Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novým nemeckým ministrom obrany sa má stať Boris Pistorius

Novým nemeckým ministrom obrany sa stane doterajší dolnosaský minister vnútra Boris Pistorius (SPD). Informujú o tom v utorok viaceré nemecké médiá s odvolaním sa na neoficiálne zdroje, uvádza TASR.

Pistorius nahradí v spolkovej vláde Christine Lambrechtovú, ktorá odstúpila v pondelok.

Ako uvádza na svojom webe denník Süddeutsche Zeitung, 62-ročný Pistorius strávil celú svoju politickú kariéru v Dolnom Sasku, ale už dlhšie sa s ním rátalo aj na spolkovej úrovni. Krajinským ministrom vnútra je už desať rokov.

Pôvodne sa uvažovalo, že v spolkovej vláde by mohol nahradiť ministerku vnútra Nancy Faeserovú, ktorá sa pravdepodobne stane líderkou SPD v krajinských voľbách v Hesensku.

Ako píše Der Spiegel, Pistorius bol v roku 2017 členom tieňového kabinetu vtedajšieho kandidáta na kancelára Martina Schulza a mal na starosti vnútornú bezpečnosť. Podľa magazínu je Pistorius povahovo iný než kancelár Scholz: je priamočiarejší a má ťah na bránku. Práve pre tieto vlastnosti je v Dolnom Sasku jedným z najpopulárnejších politikov.

Der Spiegel si zároveň všíma, že po vymenovaní Pistoriusa za spolkového ministra obrany nebude nemecká vláda pohlavne vyvážená. Po odstúpení Lambrechtovej sa vo vládnej koalícii aj samotnej SPD ozývali hlasy, že rovnosť pohlaví vo vláde musí byť zachovaná.

Lambrechtová čelila kritike niekoľko mesiacov, opozičná únia CDU/CSU opakovane žiadala jej odstúpenie. Kritici jej vyčítali pomalý postup v zaobstarávaní vybavenia pre Bundeswehr, ako aj chýbajúce odborné znalosti. Výhrady mali aj voči jej verejným prejavom.

Negatívne reakcie vyvolala napríklad fotografia jej syna, ktorý s ňou cestoval vo vojenskom vrtuľníku. Nešťastne pôsobil aj jej novoročný prejav zverejnený vo forme videa na Instagrame, v ktorom s výbuchmi ohňostrojov v pozadí hovorila o vojne na Ukrajine ako o príležitosti na „množstvo stretnutí so zaujímavými a skvelými ľuďmi".

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského poradca Arestovyč odstúpil. Spočiatku totiž tvrdil, že ruskú raketu nad Dniprom zostrelili Ukrajinci

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč podal v utorok ráno demisiu do rúk Volodmyra Zelenského. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Arestovyč svoj odchod z funkcie oznámil po tom, čo sa dopustil kontroverzných výrokov v súvislosti so sobotňajším raketovým útokom na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro. Tento útok si vyžiadal najmenej 41 obetí na životoch a 25 osôb je stále nezvestných.

Arestovyč spočiatku tvrdil, že ruskú raketu Kh-22 vystrelenú na Dnipro zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Týchto slov sa podľa Sky News rýchlo „chytila" ruská propaganda, ktorá sa snažila tvrdiť, že bytovku v Dnipre zasiahla raketa ukrajinskej obrany.

Arestovyč neskôr uviedol, že ukrajinské sily nedokážu zostreliť taký typ rakety, akú Rusko vystrelilo na Dnipro a za svoje predchádzajúce vyhlásenie sa ospravedlnil.

„Úprimne sa ospravedlňujem obetiam a ich príbuzným, obyvateľom Dnipra a všetkým, ktorých hlboko ranila moja predčasná mylná verzia o tom, prečo ruská raketa zasiahla obytnú budovu," uviedol Arestovyč na Facebooku.

Na platforme Telegram dodal, že svojou rezignáciou chcel poskytnúť príklad slušnej reakcie na vlastné zlyhania. „Po fundamentálnej chybe nasleduje odchod," cituje jeho slová denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ v utorok Ukrajine poskytne prvú tranžu finančnej pomoci vo výške troch miliárd eur

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok vo vyhlásení pre médiá oznámila, že Európska únia v utorok uvoľní Ukrajine úvery vo výške troch miliárd eur.

Ide o prvú časť pôžičky vo výške 18 miliárd eur na rok 2023, ktorou chce Únia pomôcť Ukrajine financovať okamžité potreby a pomáhať pri obnove vojnou zničenej kritickej infraštruktúry, ako sú nemocnice, školy, cesty, elektrické siete či elektrárne. Von der Leyenová počas minulotýždňového stretnutia so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, ktorého krajina prebrala polročné predsedníctvo v Rade EÚ, zdôraznila, že EÚ ešte nikdy nepožičala takú vysokú sumu niektorej z partnerských krajín.

Predstavitelia 27-člennej Únie sa na tomto výhodnom úvere, za ktorý ručí EÚ a jej členské štáty, dohodli vlani v decembri.

Pôvodný plán bol poskytovať mesačné tranže vo výške 1,5 miliardy eur, no potreby Kyjeva sú na začiatku roka také veľké, že prvá tranža sa okamžite zdvojnásobí.

Väčšinu úrokov pokrývajú členské štáty. Ukrajina bude musieť začať splácať výhodnú pôžičku od roku 2033 a bude mať 35 rokov na to, aby ju splatila.

(tasr)

Minúta  |  

Český premiér Fiala: Bol som prekvapený, keď za mnou prišiel Mečiar a ďakoval mi

Český premiér Petr Fiala si na oslavách 30. výročia vzniku Slovenskej republiky v Bratislave uvedomil, ako Slovákom záleží na dobrých vzťahoch s Českou republikou. Zároveň ho prekvapilo, keď za ním prišiel bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar. Povedal to v pondelok večer na krste knihy o rozdelení Česko-Slovenska s názvom Restart v Knižnici Václava Havla v Prahe. Informuje spravodajkyňa TASR.

„Bol som prekvapený, že Vladimír Mečiar za mnou prišiel a ďakoval mi za moje slová. A hoci to znie zvláštne, bol takmer dojatý," povedal český premiér. Dojaté bolo podľa neho aj publikum. „Ja som si uvedomil, ako im záleží na tom, aby vzťahy s Českou republikou boli dobré," dodal.

Slováci sú si podľa neho vedomí, že v mnohých porovnávacích ukazovateľoch sú za Českom. Preto vyjadrenie uznania od Čechov neberú ako samozrejmosť, ale zároveň na to čakajú. „Ich vzťah k nám je trochu iný než náš vzťah k Slovákom," myslí si Fiala.

Podľa českého premiéra existuje vo vzťahu medzi Českom a Slovenskom neproporčný záujem. „Slováci sledujú české médiá, čítajú české knihy, sledujú našu kultúrnu scénu. My oveľa menej," zdôraznil premiér. Táto disproporcia sa podľa neho môže prejavovať v tom, že mladí Česi tak nerozumejú slovenčine, čo môže v budúcnosti vytvárať určité problémy.

Na rozdelenie Československa sa podľa svojich slov nepozerá nostalgicky. „Myslím si, že sa to skončilo najlepšie, ako mohlo, pre obe krajiny," dodal. Do knihy rozhovorov prispel, pretože je podľa neho dôležité o vtedajších udalostiach hovoriť prístupnou formou. „Dnes sú tu generácie, ktoré to nezažili, je to pre nich vzdialená minulosť," pripomenul.

Ďalšími respondentmi, ktorí sa osobne zúčastnili aj na krste knihy, boli český jazykovedec Karel Oliva, publicista Pavel Kosatík a hudobník a bývalý politik Michael Kocáb. Ten vníma Čechov a Slovákov ako dvojvaječné dvojčatá. „Spolu sme prežili detstvo v prvej republike, potom prišla puberta s Adolfom Hitlerom, kde sme sa trochu pomlátili a potom sme sa zase dostali k sebe," povedal obrazne Kocáb. Rozpad spoločného štátu vtedy osobne vnímal ako „katastrofu".

Novinár a spisovateľ Kosatík si myslí, že jediná forma štátneho usporiadania, v ktorej mohol spoločný štát prežiť, bola konfederácia. Vtedy si ju podľa neho dokázalo predstaviť veľmi málo ľudí. Práve toto usporiadanie však podľa neho Slováci po celý čas chceli.

Na otázku, prečo si Slováci a Česi tak dobre rozumejú, odpovedal jazykovedec Karel Oliva tým, že pre staršiu generáciu to nie je vôbec výnimočné.

„My sme každý večer počúvali Československú televíziu, kde boli moderátorské páry zostavované vždy dvojjazyčne. Všetci sme teda boli pasívnymi príjemcami," vysvetlil. Dnes je to už inak.

Autormi knihy rozhovorov sú redaktori Českej televízie Jana Peroutková a Petr Švec. Okrem hostí, ktorí na krst prišli osobne, sa v knihe rozprávali aj s Mikulášom Dzurindom, Pavlom Rychetským či Terezou Nvotovou.

(tasr)

Minúta  |  

Vidím kamikadze jazdu s celou SaS aj touto krajinou, vyhlásil Heger na margo "premenlivosti" Sulíka

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) adresoval poslancom za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) cez Facebook výzvu, aby podporili novú 76-ku. Pôvodne sa chcel liberálom prihovoriť osobne a predsedu SaS Richarda Sulíka požiadal o možnosť vystúpiť na zasadnutí ich poslaneckého klubu.

Sulík s tým podľa Hegera v nedeľu súhlasil, no v pondelok ho požiadal, aby nechodil. „Nerozumiem tejto premenlivosti názorov Richarda Sulíka. Pod jeho dirigentskou taktovkou padli tri demokratické vlády. To, čo vidím teraz, žiaľ, je kamikadze jazda s celou SaS aj touto krajinou,“ komentoval Heger. Podotkol, že niektorí poslanci za SaS mu už avizovali, že sa podpore novej 76-ky nebránia.

Poverený premiér apeloval na poslancov za SaS, aby podporili novú väčšinu v parlamente, a tým aj dokončenie rozbehnutých reforiem. „Koncom roka sme spoločne schválili rozpočet pomoci ľuďom. Ťažká práca sa tým však neskončila. Peniaze je potrebné dostať k ľuďom – nie vybraným, ako tomu bývalo zvykom, pomoc potrebujú všetci,“ napísal Heger.

Dodal, že v Pláne obnovy sa v súčasnosti prechádza z reformnej fázy do investičnej, zároveň sa začal proces výstavby dvoch nových nemocníc a významné investície idú aj do rekonštrukcie tých existujúcich. Investuje sa do školstva, vedy a inovácií, do železníc či cyklotrás.

Podľa svojich slov si Heger nevie a ani nechce predstaviť, že dnes by o týchto investíciach mala rozhodovať družina okolo Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas). „Tá družina, o ktorej dnes desiatky ľudí vypovedajú, ako kradli. Chcem veriť, že tohto scenára si bol vedomý aj Richard Sulík, preto za mnou hneď deň po vyslovení nedôvery vláde prišiel s ponukou novej 76-ky,“ podčiarkol Heger.

(sita)

Minúta  |  

OĽaNO navrhuje za účasť na voľbách zľavu 10 percent z poplatkov pre štát

Odmena za účasť na parlamentných voľbách formou zľavy desať percent z poplatkov štátu či zníženie kvóra pri miestnom referende. To sú niektoré z cieľov novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú do Národnej rady (NR) SR predložili poslanci za OĽaNO.

Poslanci tiež navrhujú znížiť započítanie prednostných hlasov vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu z troch percent na jedno percento, legislatívne upraviť prezidentské voľby poštou či zabezpečiť distribúciu zoznamu kandidátov do domácností aj vo voľbách do orgánov samosprávy.

Súčasťou novely je aj návrh zrušiť povinnosť poskytovať transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom. Znížiť tiež chcú hranicu získaných hlasov pre aktívnu žalobnú legitimáciu neúspešného kandidáta vo voľbách do orgánov samosprávy z desiatich percent platných hlasov na päť percent.

Návrh odmeňovať voliča vo voľbách do NR SR formou zľavy z poplatkov platených štátu vychádza z predvolebnej ankety hnutia OĽaNO. V nej sa podľa poslancov 78 percent zúčastnených obyvateľov vyjadrilo, že podporuje túto myšlienku. Zároveň argumentujú, že návrh je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Aplikáciu v praxi má upraviť osobitný zákon. Zľava by sa mala týkať len fyzických osôb - nepodnikateľov. Potvrdenie o účasti by mala vydávať okrsková volebná komisia voličovi na požiadanie.

Zľavy by sa mali týkať napríklad služieb ako osvedčovanie odpisov či podpisov, takisto výpisu z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, vydávania občianskych preukazov, cestovných pasov, zbrojných preukazov či vydávania stavebného povolenia.

Poslanecký návrh by menil aj zákon o obecnom zriadení a ďalšie súvisiace normy. Miestne referendum v obci by sa po novom vyhlasovalo, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, v súčasnosti je to 30 percent. Výsledky referenda by boli platné v prípade účasti aspoň štvrtiny voličov, teraz je to polovica.

V prípade Bratislavy by výsledok miestneho referenda nahrádzal rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ak by sa na ňom zúčastnilo aspoň 25 percent voličov, v súčasnosti je to polovica. V Košiciach by sa vyhlásilo referendum, ak by sa pod petíciu podpísalo aspoň 20 percent voličov, teraz je to 30 percent.

V samosprávnom kraji by sa podľa návrhu vyhlásilo referendum, ak by o to petíciou požiadalo aspoň desať percent voličov, v súčasnosti treba 30 percent. Výsledky referenda by boli platné, ak by sa na ňom zúčastnila aspoň štvrtina voličov, teraz treba polovicu.

Nová legislatíva by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. mája 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.