Preskočiť na obsah
  |  

Školám by mali pomôcť s vysokými cenami energií, dohodli sa na postupe

Školám financovaným priamo zo štátneho rozpočtu by mali kompenzovať vysoké ceny energií v dvoch krokoch. Najprv im majú poskytnúť financie na nedoplatky za rok 2022, potom zvýšiť rozpočet, aby mohli uhradiť aktuálne záväzky voči dodávateľom. Postup je výsledkom rokovania dočasného ministra školstva Jána Horeckého s dočasným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO), ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva. TASR o tom informovali z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.

"Naším cieľom bolo vyrokovať najrýchlejší možný spôsob doručenia finančnej pomoci v súvislosti s nárastom ceny energií pre všetky školy a školské zariadenia pre všetkých zriaďovateľov," uviedol Horecký.

Dvojkroková kompenzácia sa týka škôl v prenesenom výkone, teda financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, napríklad základných, stredných či špeciálnych škôl. V najbližších dňoch by sa mal spustiť zber na kompenzáciu nedoplatkov energií za rok 2022. "Následne túto celkovú sumu nedoplatkov vyžiadame od ministerstva financií a obratom ju odošleme školám. Čiže školám budú zvýšené finančné prostriedky na to, aby mohli uhradiť nedoplatky z minulého roka," vysvetlil šéf rezortu.

Začiatkom februára by mal nasledovať zber údajov o zvýšení sadzieb za elektrinu a plyn, počnúc faktúrami za mesiac január 2023. "Z tohto zberu budeme mať údaje o zvýšených nákladoch za energie pri jednotlivých školách, na základe ktorých budeme požadovať od ministerstva financií rozdiel medzi cenami za elektrinu a plyn v januári 2023 oproti cenám v roku 2022," priblížil Horecký. Finančné prostriedky má potom rezort obratom doručovať školám.

Školy a školské zariadenia pod originálnymi kompetenciami samospráv, napríklad materské školy, ktoré nie sú súčasťou základných škôl, základné umelecké školy či centrá voľného času budú riešené cez schému štátnej pomoci ministerstva hospodárstva.

(tasr)

  |  

Zelenskyj je presvedčený, že svet zdolá súčasné hrozby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu žiadal medzinárodné spoločenstvo o rýchle prijímanie rozhodnutí a vyjadril presvedčenie, že svet zdolá súčasné hrozby. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News, ktorá jeho prejav sprostredkovala.

"Čas, ktorý svet využíva na premýšľanie, teroristický štát využíva na zabíjanie," povedal Zelenskyj, ktorý prostredníctvom videokonferencie vystúpil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. "Ukrajina a jej spojenci tomu odolávajú už takmer jeden rok a počas tohto obdobia sa potvrdilo, že všetky naše pohotové kroky priniesli pozitívne výsledky," vyhlásil.

Otvorenie hraníc európskych krajín pre Ukrajincov, dohody o vývoze obilia, jednota v oblasti energií podľa Zelenského zachránili milióny životov – nielen na Ukrajine. "Celý svet potrebuje takúto rýchlosť v rozhodnutiach a činoch," zdôraznil.

Svet podľa jeho slov váhal v roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, i v roku 2022, keď Moskva "bez váhania" začala vojnu. "Svet nesmie váhať dnes a ani nikdy," povedal Zelenskyj.

Takisto vyjadril presvedčenie, že hoci jeho krajina vojnu nezačala, ukončí ju. Medzinárodné spoločenstvo požiadal, aby pokračovalo v dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Pripomenul okrem toho, že na zasadnutí WEF po prvý raz vystúpil pred tromi rokmi, keď svet bojoval s ochorením COVID-19, v čom zvíťazil. "Teraz svet bojuje proti Putinovi. O tri roky budeme v Davose hovoriť o nových výzvach a hrozbách," povedal Zelenskyj. To podľa neho znamená, že dovtedy definitívne prekonáme súčasné hrozby.

Ukrajinský prezident si na začiatku svojho prejavu minútou ticha uctil obete stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary neďaleko Kyjeva, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Monastyrského.

(tasr)

  |  

Szijjártó v Havane: Maďarsko podporuje zrušenie americkej blokády voči Kube

Maďarsko podporuje zrušenie blokády, ktorú uplatňujú Spojené štáty voči Kube, vyhlásil v stredu v Havane šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarského ministra prijal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel, pričom Szijjártó bude rokovať aj s ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom a ministrom zahraničného obchodu a zahraničných investícií Rodrigom Malmiercom.

"V uplynulých rokoch sme zistili, že všetky politiky založené na blokádach a sankciách zlyhali z hľadiska ich vlastných cieľov a spôsobili ťažkosti a utrpenie ľuďom, ktorí nezapríčinili dôvody, pre ktoré boli blokády či sankcie zavedené," povedal Szijjártó. Dodal, že v mnohých prípadoch spôsobili tieto opatrenia problémy práve tým, ktorí ich zaviedli.

Zrušenie blokády voči Kube Maďarsko podporuje, zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. "Príslušnú rezolúciu OSN každoročne schváli aj maďarská vláda spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. EÚ nie náhodou uzavrela s Havanou dohodu o spolupráci," podčiarkol Szijjártó.

Maďarský minister vyzdvihol možnosti spolupráce svojej krajiny s Kubou v agrárnom sektore, vo vodnom hospodárstve, v ochrane proti prírodným katastrofám či v zdravotníctve.

(tasr)

  |  

Davos: Šéf NATO Stoltenberg žiada zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine

Ukrajina potrebuje výrazne viac zbraní v kľúčovom okamihu ruskej invázie. Takáto podpora je jedinou cestou k mierovému riešeniu. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Ak chceme mať zajtra vyrokované mierové riešenie, dnes musíme poskytnúť viac zbraní," povedal šéf NATO popri Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose.

USA zvolali na piatok 20. januára na základni Ramstein v Nemecku tretiu schôdzku zástupcov krajín, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Účastníci by sa podľa Reuters mali zameriavať na to, či Nemecko zmení svoj odmietavý postoj k dodaniu bojových tankov Leopard Ukrajine, alebo či aspoň schváli ich presun na Ukrajinu z ďalších krajín, ktoré sú medzi spojencami.

Stoltenberg v tejto záležitosti podľa Reuters zachováva obozretnosť a oznámil, že rozhovory pokračujú. Privítal však rozhodnutie Spojeného kráľovstva dodať na Ukrajinu 14 tankov typu Challenger 2.

Británia sa tým stala prvou západnou krajnou, ktorá Ukrajine posiela tanky, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov

Kanada daruje Ukrajine 200 obrnených transportérov. V stredu počas návštevy Kyjeva to oznámila kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Informuje o tom denník The Guardian.

Anandová potvrdila tento "ďalší balík vojenskej pomoci" za prítomnosti ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova. "Tieto vozidlá ponúkajú najmodernejšiu a najlepšiu technológiu svojho druhu a dajú sa na ne jednoducho umiestniť zbrane," povedala.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prostredníctvom sociálnej siete poďakoval Kanade a jej premiérovi Justinovi Trudeaovi. "Ukrajinská armáda dnes potrebuje týchto 200 obrnených transportérov Senator viac než kedykoľvek predtým," napísal.

Anandová oznámila, že nákup obrnených transportérov typu Senator sa uskutočňuje v spolupráci s kanadskou spoločnosťou Roshel. Cena má byť 90 miliónov amerických dolárov, píše na svojej webovej stránke stanica CBC News.

(tasr)

  |  

Smer: Bývalá koalícia verí, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024

Bývalé koaličné strany nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka Zuzana Čaputová ich podporí v chaose až do marca 2024. Opozičná strana Smer-SD to uviedla v reakcii na stredajšie rokovanie zástupcov OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS na Úrade vlády SR.

"Neoznámili ani dohodu na zmene ústavy, ktorá je nevyhnutná na predčasné voľby, ani termín predčasných volieb. Prečo? Lebo nechcú predčasné voľby a veria, že prezidentka ich podporí v chaose až do marca 2024. Využili tak balónik, ktorý im dnes podržala prezidentka, keď oznámila, že je pripravená bez problémov podporiť odvolanú neschopnú vládu až do septembra," skonštatovala strana.

V prípade neúspechu sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR a nekonania predčasných volieb v júni, sa treba podľa Smeru pripraviť na chaos a ďalší rozklad štátu do marca 2024.

(tasr)