Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Český premiér Fiala: Bol som prekvapený, keď za mnou prišiel Mečiar a ďakoval mi

Český premiér Petr Fiala si na oslavách 30. výročia vzniku Slovenskej republiky v Bratislave uvedomil, ako Slovákom záleží na dobrých vzťahoch s Českou republikou. Zároveň ho prekvapilo, keď za ním prišiel bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar. Povedal to v pondelok večer na krste knihy o rozdelení Česko-Slovenska s názvom Restart v Knižnici Václava Havla v Prahe. Informuje spravodajkyňa TASR.

„Bol som prekvapený, že Vladimír Mečiar za mnou prišiel a ďakoval mi za moje slová. A hoci to znie zvláštne, bol takmer dojatý," povedal český premiér. Dojaté bolo podľa neho aj publikum. „Ja som si uvedomil, ako im záleží na tom, aby vzťahy s Českou republikou boli dobré," dodal.

Slováci sú si podľa neho vedomí, že v mnohých porovnávacích ukazovateľoch sú za Českom. Preto vyjadrenie uznania od Čechov neberú ako samozrejmosť, ale zároveň na to čakajú. „Ich vzťah k nám je trochu iný než náš vzťah k Slovákom," myslí si Fiala.

Podľa českého premiéra existuje vo vzťahu medzi Českom a Slovenskom neproporčný záujem. „Slováci sledujú české médiá, čítajú české knihy, sledujú našu kultúrnu scénu. My oveľa menej," zdôraznil premiér. Táto disproporcia sa podľa neho môže prejavovať v tom, že mladí Česi tak nerozumejú slovenčine, čo môže v budúcnosti vytvárať určité problémy.

Na rozdelenie Československa sa podľa svojich slov nepozerá nostalgicky. „Myslím si, že sa to skončilo najlepšie, ako mohlo, pre obe krajiny," dodal. Do knihy rozhovorov prispel, pretože je podľa neho dôležité o vtedajších udalostiach hovoriť prístupnou formou. „Dnes sú tu generácie, ktoré to nezažili, je to pre nich vzdialená minulosť," pripomenul.

Ďalšími respondentmi, ktorí sa osobne zúčastnili aj na krste knihy, boli český jazykovedec Karel Oliva, publicista Pavel Kosatík a hudobník a bývalý politik Michael Kocáb. Ten vníma Čechov a Slovákov ako dvojvaječné dvojčatá. „Spolu sme prežili detstvo v prvej republike, potom prišla puberta s Adolfom Hitlerom, kde sme sa trochu pomlátili a potom sme sa zase dostali k sebe," povedal obrazne Kocáb. Rozpad spoločného štátu vtedy osobne vnímal ako „katastrofu".

Novinár a spisovateľ Kosatík si myslí, že jediná forma štátneho usporiadania, v ktorej mohol spoločný štát prežiť, bola konfederácia. Vtedy si ju podľa neho dokázalo predstaviť veľmi málo ľudí. Práve toto usporiadanie však podľa neho Slováci po celý čas chceli.

Na otázku, prečo si Slováci a Česi tak dobre rozumejú, odpovedal jazykovedec Karel Oliva tým, že pre staršiu generáciu to nie je vôbec výnimočné.

„My sme každý večer počúvali Československú televíziu, kde boli moderátorské páry zostavované vždy dvojjazyčne. Všetci sme teda boli pasívnymi príjemcami," vysvetlil. Dnes je to už inak.

Autormi knihy rozhovorov sú redaktori Českej televízie Jana Peroutková a Petr Švec. Okrem hostí, ktorí na krst prišli osobne, sa v knihe rozprávali aj s Mikulášom Dzurindom, Pavlom Rychetským či Terezou Nvotovou.

(tasr)

Minúta  |  

Vidím kamikadze jazdu s celou SaS aj touto krajinou, vyhlásil Heger na margo "premenlivosti" Sulíka

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) adresoval poslancom za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) cez Facebook výzvu, aby podporili novú 76-ku. Pôvodne sa chcel liberálom prihovoriť osobne a predsedu SaS Richarda Sulíka požiadal o možnosť vystúpiť na zasadnutí ich poslaneckého klubu.

Sulík s tým podľa Hegera v nedeľu súhlasil, no v pondelok ho požiadal, aby nechodil. „Nerozumiem tejto premenlivosti názorov Richarda Sulíka. Pod jeho dirigentskou taktovkou padli tri demokratické vlády. To, čo vidím teraz, žiaľ, je kamikadze jazda s celou SaS aj touto krajinou,“ komentoval Heger. Podotkol, že niektorí poslanci za SaS mu už avizovali, že sa podpore novej 76-ky nebránia.

Poverený premiér apeloval na poslancov za SaS, aby podporili novú väčšinu v parlamente, a tým aj dokončenie rozbehnutých reforiem. „Koncom roka sme spoločne schválili rozpočet pomoci ľuďom. Ťažká práca sa tým však neskončila. Peniaze je potrebné dostať k ľuďom – nie vybraným, ako tomu bývalo zvykom, pomoc potrebujú všetci,“ napísal Heger.

Dodal, že v Pláne obnovy sa v súčasnosti prechádza z reformnej fázy do investičnej, zároveň sa začal proces výstavby dvoch nových nemocníc a významné investície idú aj do rekonštrukcie tých existujúcich. Investuje sa do školstva, vedy a inovácií, do železníc či cyklotrás.

Podľa svojich slov si Heger nevie a ani nechce predstaviť, že dnes by o týchto investíciach mala rozhodovať družina okolo Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas). „Tá družina, o ktorej dnes desiatky ľudí vypovedajú, ako kradli. Chcem veriť, že tohto scenára si bol vedomý aj Richard Sulík, preto za mnou hneď deň po vyslovení nedôvery vláde prišiel s ponukou novej 76-ky,“ podčiarkol Heger.

(sita)

Minúta  |  

OĽaNO navrhuje za účasť na voľbách zľavu 10 percent z poplatkov pre štát

Odmena za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu či zníženie kvóra pri miestnom referende. To sú niektoré z cieľov novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci za OĽaNO.

Poslanci tiež navrhujú znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento, legislatívne upraviť prezidentské voľby poštou či zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

Súčasťou novely je aj návrh zrušiť povinnosť poskytovať transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom. Znížiť tiež chcú hranicu získaných hlasov pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta vo voľbách do orgánov samosprávy z desiatich percent platných hlasov na päť percent.

Návrh odmeňovať voliča vo voľbách do NR SR formou zľavy z poplatkov platených štátu vychádza z predvolebnej ankety hnutia OĽaNO. V nej sa podľa poslancov 78 percent zúčastnených obyvateľov vyjadrilo, že podporuje túto myšlienku. Zároveň argumentujú, že návrh je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Aplikáciu v praxi má upraviť osobitný zákon. Zľava by sa mala týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov. Potvrdenie o účasti by mala vydávať okrsková volebná komisia voličovi na požiadanie.

Zľavy by sa mali týkať napríklad služieb ako osvedčovanie odpisov či podpisov, takisto výpisu z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, vydávania občianskych preukazov, cestovných pasov, zbrojných preukazov či vydávania stavebného povolenia.

Poslanecký návrh by menil aj zákon o obecnom zriadení a ďalšie súvisiace normy. Miestne referendum v obci by sa po novom vyhlasovalo, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, v súčasnosti je to 30 percent. Výsledky referenda by boli platné v prípade účasti aspoň štvrtiny voličov, teraz je to polovica.

V prípade Bratislavy by výsledok miestneho referenda nahrádzal rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak by sa na ňom zúčastnilo aspoň 25 percent voličov, v súčasnosti je to polovica. V Košiciach by sa vyhlásilo referendum, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, teraz je to 30 percent.

V samosprávnom kraji by sa podľa návrhu vyhlásilo referendum, ak by o to petíciou požiadalo aspoň desať percent voličov, v súčasnosti treba 30 percent. Výsledky referenda by boli platné, ak by sa na ňom zúčastnila aspoň štvrtina voličov, teraz treba polovicu.

Nová legislatíva by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. mája 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko: V Minsku sa začal proces s Cichanovskou; čelí obžalobe z vlastizrady

Minsku sa v utorok začal súdny proces proti líderke bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej. Političku súdia v neprítomnosti, keďže dlhodobo žije v exile. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na bieloruské štátne médiá.

Cichanovská deklarovala víťazstvo v sporných prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku uskutočnili v roku 2020 a podľa oficiálnych výsledkov ich vyhral dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Západ aj miestna opozícia označili voľby za zmanipulované.

Opozičná líderka čelí pred súdom množstvu obvinení vrátane vlastizrady, sprisahania zameraného na uchopenie moci, ako aj vytvorenia a vedenia extrémistickej organizácie, uviedli bieloruské médiá.

Líderka bieloruskej opozície označila súdny proces v Minsku za „frašku". Takisto uviedla, že jej pred začiatkom pojednávania nebol umožnený prístup k súdnym dokumentom.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Lukašenko, avšak bieloruská opozícia ani Západ ho neuznali za legitímne zvolenú hlavu štátu.

Lukašenkov režim už od protestov v roku 2020 odsúdil a uväznil veľké množstvo predstaviteľov opozície, novinárov a aktivistov, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

UNHCR: Na Ukrajine bolo od začiatku invázie zabitých viac ako 7-tisíc civilistov

Viac ako 7-tisíc civilistov bolo zabitých na Ukrajine od začiatku ruskej ofenzívy. V pondelok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) s tým, že skutočný počet obetí na životoch je „výrazne vyšší". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

UNHCR uvádza, že od vlaňajšieho februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, bolo potvrdených 7031 úmrtí civilistov. Vzhľadom na to, že mnohé správy o prípadných obetiach zatiaľ nie sú potvrdené, a aj vzhľadom na neprístupnosť oblastí, kde prebiehajú intenzívne boje, však UNHCR počíta s tým, že zomrelo omnoho viac osôb.

Väčšinu z evidovaných úmrtí civilistov (6536) hlásili z oblastí, ktoré má pod kontrolou vláda v Kyjeve. V Ruskom ovládaných územiach evidujú 495 zabitých osôb. UNHCR sa k tomu, kto je zodpovedný za životy civilistov, nevyjadrila.

„Príčinou úmrtia väčšiny zaznamenaných civilných obetí bolo použitie výbušnín – vrátane ostreľovania ťažkým delostrelectvom, salvovými raketovými systémami a raketami – i leteckých útokov," priblížil UNHCR vo vyhlásení.

Ukrajina tvrdí, že počty zabitých civilistov sa môžu pohybovať až v desiatkach tisícov. Rusko i Ukrajina popierajú, že by útočili na civilné ciele.

(tasr)

Minúta  |  

Putin poveril Gerasimova, aby do marca dobyl celý Donbas, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský prezident Vladimir Putin údajne nariadil novovymenovanému veliteľovi okupačných síl na Ukrajine Valerijovi Gerasimovovi, aby do marca dobyl Donbas. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Freedom TV to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Toto nie je prvý časový rámec. Zakaždým sa to oneskorilo. Bude to už rok od začiatku rozsiahlej invázie a rok, odkedy 'dobyli Kyjev za tri dni'. Nepodarí sa im to ani tentoraz,“ povedal Jusov a dodal, že Putin sa nevzdal svojich plánov zničiť Ukrajinu ako nezávislý štát a Ukrajincov ako národ.

https://standard.sk/301744/putin-nemoze-vyhrat-vyhlasil-britsky-minister-obrany/

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.