Pracovníkom spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) sa v stredu podvečer už väčšinu odberateľov podarilo opäť pripojiť k elektrine. K 18.00 h zostáva bez prúdu ešte približne 500 odberných miest. TASR o tom informoval Miroslav Gejdoš zo SSD s tým, že opravy budú na niektorých miestach pokračovať aj vo štvrtok (19. 1.).
Rovnako ako v utorok (17. 1.) aj v noci na stredu padal hustý a ťažký sneh, ktorý spôsobil v distribúcii elektriny problémy. Na príčine boli opäť najmä stromy a konáre padajúce pod náporom ťažkého snehu, ktoré strhávali vodiče vysokého napätia a poškodzovali stĺpy. V Banskobystrickom samosprávnom kraji zostalo ráno bez elektriny viac ako 10-tisíc domácností, k 13.00 h sa ich počet znížil zhruba na tritisíc domácností, prevažne v okresoch Brezno a Detva.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok zaslala ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému sústrastný telegram v súvislosti s nehodou vrtuľníka pri meste Brovary. Nehoda si vyžiadala viacero obetí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Anatolijovyča Monastyrskyja. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Čaputová v telegrame v mene občanov Slovenskej republiky vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí a zraneným zaželala skoré uzdravenie. "V tejto tragickej chvíli by som vás chcela uistiť, že Slovensko naďalej ostáva priateľom a podporovateľom Ukrajiny v jej spravodlivom boji pri obrane svojej vlasti," uviedla.
Pri nehode zahynulo podľa posledných údajov 14 ľudí. Okrem ministra vnútra prišiel o život aj prvý námestník ministra Jevhenij Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč. Vrtuľník smeroval na frontovú líniu na východe Ukrajiny.
Školám financovaným priamo zo štátneho rozpočtu by mali kompenzovať vysoké ceny energií v dvoch krokoch. Najprv im majú poskytnúť financie na nedoplatky za rok 2022, potom zvýšiť rozpočet, aby mohli uhradiť aktuálne záväzky voči dodávateľom. Postup je výsledkom rokovania dočasného ministra školstva Jána Horeckého s dočasným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO), ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva. TASR o tom informovali z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.
"Naším cieľom bolo vyrokovať najrýchlejší možný spôsob doručenia finančnej pomoci v súvislosti s nárastom ceny energií pre všetky školy a školské zariadenia pre všetkých zriaďovateľov," uviedol Horecký.
Dvojkroková kompenzácia sa týka škôl v prenesenom výkone, teda financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, napríklad základných, stredných či špeciálnych škôl. V najbližších dňoch by sa mal spustiť zber na kompenzáciu nedoplatkov energií za rok 2022. "Následne túto celkovú sumu nedoplatkov vyžiadame od ministerstva financií a obratom ju odošleme školám. Čiže školám budú zvýšené finančné prostriedky na to, aby mohli uhradiť nedoplatky z minulého roka," vysvetlil šéf rezortu.
Začiatkom februára by mal nasledovať zber údajov o zvýšení sadzieb za elektrinu a plyn, počnúc faktúrami za mesiac január 2023. "Z tohto zberu budeme mať údaje o zvýšených nákladoch za energie pri jednotlivých školách, na základe ktorých budeme požadovať od ministerstva financií rozdiel medzi cenami za elektrinu a plyn v januári 2023 oproti cenám v roku 2022," priblížil Horecký. Finančné prostriedky má potom rezort obratom doručovať školám.
Školy a školské zariadenia pod originálnymi kompetenciami samospráv, napríklad materské školy, ktoré nie sú súčasťou základných škôl, základné umelecké školy či centrá voľného času budú riešené cez schému štátnej pomoci ministerstva hospodárstva.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu žiadal medzinárodné spoločenstvo o rýchle prijímanie rozhodnutí a vyjadril presvedčenie, že svet zdolá súčasné hrozby. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News, ktorá jeho prejav sprostredkovala.
"Čas, ktorý svet využíva na premýšľanie, teroristický štát využíva na zabíjanie," povedal Zelenskyj, ktorý prostredníctvom videokonferencie vystúpil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. "Ukrajina a jej spojenci tomu odolávajú už takmer jeden rok a počas tohto obdobia sa potvrdilo, že všetky naše pohotové kroky priniesli pozitívne výsledky," vyhlásil.
Otvorenie hraníc európskych krajín pre Ukrajincov, dohody o vývoze obilia, jednota v oblasti energií podľa Zelenského zachránili milióny životov – nielen na Ukrajine. "Celý svet potrebuje takúto rýchlosť v rozhodnutiach a činoch," zdôraznil.
Svet podľa jeho slov váhal v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, i v roku 2022, keď Moskva "bez váhania" začala vojnu. "Svet nesmie váhať dnes a ani nikdy," povedal Zelenskyj.
Takisto vyjadril presvedčenie, že hoci jeho krajina vojnu nezačala, ukončí ju. Medzinárodné spoločenstvo požiadal, aby pokračovalo v dodávkach zbraní pre Ukrajinu.
Pripomenul okrem toho, že na zasadnutí WEF po prvý raz vystúpil pred tromi rokmi, keď svet bojoval s ochorením COVID-19, v čom zvíťazil. "Teraz svet bojuje proti Putinovi. O tri roky budeme v Davose hovoriť o nových výzvach a hrozbách," povedal Zelenskyj. To podľa neho znamená, že dovtedy definitívne prekonáme súčasné hrozby.
Ukrajinský prezident si na začiatku svojho prejavu minútou ticha uctil obete stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary neďaleko Kyjeva, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského.
Maďarsko podporuje zrušenie blokády, ktorú uplatňujú Spojené štáty voči Kube, vyhlásil v stredu v Havane šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarského ministra prijal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel, pričom Szijjártó bude rokovať aj s ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom a ministrom zahraničného obchodu a zahraničných investícií Rodrigom Malmiercom.
"V uplynulých rokoch sme zistili, že všetky politiky založené na blokádach a sankciách zlyhali z hľadiska ich vlastných cieľov a spôsobili ťažkosti a utrpenie ľuďom, ktorí nezapríčinili dôvody, pre ktoré boli blokády či sankcie zavedené," povedal Szijjártó. Dodal, že v mnohých prípadoch spôsobili tieto opatrenia problémy práve tým, ktorí ich zaviedli.
Zrušenie blokády voči Kube Maďarsko podporuje, zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. "Príslušnú rezolúciu OSN každoročne schváli aj maďarská vláda spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. EÚ nie náhodou uzavrela s Havanou dohodu o spolupráci," podčiarkol Szijjártó.
Maďarský minister vyzdvihol možnosti spolupráce svojej krajiny s Kubou v agrárnom sektore, vo vodnom hospodárstve, v ochrane proti prírodným katastrofám či v zdravotníctve.
Ukrajina potrebuje výrazne viac zbraní v kľúčovom okamihu ruskej invázie. Takáto podpora je jedinou cestou k mierovému riešeniu. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Ak chceme mať zajtra vyrokované mierové riešenie, dnes musíme poskytnúť viac zbraní," povedal šéf NATO popri Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.
USA zvolali na piatok 20. januára na základni Ramstein v Nemecku tretiu schôdzku zástupcov krajín, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Účastníci by sa podľa Reuters mali zameriavať na to, či Nemecko zmení svoj odmietavý postoj k dodaniu bojových tankov Leopard Ukrajine, alebo či aspoň schváli ich presun na Ukrajinu z ďalších krajín, ktoré sú medzi spojencami.
Stoltenberg v tejto záležitosti podľa Reuters zachováva obozretnosť a oznámil, že rozhovory pokračujú. Privítal však rozhodnutie Spojeného kráľovstva dodať na Ukrajinu 14 tankov typu Challenger 2.
Británia sa tým stala prvou západnou krajnou, ktorá Ukrajine posiela tanky, pripomína Reuters.
Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov. V stredu počas návštevy Kyjeva to oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Informuje o tom denník The Guardian.
Anandová potvrdila tento "ďalší balík vojenskej pomoci" za prítomnosti ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova. "Tieto vozidlá ponúkajú najmodernejšiu a najlepšiu technológiu svojho druhu a dajú sa na ne jednoducho umiestniť zbrane," povedala.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom sociálnej siete poďakoval Kanade a jej premiérovi Justinovi Trudeaovi. "Ukrajinská armáda dnes potrebuje týchto 200 obrnených transportérov Senator viac než kedykoľvek predtým," napísal.
Anandová oznámila, že nákup obrnených transportérov typu Senator sa uskutočňuje v spolupráci s kanadskou spoločnosťou Roshel. Cena má byť 90 miliónov amerických dolárov, píše na svojej webovej stránke stanica CBC News.
Bývalé koaličné strany nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka Zuzana Čaputová ich podporí v chaose až do marca 2024. Opozičná strana Smer-SD to uviedla v reakcii na stredajšie rokovanie zástupcov OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS na Úrade vlády SR.
"Neoznámili ani dohodu na zmene ústavy, ktorá je nevyhnutná na predčasné voľby, ani termín predčasných volieb. Prečo? Lebo nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024. Využili tak balónik, ktorý im dnes podržala prezidentka, keď oznámila, že je pripravená bez problémov podporiť odvolanú neschopnú vládu až do septembra," skonštatovala strana.
V prípade neúspechu sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR a nekonania predčasných volieb v júni, sa treba podľa Smeru pripraviť na chaos a ďalší rozklad štátu do marca 2024.
Obyvateľom Česka chodia falošné textové správy, v ktorých ich prezidentský kandidát Petr Pavel údajne vyzýva, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam majú dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Prípadom sa už zaoberá česká polícia.
Na falošné správy upozornila užívateľka sociálnej siete Twitter. Ako napísala v komentári k článku o reklamnej kampani Andreja Babiša, v ktorej sa Pavlovi podsúva, že Česko zatiahne do vojny, podobnú rétoriku už používajú aj SMS správy. K svojmu vyjadreniu pridala fotku obrazovky telefónu.
"Dobrý deň, tu generál Pavel. Touto správou by som sa Vám chcel poďakovať za hlas vo volebnej kampani na prezidenta. Poprosím Vás, aby ste sa dostavili na najbližšiu pobočku AČR, kde budete vybavení potrebnou výzbrojou do mobilizácie na Ukrajine," píše sa v esemeske.
Polícia na diskusiu užívateľov Twitteru reagovala, že o falošných správach už vie. "Zaoberáme sa tým a radi by sme požiadali kohokoľvek, komu uvedená SMS správa prišla, aby sa nám ozval," vyzvala ľudí na sociálnej sieti.
Andrej Babiš krátko po vyhlásení výsledkov prvého kola volieb začal šíriť naratív, že Pavel chce Česko zatiahnuť do vojny. Na svojich nových bilbordoch tvrdí, že on Česko do vojny nezavlečie, lebo je diplomat, a nie vojak. Na to kriticky reagoval minister zahraničných vecí Jan Lipavský a označil to za zneuctenie práce skutočných diplomatov. Ministerka obrany Jana Černochová Babiša požiadala, aby v kampani nepoužíval slová o vojakoch. Sú to podľa nej profesionáli, a nie vojnoví štváči. Babiš následne tvrdil, že na bilbordoch nemalo byť slovo vojak, ale generál.
Pavel sa voči obvineniam opakovane ohradil. "Som ten posledný, kto by chcel vtiahnuť našu krajinu do vojny a mobilizovať," uviedol s tým, že on vojnu skutočne zažil. "Viem, o čom je a videl som jej dopady na vojakov aj na civilné obyvateľstvo. Udržanie mieru mi leží na srdci viac než niektorým politikom,“ dodal. Druhé kolo českých prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia Petr Pavel a Andrej Babiš, sa uskutoční 27. a 28. januára.
AKTUALIZOVANÉ Predčasné parlamentné voľby by mohli byť 30. septembra. Tento termín si musia ešte prediskutovať jednotlivé poslanecké kluby. Po rokovaní predstaviteľov bývalých koaličných strán to povedal dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Znova sa podľa neho majú stretnúť v nedeľu 22. januára.
"Hovoríme o 30. septembri ako termíne predčasných volieb. Tento termín si ešte musia prediskutovať jednotlivé poslanecké kluby. Ďalšie stretnutie je naplánované na nedeľu večer," povedal Heger s tým, že následne prídu na rad ďalšie kroky v parlamente.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš ozrejmil, že poslanci hnutia sa zídu vo štvrtok (19. 1.). Stanovisko následne predstavia verejnosti. Prijatie zmeny Ústavy SR o možnosti skrátenia volebného obdobia označil Šipoš za technickú otázku. Nemyslí si však, že by malo byť možné ísť cestou referenda. Základný cieľ je podľa jeho slov doručiť pomoc ľuďom. Tvrdí, že OĽaNO sa volieb nebojí a je pripravené hájiť svoje výsledky.
Líder OĽaNO Igor Matovič poukázal na riziko zmeny volebného systému po voľbách, ak by sa dostali k moci Smer, Hlas či Republika. "Je psou povinnosťou každého demokrata, aby sa oddialili voľby," vyhlásil. Odmieta, že by tak robili preto, lebo sa obávajú, že ich nezvolia. Tvrdí, že sa obáva o demokraciu. Matovič dodal, že bude presviedčať poslancov v klube OĽaNO, aby nevyslovili dôveru prípadnej úradníckej vláde.
Dočasne poverená vláda podľa Hegera pokračuje v práci, v implementácii pomoci ľuďom či reforiem z plánu obnovy. Za cieľ považuje doviesť krajinu do predčasných volieb a udržať zahraničnopolitické smerovanie ako doteraz.
Sme rodina podporí aj septembrové voľby, Kollár podčiarkol potrebu zmeny ústavy
Sme rodina podporí predčasné voľby aj v septembrovom termíne. Skonštatoval to predseda hnutia a Národnej rady SR Boris Kollár s tým, že na tomto vyzerá byť najväčšia zhoda. Čo sa týka zmeny Ústavy SR, hnutie podľa slov Kollára nemá problém so žiadnym riešením a formou jej úpravy. Na tento účel deklaroval 18 hlasov poslancov parlamentu za Sme rodina.
"Najprv vyriešme zmenu Ústavy SR, aby sme mohli skrátiť volebné obdobie, a potom urobme voľby," uviedol Kollár s tým, že preferovali čo najskorší termín, ale sú ochotní pristúpiť na kompromis. Aktuálne budú s rokovaniami čakať na stanovisko hnutia OĽaNO a strany Za ľudí, ktoré ešte majú diskutovať vo vnútri. Ich stanovisko by mali mať v nedeľu (22. 1.).
Čo sa týka zmeny ústavy v súvislosti so skrátením volebného obdobia NR SR, Sme rodina sa vie dohodnúť na viacerých možnostiach. Nemá problém s tým, aby sa to mohlo urobiť uznesením, ústavným zákonom či referendom. Ak to má pomôcť veci, môže sa to vyriešiť technickou úpravou v ústave. Túto možnosť spomínala aj exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
Sulík: K dohode ešte nedošlo, sme pripravení podporiť voľby v septembri
Opozičná SaS je pripravená podporiť septembrový termín predčasných volieb. Za prijateľné riešenie považuje aj úradnícku vládu. Po rokovaní lídrov strán na Úrade vlády SR to povedal šéf SaS Richard Sulík. K dohode podľa jeho slov ešte nedošlo. Deklaruje, že jeho strana bude až do predčasných volieb konštruktívnou opozíciou a poslanci SaS podporia to, čo bude prospešné pre ľudí.
"Rokovanie prebiehalo v pokojnom, kultivovanom duchu, každý si povedal svoje. Myslím si, že dôjde k dohode, ak nedôjde, vieme žiť aj s úradníckou vládou," povedal Sulík s tým, že zároveň sú pripravení podporiť predčasné voľby v septembri. Dovtedy sa podľa neho upokojí politická situácia. "Dátum, kedy vieme podporiť predčasné voľby, je september," zdôraznil. Podpora predčasných volieb je podľa neho výsledkom rokovania klubu SaS, ktorý je jednotný. Sulík sa neobáva nových politických projektov.
Sulík nepovedal, či by klub SaS vyjadril dôveru úradníckej vláde. O tom ešte podľa jeho slov na klube nehovorili, no môže sa stať, že za ňu zdvihnú ruky.
Za kľúčové považuje SaS dohodu na termíne volieb. Ak sa dohodnú na septembrovom termíne, technické riešenie sa dá podľa poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) nájsť rýchlo. "Ak sa dohodneme na septembri, urobíme technické riešenie pre to, aby sme mohli urobiť predčasné voľby v septembri, a nikto to ústavne nespochybní," priblížila. "Ide len o to, aby sme v ústave povedali, že sa to dá," dodal. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením. Zatiaľ nevedela povedať, či SaS v utorok podporí predloženú novelu Ústavy SR. Nastala podľa nej nová situácia a je možné, že do utorka dôjde k novej dohode.
Smer: Bývalá koalícia verí, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024
Bývalé koaličné strany nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka Zuzana Čaputová ich podporí v chaose až do marca 2024. Opozičná strana Smer-SD to uviedla v reakcii na stredajšie rokovanie zástupcov OĽANO, Sme rodina, Za ľudí a SaS na Úrade vlády SR. Informoval o tom tlačový odbor strany.
"Neoznámili ani dohodu na zmene ústavy, ktorá je nevyhnutná na predčasné voľby, ani termín predčasných volieb. Prečo? Lebo nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024. Využili tak balónik, ktorý im dnes podržala prezidentka, keď oznámila, že je pripravená bez problémov podporiť odvolanú neschopnú vládu až do septembra," skonštatovala strana.
V prípade neúspechu sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR a nekonania predčasných volieb v júni sa treba podľa Smeru pripraviť na chaos a ďalší rozklad štátu do marca 2024.
Sme rodina podporí predčasné voľby aj v septembrovom termíne. Skonštatoval to predseda hnutia a Národnej rady (NR) SR Boris Kollár s tým, že na tomto vyzerá byť najväčšia zhoda. Čo sa týka zmeny Ústavy SR, hnutie podľa slov Kollára nemá problém so žiadnym riešením a formou jej úpravy. Na tento účel deklaroval 18 hlasov poslancov parlamentu za Sme rodina.
"Najprv vyriešme zmenu Ústavy SR, aby sme mohli skrátiť volebné obdobie, a potom urobme voľby," uviedol Kollár s tým, že preferovali čo najskorší termín, ale sú ochotní pristúpiť na kompromis. Aktuálne budú s rokovaniami čakať na stanovisko hnutia OĽaNO a strany Za ľudí, ktoré ešte majú diskutovať vo vnútri. Ich stanovisko by mali mať v nedeľu (22. 1.).
Čo sa týka zmeny ústavy v súvislosti so skrátením volebného obdobia NR SR, Sme rodina sa vie dohodnúť na viacerých možnostiach. Nemá problém, aby sa to mohlo urobiť uznesením, ústavným zákonom či referendom. Ak to má pomôcť veci, môže sa to vyriešiť technickou úpravou v ústave. Túto možnosť spomínala aj exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková.
