Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanec Čepček znova predkladá návrh zákona o interrupciách

Nezaradený poslanec Národnej rady SR (NR SR) Martin Čepček opäť predkladá do parlamentu návrh zákona týkajúci sa sprísnenia interrupcií. V máji 2022 mu neprešli tri novely zákona o interrupciách.

Aktuálne predloženým materiálom sa znova pokúsi legislatívne ukotviť, že umelé ukončenie tehotenstva potratom sa môže vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch, a to v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. V prvých troch prípadoch musia dôvody potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze.

„Návrh v súlade s presvedčením väčšiny spoločnosti zakotvuje, že umelý potrat nie je odporúčané riešenie. Zlepšuje potratový zákon poskytnutím vyššej ochrany nenarodenému dieťaťu a odstránením diskriminácie na základe veku dieťaťa tým, že odstraňuje bezdôvodné potraty,“ zdôvodnil Čepček svoj návrh. Zároveň dodal, že zákon ponecháva výnimky pre interrupcie, ktoré väčšina spoločnosti považuje za dôvodné.

Pre interrupcie z dôvodu diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa zároveň stanovuje podmienku, že trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. V prípade tehotenstva následkom spáchania trestného činu na matke trvanie tehotenstvo nesmie presahovať dvanásť týždňov. Čepček ďalej navrhuje vložiť do zákona, že „umelé prerušenie tehotenstva“ je umelé ukončenie tehotenstva potratom a má vážne negatívne dôsledky.

Zároveň zakazuje vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na matku, aby išla na potrat a tiež jeho propagáciu. Ani zdravotnícky pracovník nesmie matku k nemu nabádať. V návrhu sa ďalej uvádza, že interrupcia sa vykoná najskôr 96 hodín po odoslaní hlásenia o poskytnutí poučenia, ktoré predchádzalo informovanému súhlasu, okrem prípadov poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

(sita)

Minúta  |  

Čoraz viac ľudí si vyberá tretí pilier na sporenie na dôchodok

Na sporenie na dôchodok si čoraz viac ľudí vyberá tretí pilier. V medziročnom porovnaní narástol počet nových účastníckych zmlúv o takmer päť percent. V utorok o tom informovala Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS).

Vo fázach sporenia a vyplácania dávok je v systéme 948 281 účastníkov. Hodnota majetku bola ku koncu roka 2022 v treťom pilieri na úrovni takmer 2,93 miliardy eur.

"Aj napriek tomu, že rok 2022 bol z pohľadu vývoja na finančných trhoch náročný, zaznamenávame opätovne nárast počtu nových účastníkov. Tretí pilier je už 25 rokov spojený so stabilitou, spoľahlivosťou aj ďalšími výhodami, ako sú zamestnávateľské príspevky a daňovo-odvodové zvýhodnenia," uviedol prezident ADDS Martin Višňovský.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti komplexne zabezpečujú výplatnú fázu dôchodkov. Aktuálne je v nej viac ako 27-tisíc ľudí. Vlani im boli vyplatené dávky v objeme približne 131 miliónov eur. Za uplynulé roky vyplatili dôchodkové spoločnosti klientom dôchodky vo výške 1,9 miliardy eur.

Zamestnávatelia prispeli v roku 2022 príspevkami takmer polovici účastníkov. Priemerný príspevok zamestnávateľa bol vlani približne 36 eur mesačne. V treťom pilieri je viac ako 59-tisíc zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce. Zamestnávateľ im povinne prispieva najmenej v sume dvoch percent z ich vymeriavacieho základu.

Vlani v novembri podpísala prezidentka zákon, podľa ktorého sa zatraktívnil tretí pilier. Postupne sa znížia poplatky za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu z maximálnej hodnoty 1,2 percenta z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde na maximálnu hodnotu jedno percento.

"Atraktivita doplnkového dôchodkového sporenia nie je o desatinách percenta na poplatkoch. Zmysel tretieho piliera je v koncepčnej podpore štátu s cieľom vytvorenia silného systému, ktorý bude motivovať na vstup nových zamestnancov aj zamestnávateľov a podporí tak sociálnu stabilitu štátu," upozornil Višňovský.

Tretí dôchodkový pilier je dobrovoľný, účastníkom sa môže stať každý od 18 rokov veku počas aktívneho pôsobenia na trhu práce. Úspory vlastní účastník a vyplácanie dávok tak zvyšuje štátny dôchodok.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Hľadanie novej 76-ky je stratou času a s Hegerom niet o čom rokovať. Chceme predčasné voľby v septembri

Opozičná SaS odmieta diskusiu o novej väčšine 76 poslancov. Jej hľadanie považuje za stratu času. Ako kompromisné riešenie podporuje predčasné voľby v septembri. SaS tvrdí, že momentálne nemá s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani Sme rodina.

"Diskusiu o novej väčšine odmietame. Toto je jasný postoj poslaneckého klubu SaS. Boli sme pripravení rokovať, avšak doteraz nevieme, kto je skutočným lídrom OĽaNO. Navyše, stále hrozí, že Eduard Heger odíde z OĽaNO a nebude mať nielen silu, ale s inou stranou ani legitimitu skladať novú vládu," uviedol v stanovisku strany šéf SaS Richard Sulík.

Seriózna diskusia nemá podľa SaS zmysel ani preto, lebo jednotná nie je koalícia. "Je to práve Sme rodina s Borisom Kollárom, ktorí odmietajú podporiť novú 76-ku. V takejto absurdnej situácii sa preto Eduard Heger v prvom rade musí obrátiť na Igora Matoviča a vlastných partnerov, ktorí mu podkopávajú nohy," dodal Sulík. Sme rodina chce najprv dohodu na predčasných voľbách, až potom sa chce rozprávať o podpore 76-ky.

https://standard.sk/306861/vidim-kamikadze-jazdu-s-celou-sas-aj-touto-krajinou-vyhlasil-heger-na-margo-premenlivosti-sulika/

Taká 76-ka, ktorú by akceptovala aj prezidentka Zuzana Čaputová, je podľa SaS chimérou a jej hľadanie je strata času. Preto je namieste začať sa vážne zaoberať predčasnými voľbami. "Diskusia o predčasných voľbách je v tejto situácii absolútne legitímna. Karty by mali byť rozdané nanovo a jednotlivé strany by mali dostať možnosť opätovne zabojovať o dôveru voličov," doplnil podpredseda SaS Branislav Gröhling.

Heger na sociálnej sieti informoval, že v pondelok (16. 1.) požiadal Sulíka o možnosť vystúpiť na poslaneckom klube SaS a uchádzať sa o podporu novej 76-ky. Podľa Hegera najprv Sulík súhlasil, no napokon ho požiadal, aby nechodil. Heger tvrdí, že niektorí poslanci za SaS mu avizovali, že sa podpore novej 76-ky nebránia.

Vláda podľa Hegera musí pokračovať, aby mohla doručiť ľuďom pomoc, tiež sa odvoláva na implementáciu reforiem a čerpanie financií z plánu obnovy.

https://standard.sk/296496/pri-sulikovej-historke-sa-da-len-neveriacky-krutit-hlavou/

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev tvrdí, že počas ruskej invázie bolo zabitých už vyše 9-tisíc civilistov

Podľa Kyjeva bolo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie zabitých už viac než 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí. Takéto údaje zazneli v utorok z úst šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, informuje správa agentúry Reuters.

"Zaznamenali sme viac ako 80-tisíc zločinov spáchaných ruskými útočníkmi, pričom zabitých bolo vyše 9-tisíc civilistov vrátane 453 detí… Neodpustíme ani jeden prípad mučenia či vzatia života. Voči každému zločincovi bude vyvodená zodpovednosť," povedal Jermak.

V tejto súvislosti ďalej pripomenul, že Ukrajina požaduje vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil ruských politických lídrov. Od Moskvy tiež žiada odškodnenie za skazu, akú na Ukrajine spôsobila svojou inváziou.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v pondelok informoval, že na Ukrajine bolo od vypuknutia invázie dosiaľ oficiálne potvrdených 7 031 úmrtí civilistov. UNHCR však zároveň vyjadril predpoklad, že skutočný počet obetí je omnoho vyšší, a to vzhľadom na mnohé správy o úmrtiach, ktoré ešte neboli oficiálne potvrdené, ako aj na neprístupnosť oblastí na frontovej línii.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko ohlásilo výrazné zmeny v armáde. Počet vojakov zvýši na 1,5 milióna

Rusko ohlásilo, že v rokoch 2023 až 2026 prijme výrazné zmeny vo svojich ozbrojených silách. Ministerstvo obrany v Moskve po mesiacoch neúspechov v prebiehajúcej ofenzíve na Ukrajine prisľúbilo posilnenie bojových schopností námorných, vzdušných a strategických raketových síl a tiež administratívne reformy. Informuje o tom agentúra Reuters.

Počet vojakov sa má zvýšiť zo súčasných 1,1 na 1,5 milióna. „Prezident Ruskej federácie rozhodol o zvýšení vojenského personálu v ozbrojených sílách na jeden a pol milióna,” uviedol minister obrany Sergej Šojgu na stretnutí so svojimi zástupacami a veliteľmi pri návšteve ukrajinského bojiska. Informovali o tom ruské médiá.

Reforma armády zahŕňa aj vytvorenie dvoch samostatných vojenských obvodov v moskovskej a leningradskej oblasti a vytvorenie armádneho zboru v Karélii. Ide o región, ktorý hraničí s Fínskom, ktoré sa v reakcii na ruskú inváziu rozhodlo vstúpiť do NATO.

Šéf ruského rezortu obrany tiež navrhol zvýšiť vek odvodu do armády z 18 na 21 rokov a hornú hranicu z 27 na 30 rokov. Za nové subjekty Rusi považujú štyri nedávno anektované ukrajinské oblasti.

Šojgu ďalej uviedol, že zvýšenie početnosti vojsk si vyžaduje komplexný plán, ktorý má byť zladený s dodávkami zbraní a budovaním infrašktúry pre rozmiestnenie vojsk. Minister tiež zdôraznil dôležitosť náboru vojakov s profesionálnym kontraktom.

"Jedine posilnením kľúčových štrukturálnych zložiek ozbrojených síl je možné zaručiť vojenskú bezpečnosť štátu a chrániť nové subjekty a kritické zariadenia Ruskej federácie," uviedol minister obrany Sergej Šojgu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poznamenal, že avizované zmeny sú nevyhnutné vzhľadom na to, že Západ podľa Moskvy vedie na Ukrajine vojnu proti Rusku tým, že ukrajinským silám dodáva stále viac ťažkých zbraní.

Za 11 mesiacov, odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu, boli prijaté viaceré zmeny na vedúcich postoch armády. Minulý týždeň Šojgu menoval za hlavného veliteľa svojej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Ten nahradil Sergeja Surovikina, ktorý post zastával uplynulé tri mesiace a po novom sa stal Gerasimovovým zástupcom.

https://standard.sk/306840/putin-poveril-gerasimova-aby-do-marca-dobyl-cely-donbas-tvrdi-ukrajinska-rozviedka/

(tasr, mm)

Minúta  |  

Ukrajina potrebuje viac zbraní, uviedol v Davose poľský prezident

Ukrajina bude schopná zastaviť Rusko len vtedy, ak dostane moderné vojenské vybavenie od svojich západných spojencov, uviedol v utorok poľský prezident Andrzej Duda. Informuje o tom správa agentúry PAP.

"To, čo Ukrajina potrebuje, je viac a viac zbraní," vyhlásil v utorok Duda na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Ako dodal, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal už na začiatku ruskej vojenskej invázie.

Poľský prezident sa spolu s partnermi z Litvy a Severného Macedónska, ako aj spolu s vodkyňou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou a španielskym ministrom zahraničných vecí Josém Manuelom Albarosom zúčastnil v Davose na debate s názvom "Na obranu Európy".

Duda vo svojom vystúpení vyjadril nádej, že spojenecké krajiny dodajú Ukrajine viacero, možno až niekoľko desiatok tankov typu Leopard 2, čo by Kyjevu umožnilo vytvoriť obrnenú brigádu.

Podľa šéfa prezidentskej kancelárie Pawela Szrota už svoju účasť v takejto koalícii deklarovali Fínsko, Dánsko a Veľká Británia. Poľský prezident v utorok vyjadril nádej, že sa k iniciatíve pripojí aj Nemecko.

Poľsko je pripravené darovať štrnásť tankov Leopard, ale akékoľvek odovzdanie si vyžaduje súhlas Berlína, pretože vývoznú licenciu na tieto vozidlá má Nemecko. Duda túto ponuku predložil počas stretnutia v ukrajinskom meste Ľvov so svojimi ukrajinskými a litovskými partnermi ešte 11. januára, pripomína PAP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.