Hnutie Sme rodina je ochotné podporiť septembrový termín predčasných volieb, naďalej však preferuje voľby v júni. V utorok to vyhlásil predseda hnutia a Národnej rady SR Boris Kollár s tým, že je potrebné nájsť kompromis.
„Sme rodina podporuje júnové voľby, aby sme vyviedli krajinu von a konečne mohla prísť vláda, ktorá bude mať plné kompetencie a bude mať dôveru občanov. Ale sme ochotní pristúpiť na kompromis, že by to mohol byť september, ak sa väčšinoví partneri dohodnú," povedal Kollár. Je podľa neho potrebné nájsť také riešenie, kde bude „každý aspoň trochu spokojný".
Predseda Sme rodina zároveň konzultuje s lídrami všetkých parlamentných politických strán o prijatí ústavného zákona a skrátení volebného obdobia. Lídrov zároveň požiadal, aby rokovania viedli dôstojne, nevybíjali si na tom politický kapitál a nerobili z toho cirkus.
Ak sa štyri bývalé koaličné strany dohodnú na skrátení volebného obdobia a urobia spoločné vyhlásenie, tak by mohli podľa Kollára dovládnuť do predčasných volieb v súčasnej forme. „V prípade, že neprijmeme ústavný zákon, všetko padá a opozícia môže zabudnúť na predčasné voľby," poznamenal šéf Sme rodina s tým, že prezidentka Zuzana Čaputová tak vymenuje úradnícku vládu. Tá však podľa neho nebude mať podporu parlamentu.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) považuje všetky snahy o vznik novej väčšiny 76 poslancov dnešným dňom za uzavreté. Chce diskutovať o predčasných voľbách, ako najreálnejší vidí jesenný termín. V stredu (18. 1.) chce o termíne volieb rokovať so zástupcami OĽANO, Za ľudí, Sme rodina aj SaS.
Opozičná SaS v utorok odmietla diskusiu o novej väčšine 76 poslancov. Jej hľadanie považuje za stratu času. Ako kompromisné riešenie považuje septembrový termín predčasných volieb. SaS argumentovala, že s Hegerom nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽANO a ani Sme rodina. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová reagovala, že úsilie Hegera o dohodu stroskotalo na strane Sulíka. Jej strana predčasné voľby odmieta podporiť.
Rýchlik zrazil pri Lenartovciach v okrese Rimavská Sobota ženu, ktorá zraneniam na mieste podľahla.
Ako informuje operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, zrazená osoba sa nachádza približne 250 metrov za vlakovou súpravou. V dôsledku udalosti je dočasne obmedzená železničná doprava v uvedenom úseku železničnej trate.
„Príslušníci HaZZ boli po príchode na miesto udalosti nápomocní ostatným záchranným zložkám," uviedli hasiči.
Záchranná operácia v troskách bytového domu v ukrajinskom meste Dnipro, ktorého časť sa zrútila po sobotňajšom ruskom raketovom útoku, sa skončila. Oznámilo to v utorok ukrajinské ministerstvo obrany s informáciou, že nezvestných je stále 20 ľudí, uvádza TASR podľa správy denníka The Guardian.
Počas pátracej a záchrannej operácie sa podarilo spod trosiek zachrániť 39 ľudí vrátane šiestich detí, zahynulo 44 ľudí vrátane piatich detí, zranenia utrpelo 79 ľudí z toho 16 detí. Ako nezvestných bolo po útoku nahlásených 47 osôb, z nich sa štyroch podarilo nájsť živých a 23 mŕtvych.
Útok na mesto Dnipro sa odohral v sobotu 14. januára počas ďalšej vlny raketových útokov, keď ruská armáda na Ukrajinu vypálila desiatky rakiet rôznych typov. Podľa ukrajinského letectva dom zasiahla raketa Ch-22 vypustená z bombardéra s dlhým doletom, pričom úplne zničila viac ako 200 bytov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil tento útok za „vojnový zločin" a v pravidelnom videoposolstve v noci na utorok prisľúbil, že jeho páchateľov privedie pred spravodlivosť.
Ruský vodca Vladimir Putin tvrdí, že ruská ekonomika sa vlani pravdepodobne zmenšila o 2,5 percenta, čo je však lepšie ako predpokladali experti. Informuje o tom portál Sky News.
Ruskú ekonomiku zasiahli západné sankcie a odchody mnohých západných spoločností z krajiny v reakcii na vojnu Kremľa na Ukrajine.
„Niektorí experti v našej krajine, nehovoriac o zahraničných, predpovedali pokles o desať percent a 15 percent alebo dokonca 20 percent. Za celý rok sa očakáva jej pokles o 2,5 percenta,“ tvrdil Putin na stretnutí s vrcholnými predstaviteľmi vrátane ministra financií a šéfky ruskej centrálnej banky. Dodal pritom, že je potrebné stimulovať rast reálnych miezd.
České opozičné hnutie Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD) nepodporí expremiéra Andreja Babiša pred druhým kolom prezidentských volieb. V utorok to uviedol predseda hnutia Tomio Okamura. Zároveň sa vymedzili proti druhému kandidátovi Petrovi Pavlovi, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe na základe správy servera Novinky.cz.
„O žiadnej priamej podpore nikoho sme v SPD nerokovali. Náš kandidát je Jaroslav Bašta," povedal predseda hnutia pred mimoriadnym rokovaním Poslaneckej snemovne, na ktorom chce opozícia vysloviť nedôveru vláde Petra Fialu. Jaroslav Bašta získal v prvom kole volieb 4,45 percenta hlasov a skončil na piatom mieste z ôsmich kandidátov.
„Voliči sú dostatočne inteligentní, naše odporúčanie je celkom jasné a dáva občanom rôzne možnosti," uviedol Okamura. Dodal, že napríklad Bašta chce v druhom kole hodiť do urny prázdny hlasovací lístok. Zároveň však hnutie zdôraznilo, že svojim voličom odporúča, aby nevolili kandidáta Petra Pavla.
Babiš na tlačovej konferencii v sobotu po vyhlásení výsledkov potvrdil, že sa stretol s poslancom SPD Jaroslavom Foldynom. Podľa Foldynu spolu vyjednávali o podpore, ktorú si Babiš od nich vyžiadal.
SPD je okrem hnutia ANO druhou opozičnou stranou v Poslaneckej snemovni. Vládna päťkoalícia pred druhým kolom podporila Petra Pavla. Podporu mu vyjadrili aj niektorí neúspešní kandidáti vrátane Danuše Nerudovej, Pavla Fischera či Marka Hilšera.
Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 27. a 28. januára.
AKTUALIZOVANÉ Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) považuje všetky snahy o vznik novej väčšiny 76 poslancov dnešným dňom za uzavreté. Chce diskutovať o predčasných voľbách, ako najreálnejší vidí jesenný termín.
Heger povedal, že vzhľadom na to, že na vznik novej 76-ky chýbajú hlasy strany SaS, diskusia o predčasných voľbách je namieste. "S iniciatívou na vznik 76-ky prišiel pôvodne Richard Sulík deň po odhlasovaní nedôvery vláde. Z môjho pohľadu to malo zmysel, viackrát som dôvody verejne komunikoval," povedal Heger a dodal, že Sulíkovi nápad s novou 76-kou po čase odpadol od chuti.
V stredu (18. 1.) chce o termíne volieb rokovať so zástupcami OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina aj SaS. Heger o tom informoval na sociálnej sieti.
Opozičná SaS v utorok odmietla diskusiu o novej väčšine 76 poslancov. Jej hľadanie považuje za stratu času. Za kompromisné riešenie považuje septembrový termín predčasných volieb. SaS argumentovala, že s Hegerom nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO, ani Sme rodina.
Šéfka Za ľudí Veronika Remišová reagovala, že úsilie Hegera o dohodu stroskotalo na strane Sulíka. SaS sa podľa nej ukázala ako nepoužiteľný partner. Jej strana predčasné voľby odmieta podporiť.
Líder OĽaNO Igor Matovič vidí v krokoch SaS obavy z možného vzniku konkurenčných strán. Tvrdí, že Sulík má strach z toho, že si Heger a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) založia stredoliberálnu stranu, a tak by stranu "profesionálneho povalača vlád" už málokto volil. Je presvedčený, že SaS sa do parlamentu už nedostane a volič bude mať na výber zodpovednejšie možnosti.
Kollár: Sme rodina podporí aj septembrový termín predčasných volieb
Hnutie Sme rodina je ochotné podporiť septembrový termín predčasných volieb, naďalej však preferuje voľby v júni. V utorok to vyhlásil predseda hnutia a Národnej rady SR Boris Kollár a dodal, že je potrebné nájsť kompromis.
"Sme rodina podporuje júnové voľby, aby sme vyviedli krajinu von a konečne mohla prísť vláda, ktorá bude mať plné kompetencie a bude mať dôveru občanov. Ale sme ochotní pristúpiť na kompromis, že by to mohol byť september, ak sa väčšinoví partneri dohodnú," povedal Kollár. Je podľa neho potrebné nájsť také riešenie, kde bude "každý aspoň trochu spokojný".
Predseda Sme rodina zároveň konzultuje s lídrami všetkých parlamentných politických strán o prijatí ústavného zákona a skrátení volebného obdobia. Lídrov zároveň požiadal, aby rokovania viedli dôstojne, nevybíjali si na tom politický kapitál a nerobili z toho cirkus.
Ak sa štyri bývalé koaličné strany dohodnú na skrátení volebného obdobia a urobia spoločné vyhlásenie, tak by mohli podľa Kollára dovládnuť do predčasných volieb v súčasnej forme. "V prípade, že neprijmeme ústavný zákon, všetko padá a opozícia môže zabudnúť na predčasné voľby," poznamenal šéf Sme rodina s dôvetkom, že prezidentka Zuzana Čaputová potom vymenuje úradnícku vládu. Tá však podľa neho nebude mať podporu parlamentu.
Fico: Rozbitá vládna moc to s predčasnými voľbami nemyslí vážne
Bývalé strany koalície napriek utorkovým vyhláseniam reálne nechcú, aby sa konali predčasné parlamentné voľby. Na utorkovom tlačovom brífingu to vyhlásil predseda strany Smer-SD Robert Fico, jedinú reálnu možnosť, ako dospieť k predčasným voľbám, vidí naďalej v referende. "Natoľko poznáme členov rozbitej vlády, vieme, že nebude žiadna zmena ústavy umožňujúca konanie predčasných parlamentných volieb," skonštatoval Fico, ktorý mieni, že situácia skôr bude smerovať k odovzdaniu moci prezidentke, možnej úradníckej vláde a konzervovaniu chaotického stavu až do termínu riadnych volieb.
Za jedinú reálnu cestu, ako vyvolať predčasné parlamentné voľby, považuje sobotňajšie (21. 1.) referendum. "Toto referendum nadobúda po utorkových vyhláseniach obrovský význam," zdôraznil Fico. Preto od predstaviteľov koalície, v prípade, že to myslia s predčasnými voľbami vážne, očakáva, že vyzvú na účasť v referende. Na taký istý krok vyzval Fico i hlavu štátu. Líder Smeru-SD zopakoval, že predčasné voľby by sa mali konať najneskôr v júni.
Mimoparlamentné strany považujú predčasné voľby za priznanie reality
Vláda dospela k tomu, čo sa už pred časom ukázalo ako nevyhnutné. V reakcii na utorkové vyhlásenia koalície a SaS o smerovaní k predčasným voľbám to konštatujú mimoparlamentné strany, ktoré sa zhodujú v preferencii termínu volieb v prvej polovici roka.
"Súčasná vláda svojimi hádkami a amaterizmom zmarila nádej miliónov ľudí, ktorí pred tromi rokmi volili zmenu," komentoval utorkové i predchádzajúce dianie líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. V súvislosti s dátumom konania predčasných volieb si myslí, že voľby v prvej polovici roka by boli lepším riešením ako septembrový termín. Vidí v tom nielen možnosť skrátiť agóniu súčasného vládnutia, ale aj prostriedok zabrániť rastu extrémistických síl.
Za čo najskorší termín je aj Aliancia. "Slovensko síce hľadaním nereálnej novej parlamentnej väčšiny stratilo drahocenný čas, teraz je však dôležité, aby si predsedovia parlamentných strán uvedomili, že predčasným voľbám neuniknú a vypísali ich v čo najbližšom termíne," uviedla Aliancia. Na poslancov koalície apeluje, aby krajinu doviedli k predčasným voľbám dôstojným spôsobom.
Mimoparlamentné KDH deklaruje v súvislosti so smerovaním k predčasným voľbám pripravenosť ponúknuť kvalitné riešenia a byť upokojujúcim a hodnotovým prvkom slovenskej politiky.
SNS privítala vyhlásenia o príprave na predčasné voľby. "Priznaním sa k diskusii o termíne predčasných volieb vláda odkázala voličom, že nezvládla svoje funkcie," mienia národniari, ktorí takisto vyzývajú na júnový termín volieb.
Od marca do konca roka 2022 vyplatil štát v rámci príspevkov na ubytovanie odídencov z Ukrajiny približne 54 miliónov eur.
Ako ďalej v tlačovej správe informovalo Ministerstvo vnútra SR, za posledný doposiaľ zanalyzovaný mesiac, ktorým bol november 2022, predstavoval počet ubytovateľov 7 616. Tí požiadali o ubytovací príspevok za 25 915 ubytovaných osôb. Rezort zaznamenal najvyšší počet ubytovaných odídencov v máji, konkrétne 34 434. Odvtedy ich počet postupne klesá.
„Znamená to, že odídenci a ich rodiny sa postupne na Slovensku aklimatizujú a vytvorili si u nás vlastné zázemie. Svedčí o tom aj dvojnásobný počet zamestnaných odídencov v porovnaní s obdobím spred leta, ktoré je reportované vo verejne dostupných dátach a tiež výrazný pokles poberateľov dávky v hmotnej núdzi," povedal poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
Faktom podľa neho je, že zvýšenie príspevku na ubytovanie v septembri minulého roku viedlo v časti spoločnosti k obavám, či táto pomoc nebude viesť k zneužívaniu štátnej dotácie. „Prax však ukázala, že táto obava sa nepotvrdila,” doplnil minister.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok poďakoval Európskej únii za prvé tri miliardy eur z úverového programu v celkovej výške 18 miliárd eur. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti, informuje TASR podľa správy britského denníka The Guardian.
„Ukrajina dostala prvé tri miliardy eur z nového makrofinančného programu v hodnote 18 miliárd eur. Som vďačný EÚ a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej za silnú podporu," napísal ukrajinský prezident na Twitteri. Dodal, že zachovanie finančnej stability Ukrajiny je nevyhnutné pre víťazstvo nad agresorom.
Finančná podpora EÚ má za cieľ pomôcť ukrajinskej vláde s udržiavaním chodu štátu. Ukrajine navyše umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou – energetickú infraštruktúru, vodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.
Šéfka EK v utorok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose prisľúbila, že EÚ nepoľaví v podpore Ukrajiny a bude pri nej stáť tak dlho, ako to bude potrebné.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v utorok v Lučenci zúčastnil na pohrebe Miklósa Duraya, kde vyjadril sústrasť pozostalým. Pre agentúru MTI to uviedol premiérov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Miklós Duray bol nepochybne človekom, ktorý sa nebál zastať Maďarov žijúcich na Slovensku, aj keď to znamenalo väzenie a deportáciu, čo zažil aj na vlastnej koži, napísal podľa MTI Orbán v liste z 9. januára.
„Budeme mu vždy vďační, pretože práve vďaka jeho iniciatívam sa zrodili také úspechy cezhraničnej národnej politiky, ktoré sa dlho považovali za nepredstaviteľné, akými sú napríklad Maďarská stála konferencia (MÁÉRT) alebo preukaz Maďarov," uviedol Orbán. Na pohrebe sa zúčastnil spolu s manželkou Anikó Lévaiovou a predsedom maďarského parlamentu Lászlóom Kövérom.
Duray, dlhoročný politik a signatár Charty 77, zomrel 30. decembra 2022 vo veku 77 rokov. V minulosti pôsobil aj ako poslanec Národnej rady (NR) SR, do ktorej bol zvolený za SMK.
Opozičná SaS sa ukázala ako nepoužiteľný partner s hlbokou stopou deštrukcie. Tvrdí to šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Odmieta predčasné voľby.
„Úsilie Eduarda Hegera o stabilizáciu a dohodu stroskotalo, ako inak, na strane Richarda Sulíka. SaS sa ukázala ako nepoužiteľný partner s hlbokou stopou deštrukcie a Eduardovi Hegerovi patrí vďaka za to, že sa o to aspoň pokúsil," uviedla na sociálnej sieti Remišová.
Predčasné voľby strana nepodporí. „Za predčasné voľby ako darček Ficovi a extrému hlasovať nebudeme. Zodpovednosť nech nesú tí, ktorí chaos, hádky a neustály konflikt tri roky živili," dodala predsedníčka Za ľudí.
Opozičná SaS v utorok odmietla diskusiu o novej väčšine 76 poslancov. Jej hľadanie považuje za stratu času. Chce, aby sa začalo vážne zaoberať predčasnými voľbami. Ako kompromisné riešenie považuje septembrový termín volieb. SaS tvrdí, že s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) nemá o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽANO a ani Sme rodina.
Sme rodina deklarovalo, že chce najprv dohodu na predčasných voľbách, až potom sa chce rozprávať o podpore 76-ky.
Budúci nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD) chce pri modernizácii nemeckej armády (Bundeswehr) úzko spolupracovať priamo s jej členmi. Povedal to v utorok v nemeckom meste Hannover, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Pistorius, doterajší dolnosaský minister vnútra, uviedol, že funkciu šéfa nemeckého rezortu obrany prijal s radosťou a uvedomuje si, aký dôležitý je tento post v náročných časoch. „Chcem Bundeswehr urobiť silným," zdôraznil.
Dodal, že k ponúknutému postu bude pristupovať s pokorou a rešpektom. Dosluhujúca ministerka obrany Christine Lambrechtová podľa jeho slov dokázala začať s reorganizáciou nemeckej armády.
Lambrechtová oznámila svoju rezignáciu v pondelok po tom, čo niekoľko mesiacov čelila kritike za pomalý postup v zaobstarávaní vybavenia pre Bundeswehr, ako aj za chýbajúce odborné znalosti. Výhrady mali kritici aj voči jej verejným prejavom.
Pistorius bol v roku 2017 členom tieňového kabinetu vtedajšieho kandidáta na kancelára Martina Schulza a mal na starosti vnútornú bezpečnosť. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vymenuje Pistoriusa do funkcie vo štvrtok, píše DPA.
