne 14 tankov typu Challenger 2, obrnené transportéry a delostrelecké systémy. Takisto upozornil, že Ukrajina potrebuje "novú úroveň pomoci", aby zo svojho územia vytlačila ruskú armádu. Británia počas víkendu oznámila, že Ukrajine ako prvá západná krajina dodá bojové tanky.

„(Ruský) prezident (Vladimir) Putin nemôže vyhrať. Je si však istý, že môže pokračovať,... kým nebudú jeho jednotky vytlačené zo svojich obranných pozícií a vyhnané z krajiny," povedal Wallace. Zároveň dodal, že Ukrajina na vyhnanie ruských vojakov potrebuje novú úroveň pomoci.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.