Maďarsko podporuje zrušenie blokády, ktorú uplatňujú Spojené štáty voči Kube, vyhlásil v stredu v Havane šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarského ministra prijal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel, pričom Szijjártó bude rokovať aj s ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom a ministrom zahraničného obchodu a zahraničných investícií Rodrigom Malmiercom.
"V uplynulých rokoch sme zistili, že všetky politiky založené na blokádach a sankciách zlyhali z hľadiska ich vlastných cieľov a spôsobili ťažkosti a utrpenie ľuďom, ktorí nezapríčinili dôvody, pre ktoré boli blokády či sankcie zavedené," povedal Szijjártó. Dodal, že v mnohých prípadoch spôsobili tieto opatrenia problémy práve tým, ktorí ich zaviedli.
Zrušenie blokády voči Kube Maďarsko podporuje, zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. "Príslušnú rezolúciu OSN každoročne schváli aj maďarská vláda spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. EÚ nie náhodou uzavrela s Havanou dohodu o spolupráci," podčiarkol Szijjártó.
Maďarský minister vyzdvihol možnosti spolupráce svojej krajiny s Kubou v agrárnom sektore, vo vodnom hospodárstve, v ochrane proti prírodným katastrofám či v zdravotníctve.
Ukrajina potrebuje výrazne viac zbraní v kľúčovom okamihu ruskej invázie. Takáto podpora je jedinou cestou k mierovému riešeniu. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Ak chceme mať zajtra vyrokované mierové riešenie, dnes musíme poskytnúť viac zbraní," povedal šéf NATO popri Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.
USA zvolali na piatok 20. januára na základni Ramstein v Nemecku tretiu schôdzku zástupcov krajín, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Účastníci by sa podľa Reuters mali zameriavať na to, či Nemecko zmení svoj odmietavý postoj k dodaniu bojových tankov Leopard Ukrajine, alebo či aspoň schváli ich presun na Ukrajinu z ďalších krajín, ktoré sú medzi spojencami.
Stoltenberg v tejto záležitosti podľa Reuters zachováva obozretnosť a oznámil, že rozhovory pokračujú. Privítal však rozhodnutie Spojeného kráľovstva dodať na Ukrajinu 14 tankov typu Challenger 2.
Británia sa tým stala prvou západnou krajnou, ktorá Ukrajine posiela tanky, pripomína Reuters.
Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov. V stredu počas návštevy Kyjeva to oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Informuje o tom denník The Guardian.
Anandová potvrdila tento "ďalší balík vojenskej pomoci" za prítomnosti ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova. "Tieto vozidlá ponúkajú najmodernejšiu a najlepšiu technológiu svojho druhu a dajú sa na ne jednoducho umiestniť zbrane," povedala.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom sociálnej siete poďakoval Kanade a jej premiérovi Justinovi Trudeaovi. "Ukrajinská armáda dnes potrebuje týchto 200 obrnených transportérov Senator viac než kedykoľvek predtým," napísal.
Anandová oznámila, že nákup obrnených transportérov typu Senator sa uskutočňuje v spolupráci s kanadskou spoločnosťou Roshel. Cena má byť 90 miliónov amerických dolárov, píše na svojej webovej stránke stanica CBC News.
Bývalé koaličné strany nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka Zuzana Čaputová ich podporí v chaose až do marca 2024. Opozičná strana Smer-SD to uviedla v reakcii na stredajšie rokovanie zástupcov OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS na Úrade vlády SR.
"Neoznámili ani dohodu na zmene ústavy, ktorá je nevyhnutná na predčasné voľby, ani termín predčasných volieb. Prečo? Lebo nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024. Využili tak balónik, ktorý im dnes podržala prezidentka, keď oznámila, že je pripravená bez problémov podporiť odvolanú neschopnú vládu až do septembra," skonštatovala strana.
V prípade neúspechu sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR a nekonania predčasných volieb v júni, sa treba podľa Smeru pripraviť na chaos a ďalší rozklad štátu do marca 2024.
Obyvateľom Česka chodia falošné textové správy, v ktorých ich prezidentský kandidát Petr Pavel údajne vyzýva, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam majú dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Prípadom sa už zaoberá česká polícia.
Na falošné správy upozornila užívateľka sociálnej siete Twitter. Ako napísala v komentári k článku o reklamnej kampani Andreja Babiša, v ktorej sa Pavlovi podsúva, že Česko zatiahne do vojny, podobnú rétoriku už používajú aj SMS správy. K svojmu vyjadreniu pridala fotku obrazovky telefónu.
"Dobrý deň, tu generál Pavel. Touto správou by som sa Vám chcel poďakovať za hlas vo volebnej kampani na prezidenta. Poprosím Vás, aby ste sa dostavili na najbližšiu pobočku AČR, kde budete vybavení potrebnou výzbrojou do mobilizácie na Ukrajine," píše sa v esemeske.
Polícia na diskusiu užívateľov Twitteru reagovala, že o falošných správach už vie. "Zaoberáme sa tým a radi by sme požiadali kohokoľvek, komu uvedená SMS správa prišla, aby sa nám ozval," vyzvala ľudí na sociálnej sieti.
Andrej Babiš krátko po vyhlásení výsledkov prvého kola volieb začal šíriť naratív, že Pavel chce Česko zatiahnuť do vojny. Na svojich nových bilbordoch tvrdí, že on Česko do vojny nezavlečie, lebo je diplomat, a nie vojak. Na to kriticky reagoval minister zahraničných vecí Jan Lipavský a označil to za zneuctenie práce skutočných diplomatov. Ministerka obrany Jana Černochová Babiša požiadala, aby v kampani nepoužíval slová o vojakoch. Sú to podľa nej profesionáli, a nie vojnoví štváči. Babiš následne tvrdil, že na bilbordoch nemalo byť slovo vojak, ale generál.
Pavel sa voči obvineniam opakovane ohradil. "Som ten posledný, kto by chcel vtiahnuť našu krajinu do vojny a mobilizovať," uviedol s tým, že on vojnu skutočne zažil. "Viem, o čom je a videl som jej dopady na vojakov aj na civilné obyvateľstvo. Udržanie mieru mi leží na srdci viac než niektorým politikom,“ dodal. Druhé kolo českých prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia Petr Pavel a Andrej Babiš, sa uskutoční 27. a 28. januára.
AKTUALIZOVANÉ Predčasné parlamentné voľby by mohli byť 30. septembra. Tento termín si musia ešte prediskutovať jednotlivé poslanecké kluby. Po rokovaní predstaviteľov bývalých koaličných strán to povedal dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Znova sa podľa neho majú stretnúť v nedeľu 22. januára.
"Hovoríme o 30. septembri ako termíne predčasných volieb. Tento termín si ešte musia prediskutovať jednotlivé poslanecké kluby. Ďalšie stretnutie je naplánované na nedeľu večer," povedal Heger s tým, že následne prídu na rad ďalšie kroky v parlamente.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš ozrejmil, že poslanci hnutia sa zídu vo štvrtok (19. 1.). Stanovisko následne predstavia verejnosti. Prijatie zmeny Ústavy SR o možnosti skrátenia volebného obdobia označil Šipoš za technickú otázku. Nemyslí si však, že by malo byť možné ísť cestou referenda. Základný cieľ je podľa jeho slov doručiť pomoc ľuďom. Tvrdí, že OĽaNO sa volieb nebojí a je pripravené hájiť svoje výsledky.
Líder OĽaNO Igor Matovič poukázal na riziko zmeny volebného systému po voľbách, ak by sa dostali k moci Smer, Hlas či Republika. "Je psou povinnosťou každého demokrata, aby sa oddialili voľby," vyhlásil. Odmieta, že by tak robili preto, lebo sa obávajú, že ich nezvolia. Tvrdí, že sa obáva o demokraciu. Matovič dodal, že bude presviedčať poslancov v klube OĽaNO, aby nevyslovili dôveru prípadnej úradníckej vláde.
Dočasne poverená vláda podľa Hegera pokračuje v práci, v implementácii pomoci ľuďom či reforiem z plánu obnovy. Za cieľ považuje doviesť krajinu do predčasných volieb a udržať zahraničnopolitické smerovanie ako doteraz.
Sme rodina podporí aj septembrové voľby, Kollár podčiarkol potrebu zmeny ústavy
Sme rodina podporí predčasné voľby aj v septembrovom termíne. Skonštatoval to predseda hnutia a Národnej rady SR Boris Kollár s tým, že na tomto vyzerá byť najväčšia zhoda. Čo sa týka zmeny Ústavy SR, hnutie podľa slov Kollára nemá problém so žiadnym riešením a formou jej úpravy. Na tento účel deklaroval 18 hlasov poslancov parlamentu za Sme rodina.
"Najprv vyriešme zmenu Ústavy SR, aby sme mohli skrátiť volebné obdobie, a potom urobme voľby," uviedol Kollár s tým, že preferovali čo najskorší termín, ale sú ochotní pristúpiť na kompromis. Aktuálne budú s rokovaniami čakať na stanovisko hnutia OĽaNO a strany Za ľudí, ktoré ešte majú diskutovať vo vnútri. Ich stanovisko by mali mať v nedeľu (22. 1.).
Čo sa týka zmeny ústavy v súvislosti so skrátením volebného obdobia NR SR, Sme rodina sa vie dohodnúť na viacerých možnostiach. Nemá problém s tým, aby sa to mohlo urobiť uznesením, ústavným zákonom či referendom. Ak to má pomôcť veci, môže sa to vyriešiť technickou úpravou v ústave. Túto možnosť spomínala aj exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
Sulík: K dohode ešte nedošlo, sme pripravení podporiť voľby v septembri
Opozičná SaS je pripravená podporiť septembrový termín predčasných volieb. Za prijateľné riešenie považuje aj úradnícku vládu. Po rokovaní lídrov strán na Úrade vlády SR to povedal šéf SaS Richard Sulík. K dohode podľa jeho slov ešte nedošlo. Deklaruje, že jeho strana bude až do predčasných volieb konštruktívnou opozíciou a poslanci SaS podporia to, čo bude prospešné pre ľudí.
"Rokovanie prebiehalo v pokojnom, kultivovanom duchu, každý si povedal svoje. Myslím si, že dôjde k dohode, ak nedôjde, vieme žiť aj s úradníckou vládou," povedal Sulík s tým, že zároveň sú pripravení podporiť predčasné voľby v septembri. Dovtedy sa podľa neho upokojí politická situácia. "Dátum, kedy vieme podporiť predčasné voľby, je september," zdôraznil. Podpora predčasných volieb je podľa neho výsledkom rokovania klubu SaS, ktorý je jednotný. Sulík sa neobáva nových politických projektov.
Sulík nepovedal, či by klub SaS vyjadril dôveru úradníckej vláde. O tom ešte podľa jeho slov na klube nehovorili, no môže sa stať, že za ňu zdvihnú ruky.
Za kľúčové považuje SaS dohodu na termíne volieb. Ak sa dohodnú na septembrovom termíne, technické riešenie sa dá podľa poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) nájsť rýchlo. "Ak sa dohodneme na septembri, urobíme technické riešenie pre to, aby sme mohli urobiť predčasné voľby v septembri, a nikto to ústavne nespochybní," priblížila. "Ide len o to, aby sme v ústave povedali, že sa to dá," dodal. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením. Zatiaľ nevedela povedať, či SaS v utorok podporí predloženú novelu Ústavy SR. Nastala podľa nej nová situácia a je možné, že do utorka dôjde k novej dohode.
Smer: Bývalá koalícia verí, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024
Bývalé koaličné strany nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka Zuzana Čaputová ich podporí v chaose až do marca 2024. Opozičná strana Smer-SD to uviedla v reakcii na stredajšie rokovanie zástupcov OĽANO, Sme rodina, Za ľudí a SaS na Úrade vlády SR. Informoval o tom tlačový odbor strany.
"Neoznámili ani dohodu na zmene ústavy, ktorá je nevyhnutná na predčasné voľby, ani termín predčasných volieb. Prečo? Lebo nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024. Využili tak balónik, ktorý im dnes podržala prezidentka, keď oznámila, že je pripravená bez problémov podporiť odvolanú neschopnú vládu až do septembra," skonštatovala strana.
V prípade neúspechu sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR a nekonania predčasných volieb v júni sa treba podľa Smeru pripraviť na chaos a ďalší rozklad štátu do marca 2024.
Sme rodina podporí predčasné voľby aj v septembrovom termíne. Skonštatoval to predseda hnutia a Národnej rady (NR) SR Boris Kollár s tým, že na tomto vyzerá byť najväčšia zhoda. Čo sa týka zmeny Ústavy SR, hnutie podľa slov Kollára nemá problém so žiadnym riešením a formou jej úpravy. Na tento účel deklaroval 18 hlasov poslancov parlamentu za Sme rodina.
"Najprv vyriešme zmenu Ústavy SR, aby sme mohli skrátiť volebné obdobie, a potom urobme voľby," uviedol Kollár s tým, že preferovali čo najskorší termín, ale sú ochotní pristúpiť na kompromis. Aktuálne budú s rokovaniami čakať na stanovisko hnutia OĽaNO a strany Za ľudí, ktoré ešte majú diskutovať vo vnútri. Ich stanovisko by mali mať v nedeľu (22. 1.).
Čo sa týka zmeny ústavy v súvislosti so skrátením volebného obdobia NR SR, Sme rodina sa vie dohodnúť na viacerých možnostiach. Nemá problém, aby sa to mohlo urobiť uznesením, ústavným zákonom či referendom. Ak to má pomôcť veci, môže sa to vyriešiť technickou úpravou v ústave. Túto možnosť spomínala aj exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) pozorne sleduje súčasnú zahraničnopolitickú situáciu, no nebude pritom ignorovať historické fakty. Predseda zväzu Pavol Sečkár to uviedol v otvorenom liste dočasne poverenému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) v súvislosti s jeho vyhláseniami k oslavám mesta v Poltári, na ktorých sa zúčastnila aj delegácia z Ruska. Naďove vyjadrenia v uplynulých dňoch SZPB mimoriadne pobúrili.
"V Poltári sa uskutočnila oslava oslobodenia mesta a nikto tam žiadny súčasný režim nevelebil," zdôraznil v liste Sečkár. Poukázal na to, že oslavu oslobodenia organizovalo mesto Poltár a tamojší oblastný výbor SZPB bol na ňu pozvaný. Na pozvánke podľa neho nebol uvedený program a nevedeli, že sa bude hrať sovietska hymna. V liste tiež pripomína, že SZPB hneď po začatí ruskej invázie na Ukrajine odsúdilo konanie Ruska a jeho pozícia zostáva nemenná.
Predseda SZPB vyčíta Naďovi, že dehonestoval prácu ich členov, sympatizantov a antifašistickej verejnosti. Ostro sa ohradil najmä voči pomenovaniu "háveď", ktorou mal šéf rezortu nazvať verejnosť prítomnú na oslavách. Uistil, že žiadna zo základných organizácií SZPB nikdy nepozvala na svoje zhromaždenie fašistov a extrémistov. Sečkár verí, že Naď ako verejne aktívny činiteľ upustí od ďalšieho podobného znevažovania práce členov SZPB a mnohých antifašisticky zmýšľajúcich ľudí. "Okrem polarizácie spoločnosti takto vytvárate priestor na trestnoprávnu rovinu," dodal.
Ministerstvo obrany sa tento týždeň ohradilo voči účasti delegácie z Ruskej federácie na oslavách oslobodenia mesta Poltár. Pripomenulo, že Rusko ešte vlani zaradilo Slovensko na zoznam nepriateľských krajín a ide o agresora, ktorého bezprecedentným útokom sa Ukrajina bráni už vyše desiatich mesiacov.
Minister obrany sa vyhrážal, že ak bude akákoľvek zložka SZPB pokračovať v spoluorganizovaní podujatí, na ktorých sa velebí štát, ktorý zabíja nevinných, budú s ňou musieť ukončiť spoluprácu. "Tiež budeme uvažovať, či je vhodné, aby sme predstaviteľom zväzu posielali čestné pozvánky na oslavy Slovenského národného povstania," avizoval.
Primátor Peter Sitor uviedol, že cieľom vedenia mesta Poltár nebolo počas minulotýždňových osláv oslobodenia mesta vyvolávať politické rozbroje a napätie. Jediným zámerom v spolupráci so Základnou organizáciou SZPB v Poltári bolo pripomenúť ľudom históriu vlastného mesta tak, ako sa skutočne stala počas jeho oslobodzovania v roku 1945.
Konanie Ruska na Ukrajine je namierené na zastavenie "vojny", ktorá sa mnohé roky odohráva na východe Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, informuje o tom správa agentúry AP.
Podľa šéfa Kremľa sa Moskva dlho snažila vyjednať urovnanie konfliktu vo východoukrajinskom regióne Donbas medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.
"Rozsiahle bojové operácie s použitím ťažkých zbraní, delostrelectva, tankov a letectva sa v Donbase od roku 2014 nezastavili. Všetko, čo dnes robíme v rámci špeciálnej vojenskej operácie, je snaha túto vojnu zastaviť. To je zmysel našej operácie – ochrániť našich ľudí, ktorí na týchto územiach žijú," povedal Putin na stretnutí s veteránmi v Petrohrade.
Pred vyslaním vojakov sa Moskva podľa Putina snažila vyjednať mier, no "bola podvedená".
Východ Ukrajiny ďalej šéf Kremľa opísal ako "historické územia" Ruska, o ktoré Moskva prišla po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Napriek tomu však musela konať, aby ochránila tamojších ruskojazyčných obyvateľov.
Putin svoje rozhodnutie vyslať na Ukrajinu vojakov vysvetlil vlani 24. februára ako krok na ochranu ruskojazyčných obyvateľov a "demilitarizáciu" a "denacifikáciu" Ukrajiny. Chcel tak zabrániť, aby Ukrajina predstavovala pre Rusko hrozbu. Tieto jeho tvrdenia však odmietla Ukrajina a aj jej západní spojenci, ktorí vojnu považujú za nevyprovokovanú agresiu, pripomína AP.
Putin sa v stredu zúčastnil na stretnutí s veteránmi v Petrohrade pri príležitosti 80. výročia skončenia blokády Leningradu. Nacistické vojská okupovali Petrohrad, nazývaný vtedy Leningrad, 900 dní. Táto blokáda je považovaná za jednu z nesmrteľnejších udalostí druhej svetovej vojny. Zahynulo počas nej približne až milión ľudí, pričom väčšina z nich umrela od hladu.
Putin si v stredu uctil obete blokády položením venca na Piskariovskom pamätnom cintoríne, kde je pochovaný aj jeho starší brat, ktorý počas blokády zomrel ako dieťa.
Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku vo Zvolene oznámilo 17. januára pozitívny výsledok vyšetrenia na toto ochorenie v Slovenskej republike. Choroba bola zistená v súkromnom chove dospelej hydiny v obci Bzenov v okrese Prešov. Informovala o tom na svojej internetovej stránke Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR.
V uvedenom drobnochove pôvodne chovali 23 kusov kury domácej a dve kačice. V ostatných dňoch tam pozorovali hromadný úhyn hydiny. "Ku dňu potvrdenia nákazy uhynuli všetky kury domáce, kačice boli utratené, čo znamená, že depopulácia ohniska nákazy bola realizovaná," informoval ŠVPS.
Miestne príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov v tomto prípade postupuje podľa pohotovostného plánu pri výskyte vtáčej chrípky, ktorý zodpovedá aktuálnej európskej a slovenskej legislatíve. Vykonala šetrenie, ktorého cieľom je zistenie zdroja nákazy.
"Predbežným šetrením sa aj vzhľadom na lokalizáciu obce v bezprostrednej blízkosti vodných tokov a nálezov pozitívnych voľne žijúcich vtákov na vtáčiu chrípku v predchádzajúcom období predpokladá nakazenie voľne žijúcim vtáctvom, nakoľko hydina mala prístup do vonkajšieho prostredia," priblížili veterinári. Ďalšou cestou zavlečenia nákazy mohol byť nákup hydiny od neidentifikovaného predajcu s neznámym pôvodom chovu.
Miestne príslušná regionálna správa v tejto súvislosti nariadila opatrenia zamerané na tlmenie choroby, jej kontrolu a zabránenie šírenia nákazy. Ochranné pásmo má polomer tri kilometre (km), pásmo pozorovania desať km okolo ohniska.
Medzi opatrenia pre ohnisko nákazy patrí bezodkladné usmrtenie hydiny a iného vtáctva žijúceho v chove, likvidácia všetky kadáverov a vajec v chove, zneškodnenie alebo vhodné ošetrenie všetkých materiálov a odpadov, ktoré môžu byť kontaminované. Potrebná je tiež napríklad očista a dezinfekcia budov, pastvín, pôdy, zariadení, ktoré môžu byť kontaminované, ako aj dopravných prostriedkov používaných na presun hydiny alebo iného vtáctva žijúceho v zajatí. Ďalšie opatrenia platia pre uvedené pásma okolo ohniska.
Opozičná SaS je pripravená podporiť septembrový termín predčasných volieb. Za prijateľné riešenie považuje aj úradnícku vládu. Po rokovaní lídrov strán na Úrade vlády SR to povedal šéf SaS Richard Sulík.
K dohode podľa jeho slov ešte nedošlo. Deklaruje, že jeho strana bude až do predčasných volieb konštruktívnou opozíciou a poslanci SaS podporia to, čo bude prospešné pre ľudí.
"Rokovanie prebiehalo v pokojnom, kultivovanom duchu, každý si povedal svoje. Myslím si, že dôjde k dohode, ak nedôjde, vieme žiť aj s úradníckou vládou," povedal Sulík s tým, že zároveň sú pripravení podporiť predčasné voľby v septembri. Dovtedy sa podľa neho upokojí politická situácia.
"Dátum, kedy vieme podporiť predčasné voľby, je september," zdôraznil. Podpora predčasných volieb je podľa neho výsledkom rokovania klubu SaS, ktorý je jednotný. Sulík sa neobáva nových politických projektov.
Sulík nepovedal, či by klub SaS vyjadril dôveru úradníckej vláde. O tom ešte podľa jeho slov na klube nehovorili, no môže sa stať, že za ňu zdvihnú ruky.
Za kľúčové považuje SaS dohodu na termíne volieb. Ak sa dohodnú na septembrovom termíne, technické riešenie sa dá podľa poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) nájsť rýchlo. "Ak sa dohodneme na septembri, urobíme technické riešenie pre to, aby sme mohli urobiť predčasné voľby v septembri, a nikto to ústavne nespochybní," priblížila. "Ide len o to, aby sme v ústave povedali, že sa to dá," dodal. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením. Zatiaľ nevedela povedať, či SaS v utorok podporí predloženú novelu Ústavy SR. Nastala podľa nej nová situácia a je možné, že do utorka dôjde k novej dohode.
Ďalšie rokovanie OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS by podľa Sulíka mohlo byť cez víkend. "Prispôsobíme sa termínu, ktorý oznámi premiér," dodal Sulík.
