Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rafael Grossi ustanovil stálu misiu MAAE v Juhoukrajinskej atómovej elektrárni

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívil Juhoukrajinskú atómovú elektráreň v Mykolajivskej oblasti pri príležitosti ustanovenia permanentnej misie pracovníkov MAAE vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach. Grossi to oznámil v noci na utorok na svojom Twitteri. TASR správu prevzala z televízie CNN.

MAAE už minulý týždeň oznámila, že Grossi vycestuje na Ukrajinu, „aby zabezpečil nepretržitú prítomnosť expertov na jadrovú bezpečnosť vo všetkých tamojších jadrových elektrárňach, čím výrazne zintenzívni úsilie MAAE pomôcť zabrániť jadrovej havárii počas súčasného vojenského konfliktu".

„Nad Juhoukrajinskou atómovou elektrárňou už veje vlajka MAAE. Zostaneme tu, aby sme počas prebiehajúceho konfliktu zaistili atómovú bezpečnosť," napísal Grossi na Twitteri. V tejto elektrárni budú umiestnení dvaja pracovníci MAAE.

Zatiaľ čo členovia tímu MAAE už pôsobia v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni, experti budú v najbližších dňoch umiestnení aj v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni na západe Ukrajiny. Grossi vycestuje aj do Rivnenskej jadrovej elektrárne na severozápade Ukrajiny, ako aj do odstaveného reaktora v Černobyle, aby všade dosadil dvojčlenný tím MAAE.

Grossi sa tiež stretne s vysokými predstaviteľmi ukrajinskej vlády v Kyjeve, aby prediskutovali opakovane žiadané vytvorenie zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany v okolí Záporožia.

(tasr)

Minúta  |  

Súťaž Miss Universe už vlastní transrodová žena. Na pódiu avizovala príchod novej éry

Thajská transrodová podnikateľka Anne Jakrajutatipová, ktorá sa nedávno stala novou vlastníčkou podujatia Miss Universe, avizovala vstup do novej éry. Súťaž budú podľa jej slov po 70 rokoch riadiť iba ženy a divákom ponúkne viac inklúzie a rodovej rovnosti.

Nová majiteľka Miss Universe, transrodová žena Anne Jakrajutatipová, vyhlásila, že svetoznáma súťaž krásy vstúpila po 70 rokoch do „novej éry“. Doteraz jej totiž šéfovali iba muži.

„Odteraz to budú riadiť ženy, vlastniť transrodová žena, pre všetky ženy na celom svete, aby oslávili silu feminizmu,“ vyhlásil v sobotu na slávnostnom ceremoniáli posledného ročníka tento biologický muž, pričom publikum v americkom New Orleans neraz burácalo.

Thajská transrodová podnikateľka, šéfka mediálnej spoločnosti JKN Global Group, mužským hlasom pokračovala, že súťaž bude predstavovať: „Rozmanité kultúry, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, kreativitu, silu dobra a, samozrejme, krásu ľudstva“.

Jakrajutatipová kúpila spoločnosť, ktorá vlastní súťaž Miss Universe, iba pred niekoľkými týždňami. Objem transakcie predstavoval 20 miliónov amerických dolárov (asi 18,5 milióna eur).

(tod)

Minúta  |  

Generálna prokuratúra sa ohradzuje voči komentáru zástupcu šéfredaktora Denníka N

Generálna prokuratúra (GP) Slovenskej republiky sa dôrazne ohradzuje voči komentáru zástupcu šéfredaktora Denníka N pod názvom „Svedok je potrestaný, vinníci sú voľní“, uverejnenom na webe denníkN.sk 16. januára 2023.

Zástupca šéfredaktora neobjektívnym, vecne nepodloženým a sugestívnym spôsobom navodzuje u čitateľa dojem porušovania zákona zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Je zároveň absolútne neprijateľné, aby zástupca šéfredaktora nerešpektujúc elementárnu slušnosť a úctu označoval prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky za „poskoka generálneho prokurátora". Takýto spôsob komunikácie nemá nič spoločné s novinárskou etikou a prieči sa základným princípom práce novinára.

Ak by sa zástupca šéfredaktora dôsledne oboznámil s rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 28. novembra 2022 v trestnej veci „Súmrak", ktoré je uverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a následne aj s rozsudkom Okresného súdu Poprad zo 16. januára 2023, musel by pri zachovaní objektívnosti a profesionality dospieť k záveru, že medzi týmito rozhodnutiami nie je žiaden rozpor. Zároveň by zástupca šéfredaktora musel zistiť, že predmetom trestného stíhania v uvedených dvoch trestných veciach neboli totožné skutky.

Zo samotného porovnania skutku v uznesení zo dňa 28. novembra 2022, ktorým bolo v kauze „Súmrak" zrušené uznesenie o vznesení obvinenia obvineným Robertovi Ficovi a spol., so skutkom v rozsudku zo 16. januára 2023, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste v trestnej veci obvinený Tomáš Rajecký a spol., je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia Robertovi Ficovi a spol. trpelo závažnými chybami v opise skutku, nejasnosťami ohľadne daňového subjektu, vo vzťahu ku ktorému mali byť vyzvedané informácie, ako aj nedostatkami pri zistení skutkového stavu, ktorých nápravu nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami, ako zrušením napadnutých rozhodnutí orgánov prípravného konania.

V uznesení o trestnom stíhaní Roberta Fica a spol., na rozdiel od trestnej veci už odsúdeného Tomáša Rajeckého a spol., informácie podliehajúce daňovému tajomstvu, ktoré mali byť vyzvedané (čo z opisu skutku ani nevyplýva) a následne zverejnené, neboli v skutku žiadnym spôsobom uvedené a identifikované. Konštrukcia skutku právne posúdeného ako zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, uvedeného v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia bola natoľko neurčitá, že obvineným neumožňovala realizovať ich právo na obhajobu. Dôvodnosť vznesenia obvinenia za tento skutok, bola naviac posudzovaná v kontexte obvinenia, ktoré bolo obvineným vznesené za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V zhode s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, skutková veta (opis skutku v rozhodnutí) musí odrážať faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Pri zachovaní princípu objektívneho informovania by zástupca šéfredaktora neopomenul fakt, že uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo zrušené iba uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva a uznesenie o začatí trestného stíhania v tejto veci zrušené nebolo a nič nebráni tomu, aby po odstránení zistených závažných porušení zákona bolo v trestnom stíhaní pokračované.

(tasr)

Minúta  |  

Novým nemeckým ministrom obrany sa má stať Boris Pistorius

Novým nemeckým ministrom obrany sa stane doterajší dolnosaský minister vnútra Boris Pistorius (SPD). Informujú o tom v utorok viaceré nemecké médiá s odvolaním sa na neoficiálne zdroje, uvádza TASR.

Pistorius nahradí v spolkovej vláde Christine Lambrechtovú, ktorá odstúpila v pondelok.

Ako uvádza na svojom webe denník Süddeutsche Zeitung, 62-ročný Pistorius strávil celú svoju politickú kariéru v Dolnom Sasku, ale už dlhšie sa s ním rátalo aj na spolkovej úrovni. Krajinským ministrom vnútra je už desať rokov.

Pôvodne sa uvažovalo, že v spolkovej vláde by mohol nahradiť ministerku vnútra Nancy Faeserovú, ktorá sa pravdepodobne stane líderkou SPD v krajinských voľbách v Hesensku.

Ako píše Der Spiegel, Pistorius bol v roku 2017 členom tieňového kabinetu vtedajšieho kandidáta na kancelára Martina Schulza a mal na starosti vnútornú bezpečnosť. Podľa magazínu je Pistorius povahovo iný než kancelár Scholz: je priamočiarejší a má ťah na bránku. Práve pre tieto vlastnosti je v Dolnom Sasku jedným z najpopulárnejších politikov.

Der Spiegel si zároveň všíma, že po vymenovaní Pistoriusa za spolkového ministra obrany nebude nemecká vláda pohlavne vyvážená. Po odstúpení Lambrechtovej sa vo vládnej koalícii aj samotnej SPD ozývali hlasy, že rovnosť pohlaví vo vláde musí byť zachovaná.

Lambrechtová čelila kritike niekoľko mesiacov, opozičná únia CDU/CSU opakovane žiadala jej odstúpenie. Kritici jej vyčítali pomalý postup v zaobstarávaní vybavenia pre Bundeswehr, ako aj chýbajúce odborné znalosti. Výhrady mali aj voči jej verejným prejavom.

Negatívne reakcie vyvolala napríklad fotografia jej syna, ktorý s ňou cestoval vo vojenskom vrtuľníku. Nešťastne pôsobil aj jej novoročný prejav zverejnený vo forme videa na Instagrame, v ktorom s výbuchmi ohňostrojov v pozadí hovorila o vojne na Ukrajine ako o príležitosti na „množstvo stretnutí so zaujímavými a skvelými ľuďmi".

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského poradca Arestovyč odstúpil. Spočiatku totiž tvrdil, že ruskú raketu nad Dniprom zostrelili Ukrajinci

Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč podal v utorok ráno demisiu do rúk Volodmyra Zelenského. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Arestovyč svoj odchod z funkcie oznámil po tom, čo sa dopustil kontroverzných výrokov v súvislosti so sobotňajším raketovým útokom na bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro. Tento útok si vyžiadal najmenej 41 obetí na životoch a 25 osôb je stále nezvestných.

Arestovyč spočiatku tvrdil, že ruskú raketu Kh-22 vystrelenú na Dnipro zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Týchto slov sa podľa Sky News rýchlo „chytila" ruská propaganda, ktorá sa snažila tvrdiť, že bytovku v Dnipre zasiahla raketa ukrajinskej obrany.

Arestovyč neskôr uviedol, že ukrajinské sily nedokážu zostreliť taký typ rakety, akú Rusko vystrelilo na Dnipro a za svoje predchádzajúce vyhlásenie sa ospravedlnil.

„Úprimne sa ospravedlňujem obetiam a ich príbuzným, obyvateľom Dnipra a všetkým, ktorých hlboko ranila moja predčasná mylná verzia o tom, prečo ruská raketa zasiahla obytnú budovu," uviedol Arestovyč na Facebooku.

Na platforme Telegram dodal, že svojou rezignáciou chcel poskytnúť príklad slušnej reakcie na vlastné zlyhania. „Po fundamentálnej chybe nasleduje odchod," cituje jeho slová denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ v utorok Ukrajine poskytne prvú tranžu finančnej pomoci vo výške troch miliárd eur

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v pondelok vo vyhlásení pre médiá oznámila, že Európska únia v utorok uvoľní Ukrajine úvery vo výške troch miliárd eur.

Ide o prvú časť pôžičky vo výške 18 miliárd eur na rok 2023, ktorou chce Únia pomôcť Ukrajine financovať okamžité potreby a pomáhať pri obnove vojnou zničenej kritickej infraštruktúry, ako sú nemocnice, školy, cesty, elektrické siete či elektrárne. Von der Leyenová počas minulotýždňového stretnutia so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom, ktorého krajina prebrala polročné predsedníctvo v Rade EÚ, zdôraznila, že EÚ ešte nikdy nepožičala takú vysokú sumu niektorej z partnerských krajín.

Predstavitelia 27-člennej Únie sa na tomto výhodnom úvere, za ktorý ručí EÚ a jej členské štáty, dohodli vlani v decembri.

Pôvodný plán bol poskytovať mesačné tranže vo výške 1,5 miliardy eur, no potreby Kyjeva sú na začiatku roka také veľké, že prvá tranža sa okamžite zdvojnásobí.

Väčšinu úrokov pokrývajú členské štáty. Ukrajina bude musieť začať splácať výhodnú pôžičku od roku 2033 a bude mať 35 rokov na to, aby ju splatila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.