Preskočiť na obsah
  |  

Počet prichádzajúcich migrantov prudko klesol, hlási grécke ministerstvo

Grécky minister pre migráciu Notis Mitarachi v utorok uviedol, že počet migrantov prichádzajúcich do Grécka za posledné dva roky dramaticky klesol. Zároveň sa znížil aj počet žiadateľov o azyl žijúcich v krajine. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Mitarachi pripísal zásluhy stredopravicej vládnej politike v oblasti migrácie vrátane zvýšenej ochrany hraníc, rýchlejšieho azylového konania a sprísnenia migračných zákonov.

V roku 2021 prišlo do Grécka 8745 migrantov, čo je najmenej za desaťročie, uviedol minister. Počet prichádzajúcich migrantov zostal "stabilne nízky" aj v roku 2022. "Výsledkom je, že namiesto 92-tisíc žiadateľov o azyl umiestnených v 121 zariadeniach ich dnes v 33 zariadeniach žije 14-tisíc," dodal Mitarachi.

V roku 2015 počas vrcholiacej migračnej krízy prišli do Grécka státisíce ľudí. Prevažná väčšina z nich dorazila na grécke ostrovy z neďalekého tureckého pobrežia a potom pokračovala ďalej na sever cez Balkán do bohatších európskych krajín.

Podľa údajov Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) sa vlani do Grécka dostalo celkovo 18 778 migrantom. V roku 2021 ich evidovali 9157, píše AP. Migranti vo veľkej miere obviňujú grécke úrady z vykonávania deportácií hneď, ako sa dostanú do krajiny a neumožňujú im na gréckej pôde požiadať o azyl. Atény takéto praktiky dôrazne popierajú.

(tasr, min)

  |  

Holandský premiér naznačil na schôdzke s Bidenom zámer poslať Ukrajine Patriot

Holandský premiér Mark Rutte naznačil v utorok počas stretnutia s americkým prezidentom Joem Bidenom zámer nasledovať Nemecko a poslať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Patriot. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Našim zámerom je pripojiť sa k tomu, čo spolu s Nemeckom robíte v súvislosti s projektom Patriot… Myslím si, že je dôležité, aby sme sa k tomu pripojili," povedal Rutte Bidenovi počas stretnutia v Bielom dome. Dodal, že v utorok ráno o tom diskutoval aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Nemecko oznámilo 5. januára, že bude nasledovať Spojené štáty a Ukrajine pošle jednu batériu moderných systémov Patriot americkej výroby.

Holandský premiér pritom spomenul "hrozné" zábery bytového domu, ktorý v sobotu zničil ruský raketový útok na Dnipro. "Sú to hrozné obrázky a myslím si, že ešte viac posilnili naše odhodlanie ostať s Ukrajinou," povedal Rutte.

Biden Holandsku poďakoval za jeho prínos pri pomoci, ktorú NATO poskytuje Ukrajine. "Rusko stále koná spôsobom, ktorý je takmer neuveriteľný," povedal Biden. Zároveň označil Holandsko za jedného z najsilnejších spojencov USA, uvádza televízia CNN.   

(tasr, min)

  |  

Europoslanci žiadajú odstrániť medzery, ktoré umožňujú aféry ako Katargate

Mesiac po obvineniach niektorých poslancov Európskeho parlamentu (EP) v súvislosti s aférou Katargarte europoslanci v utorok v Štrasburgu vyzvali prijať konkrétne opatrenia, ktoré odstránia medzery umožňujúce podobné udalosti. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa eurokomisárky Ylvy Johanssonovej "niekoľko ľudí ohrozilo dobrú prácu toľkých iných ľudí". Viac transparentnosti a zodpovednosti samo o sebe nestačí na boj proti korupcii, ktorú treba riešiť v plnej sile zákona.

Oznámila, že Európska komisia (EK) predloží nový zákon na kriminalizáciu všetkých foriem korupcie s jednotnými definíciami a sankciami v celej EÚ a potrebnými nástrojmi pre políciu a súdy. Okrem toho EK pripravuje druhý súbor právnych opatrení ako "balíček na obranu demokracie".

Europoslanci, ktorí sa ujali slova v mene politických skupín v EP, vyjadrili hnev, hanbu a šok z obvinení z korupcie. Veľká väčšina politických frakcií vyjadrila nesúhlas s tým, že činy niekoľkých jednotlivcov vrhajú tieň na inštitúciu, ktorá zastupuje všetkých Európanov. Diskusia v pléne EP sa točila okolo konkrétnych návrhov na ďalší postup.

Europoslanci navrhujú zriadenie osobitného výboru na vyšetrovanie kauzy, povinne uplatňovaný register transparentnosti EÚ, vytvorenie nezávislého etického orgánu pre inštitúcie EÚ, zlepšenie pravidiel oznamovania korupcie, lepšie presadzovanie už existujúcich pravidiel a zohľadnenie zistení dvoch osobitných parlamentných výborov pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ (INGE a ING2).

Väčšina sa zhodla, že zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti sa môže uskutočniť iba otvorene, verejne a prevzatím zodpovednosti tam, kde je to potrebné, s cieľom znovu získať dôveru verejnosti.

Nejde o to, ktorá krajina je momentálne v centre pozornosti pri pokusoch o zasahovanie do európskej demokracie, ale o to, že EÚ a najmä europarlament sa musia pred takýmito pokusmi chrániť.

Niektorí europoslanci vo svojom prejave upozornili, že verejnosť dianie v EP vníma ako kultúru beztrestnosti a tiež na nepriaznivé účinky lobingu. Poukázali aj na to, že dodatočné príjmy poslancov a spôsob akým ich míňajú, nie sú dostatočne podrobne monitorované.

V dozvukoch aféry Katargate si v stredu budú vyberať nového podpredsedu EP. Po odvolaní gréckej europoslankyne Evy Kailisovej, ktorá bola zadržaná belgickými úradmi kvôli podozreniam z korupcie, sa táto funkcia uvoľnila.

(tasr, min)

  |  

Vrchní velitelia ukrajinskej a americkej armády sa prvýkrát osobne stretli

Americký generál a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley sa v utorok v Poľsku prvýkrát osobne stretol s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl generálom Valerijom Zalužným. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

"Hovorili detailne o obrane, ktorú sa Ukrajina snaží pred ruskou agresiou vykonávať," uviedol Milleyho hovorca plukovník Dave Butler. "Opísal som naliehavé potreby ukrajinských ozbrojených síl," napísal Zalužnyj na sociálnej sieti Telegram po stretnutí.

Ich schôdzka trvala niekoľko hodín na bližšie nešpecifikovanej vojenskej základni na juhovýchode Poľska. Stretnutie sa uskutočnilo už teraz, pretože Zalužnyj sa nemôže zúčastniť na tohtotýždňovom stretnutí Vojenského výboru NATO v Bruseli.

Stretnutie dvoch najvyššie postavených predstaviteľov americkej a ukrajinskej armády podľa agentúry AP upozorňuje na posilňovanie vzťahov medzi oboma armádami. Navyše sa uskutočnilo v kritickom čase, keď sa blíži prvé výročie ruského vpádu na Ukrajinu.

"Títo muži spolu veľmi pravidelne hovoria už skoro rok, navzájom sa (osobne) spoznali," uviedol Butler. Dodal, že generáli mali pocit, že je dôležité sa stretnúť osobne, pretože stretnutie zoči-voči je iné. Milley teraz bude môcť na stretnutí NATO ostatným vojenským lídrom opísať situáciu na bojisku a potreby ukrajinskej armády.

Hoci Ukrajinu navštívilo niekoľko amerických civilných predstaviteľov, Biely dom dal jasne najavo, že na Ukrajinu nevstúpi žiaden príslušník americkej armády v uniforme s výnimkou tých, ktorí pôsobia na ambasáde USA v Kyjeve.

Stretnutie Milleyho so Zalužným odštartovalo tohtotýždňovú sériu stretnutí vysokopostavených vojenských lídrov. Okrem Vojenského výboru NATO v Bruseli, kde sa v stredu a vo štvrtok stretnú náčelníci generálnych štábov, sa na leteckej základni Ramstein v Nemecku uskutoční stretnutie Ukrajinskej kontaktnej skupiny. Očakáva sa, že na oboch stretnutiach sa bude rokovať o súčasných aj budúcich potrebách Ukrajiny, píše AP.

(tasr, min)

  |  

Po streľbe našli v byte v Michalovciach štyroch mŕtvych, dve z obetí sú deti

V jednom z bytov na sídlisku v Michalovciach našli v utorok podvečer štyri osoby bez známok života. Potvrdila to polícia SR.

Podľa TV Markíza našli v byte zastrelený manželský pár a dve deti. Išlo teda pravdepodobne o rodinnú tragédiu. Privolaní záchranári už nemohli obetiam streľby pomôcť.

"V súčasnosti naši príslušníci vykonávajú potrebné prvotné úkony a zisťujú, čo sa na mieste stalo," informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Košiciach Jana Mesárová. Bližšie informácie prisľúbila poskytnúť ihneď, ako to situácia dovolí.

Úmrtie štyroch osôb, ktorým už nemohli privolaní záchranári pomôcť, potvrdila aj hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) Alena Krčová.

(tasr, min)

  |  

Americký minister zahraničia Blinken na začiatku februára navštívi Čínu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v dňoch 5. až 6. februára navštívi Čínu. Informovala o tom v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.

Zdroj pod podmienkou zachovania anonymity uviedol, že Blinken dorazí do čínskeho hlavného mesta Peking 5. februára a rozhovory absolvuje aj nasledujúci deň. Návšteva sa uskutoční napriek rastúcim obavám z veľkého výskytu prípadov ochorenia COVID-19 v Číne.

Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018, keď ju navštívil Mike Pompeo z administratívy prezidenta Donalda Trumpa, pripomína AFP. Blinkenova návšteva Pekingu bola ohlásená v novembri, keď sa prezidenti USA Joe Biden a Číny Si Ťin-pching stretli na indonézskom ostrove Bali v rámci samitu krajín skupiny G20.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin uviedol, že dúfa, že Blinken nadviaže na stretnutie Bidena a Siho a pomôže "s návratom čínsko-amerických vzťahov na cestu zdravého a stabilného rozvoja".

Blinken minulý týždeň povedal, že jeho cesta do Číny je čiastočne zameraná na udržanie otvorenej komunikácie medzi oboma krajinami. "Nechceme, aby akékoľvek nedorozumenie vyústilo do konfliktu," uviedol.

(tasr, min)