19. januára 2023 | 6:24

Minúta | 19. januára 2023 | 6:24

Novozélandská premiérka Ardernová nečakane končí vo funkcii

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová vo štvrtok prekvapivo oznámila, že odstupuje zo svojho úradu. Vo funkcii predsedníčky vlády podľa vlastných slov skončí najneskôr 7. februára. O znovuzvolenie sa už následne uchádzať nebude. Ardernová zároveň oznámila, že parlamentné voľby sa budú konať 14. októbra. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA a novozélandskej rozhlasovej stanice (RNZ).

Ardernová svoju rezignáciu ohlásila na výročnom zasadnutí predsedníctva svojej liberálnej Novozélandskej strany práce (NZLP), pričom povedala, že na vykonávanie tejto práce už nemá dostatočnú kapacitu. "Je čas (odísť)," povedala podľa denníka The Guardian.

"Odchádzam, pretože takto privilegovaná úloha zo sebou nesie zodpovednosť. Zodpovednosťou je vedieť, kedy ste tou správnou osobou na vedenie (krajiny) a kedy nie. Viem, čo táto práca vyžaduje a už nemám dostatočnú kapacitu na to, aby som ju robila dobre," povedala Ardernová.

Objasnila, že už v lete premýšľala nad tým, či má dostatok energie na to, aby vo svojej funkcii pokračovala, a napokon dospela k tomu, že nie.

Jacinda Ardernová sa stala v roku 2017 predsedníčkou novozélanskej vlády. Mala vtedy len 37 rokov, takže bola aj vôbec najmladšou premiérkou na svete. Ardernová je zároveň druhou ženou na svete v novodobých dejinách, ktorá sa počas zastávania premiérskej funkcie stala matkou, pripomína DPA.

Na čele novozélandskej vlády stála v čase pandémie ochorenia COVID-19, teroristického útoku na mešity v Christchurchi či výbuchu novozélandského ostrovného vulkánu White Island.

(tasr)

19. januára 2023 | 6:23

Minúta | 19. januára 2023 | 6:23

Fialova vláda ustála hlasovanie o vyslovení nedôvery. Rozprava trvala takmer do polnoci

Vláda českého premiéra Petra Fialu môže ďalej vládnuť s dôverou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Opozícii sa ju totiž zvrhnúť nepodarilo, ako sa aj očakávalo. Mimoriadna schôdza o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorá bola zvolaná na žiadosť hnutia ANO, trvala dva dni. Rozprava a následné hlasovanie sa skončili v stredu - tri minúty pred polnocou.

Schôdza sa začala v utorok dopoludnia a zatiaľ čo v noci na stredu mala prestávku, ďalší deň si už poslanci odhlasovali, že v rokovaní môžu pokračovať aj po polnoci. Nakoniec však s rozpravou a hlasovaním skončili krátko pred ňou, a po polnoci už na programe ostalo len ukončenie schôdze a oficiálne zrátanie výsledkov.

Za návrh na vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo 81 poslancov, zatiaľ čo 102 bolo proti. Na zvrhnutie vlády bola pritom potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Snemovne, a teda prinajmenšom 101 hlasov.

Vzhľadom na väčšinu kresiel, ktoré má v Snemovni (108) koaličná vláda, a dokonca aj ospravedlnenia niektorých opozičných zákonodarcov bolo už vopred v podstate jasné, že pokus o zvrhnutie vládneho kabinetu nebude úspešný.

Opozičné hnutie ANO iniciovalo hlasovanie o vylovení nedôvere vláde už druhýkrát v tomto volebnom období. Český Deník N informoval, že samotný predseda ANO a súčasný kandidát na prezidenta Andrej Babiš sa však na hlasovaní nezúčastnil.

Minister kultúry Martin Baxa označil ešte v stredu ráno celú schôdzu za "absurdné divadlo", ktoré podľa jeho slov usporiadal Babišov volebný štáb v rámci jeho prezidentskej kampane. ANO tieto tvrdenia poprelo. Opozícia pritom deklarovala, že chce vládnemu kabinetu vysloviť nedôveru, lebo podľa nej neplní programové vyhlásenie a sľuby, ktoré dal občanom.

(tasr)

18. januára 2023 | 21:20

Minúta | 18. januára 2023 | 21:20

Lavrov: Rusko je pripravené poslať na arménsko-azerbajdžanské hranice vojakov

Rusko je pripravené poslať svojich vojakov na hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom, aby urovnalo napätie medzi týmito krajinami. Postoj Jerevanu tomu však bráni. Vyhlásil to v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom v posledných týždňoch narastá pre blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko so sporným regiónom Náhorný Karabach. Obe krajiny o toto územie viedli už dve vojny, poslednú v roku 2020.

Lavrov uviedol, že Rusko je stále pripravené do regiónu vyslať misiu v rámci Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) – vojenskej aliancie vedenej Ruskom, ktorej členom je aj Arménsko, no nie Azerbajdžan.

"Dohodli sme sa na dokumente a na podmienkach misie... no nebolo možné ich schváliť, pretože Arménsko trvalo na tom, aby dokument obsahoval ostré odsúdenie Azerbajdžanu," povedal Lavrov.

Rusko je spojencom Arménska, no usiluje sa udržať si dobré vzťahy aj s Azerbajdžanom, pripomína Reuters.

O blokáde Lačinského koridoru hovoril v stredu s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Počas telefonátu vyjadril hlboké obavy zo zhoršovania humanitárnej situácie v Náhornom Karabachu, ktoré spôsobuje blokáda.

Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, blokujú Lačinský koridor od polovice decembra. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, avšak Baku popiera, že by išlo o blokádu, a tvrdí, že aktivisti majú oprávnené obavy v súvislosti s údajnou nezákonnou ťažbou.

Práve tento spor spôsobil napätie aj v rusko-arménskych vzťahoch. Arménski predstavitelia si totiž myslia, že Rusko, ktoré do Náhorného Karabachu vyslalo svoje mierové jednotky, malo pre ukončenie blokády spraviť viac.

(tasr)

18. januára 2023 | 20:53

Minúta | 18. januára 2023 | 20:53

Čína by mohla zaútočiť na Taiwan v roku 2027, upozornil taiwanský minister

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa môže uchýliť k útoku na Taiwan, aby odvrátil pozornosť od domácich problémov. Uviedol to taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu Čao-sie v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News, informuje TASR.

Šéf taiwanskej diplomacie si myslí, že Peking by mohol na Taiwan zaútočiť v roku 2027. Ostrov preto musí byť veľmi obozretný. Zároveň priznal, že napätie v Taiwanskom prielive bolo vlani oveľa vyššie, ako v predchádzajúcich rokoch.

"Si Ťin-pching v roku 2027 pravdepodobne začne svoje štvrté funkčné obdobie. Ak si za predchádzajúce tri funkčné obdobia nebude môcť nárokovať žiadny úspech vo funkcii, možno bude musieť porozmýšľať nad niečím iným, čo by mohol považovať za svoj úspech alebo svoj odkaz," vysvetlil Wu.

"Ak sa pozriete na súčasnú situáciu v Číne, ekonomika klesá a ľudia nie sú spokojní," dodal. Ak prezident nedokáže zmeniť situáciu doma, možno sa uchýli k použitiu sily alebo vyvolaniu krízy, aby ukázal, že niečo dokázal. "Máme obavy, že Taiwan by sa mohol stať jeho obetným baránkom," povedal minister.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani vojenský zásah na ostrove. Situácia v Taiwanskom prielive je v súčasnosti napätá, pričom čínske lietadlá prakticky denne prenikajú do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ).

Wu v rozhovore uviedol, že súčasný stav, v ktorom má Taiwan vlastnú vládu, ale oficiálne nevyhlásil nezávislosť, "nemusí trvať večne".

(tasr)

18. januára 2023 | 20:48

Minúta | 18. januára 2023 | 20:48

Švédsko: Krajne pravicový líder nazval Erdogana islamistickým diktátorom

Líder krajne pravicovej strany Švédski demokrati (SD) Jimmie Akesson označil tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za "islamistického diktátora". Uviedol to v rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Dagens Nyheter. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Existujú limity, kam až môže krajina zájsť, aby upokojila Turecko a zabezpečila si tak členstvo v NATO, pretože v konečnom dôsledku ide o antidemokratický systém a diktátora, s ktorým máme do činenia," povedal 43-ročný Akesson.

Erdogan sa pýši tým, že za 20 rokov svojej vlády nikdy neprehral celoštátne voľby. Jimmie Akesson však spochybnil, či môže byť nazývaný demokraticky zvoleným lídrom.

"Som šéfom protiislamskej strany SD a mám vyhranené názory na islamského diktátora, akým je Erdogan. Je zvolený ľuďmi, áno. Ale v tomto zmysle je ním aj (ruský prezident Vladimir) Putin," povedal Akesson.

Protiimigračná SD sa vlani v septembrových parlamentných voľbách stala druhou najsilnejšou stranou so ziskom 20,5 percenta hlasov. Jej podpora je preto kľúčová pre pravicovú koaličnú vládu premiéra Ulfa Kristerssona.

Ankara zatiaľ stále odmieta schváliť vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a podmieňuje to viacerými ústupkami Štokholmu.

(tasr)

18. januára 2023 | 20:40

Minúta | 18. januára 2023 | 20:40

Ukrajina: Po páde vrtuľníka je naďalej hospitalizovaných 15 ľudí

Po stredajšom páde vrtuľníka pri ukrajinskej metropole Kyjev, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí, je naďalej hospitalizovaných 15 osôb. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na ukrajinského ministra zdravotníctva Viktora Ľaška.

Pôvodne bolo po tragédii podľa Ľaška hospitalizovaných 24 ľudí, ale niekoľko z nich už z nemocnice prepustili. Desať osôb vrátane šiestich dospelých a štyroch detí prijali do Kyjevského strediska pre liečbu popálenín, uviedol minister.

Lekári sa snažia zdravotný stav niektorých pacientov s ťažkými popáleninami stabilizovať. Ľaško dodal, že v súčasnosti prebieha spolupráca s rodičmi v snahe pomôcť poslať ich deti do kliník v Európe na ďalšiu liečbu.

"Neznamená to, že nie sme schopní poskytnúť potrebnú liečbu, znamená to len, že naše nemocnice musia byť vždy dostupné pre tých, ktorí trpia počas vojny," uzavrel.

Vrtuľník sa zrútil v stredu okolo 8.30 h miestneho času (7.30 h SEČ) pri budove materskej školy a bytovky v meste Brovary. Pri havárii zahynulo aj vedenie ukrajinského ministerstva vnútra vrátane samotného ministra Denysa Monastyrského. Stroj smeroval na frontovú líniu na východe Ukrajiny.

(tasr)

18. januára 2023 | 20:28

Minúta | 18. januára 2023 | 20:28

Die Welt: Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo

Bulharsko tajne poskytovalo Ukrajine muníciu a naftu, ktoré potrebovala na jar 2022 počas vojny s Ruskom, píšu denníky The Guardian a Die Welt.

Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií Asen Vasilev však pre nemecký denník uviedli, že ich krajina poskytla ukrajinskej armáde 30 percent munície, ktoré potrebovala počas kľúčového trojmesačného obdobia na jar, a 40 percent nafty.

Obaja sú dnes členmi opozície, pre Die Welt však spolu s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom informovali o bulharských dodávkach, píše The Guardian.

Petkov musel konať utajene, pretože medzi jeho koaličnými partnermi boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 percent Bulharov nesúhlasilo s dodávkami zbraní Ukrajine a obávali sa zatiahnutia do konfliktu.

Dodávky munície sa podľa Kulebu začali v polovici apríla po jeho návšteve Sofie. Ukrajina odrazila ruské ťaženie na Kyjev, no míňali sa jej zásoby a pomoc od západných krajín ešte neprichádzala. Ukrajina potrebovala najmä strelivo z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré malo Bulharsko.

Sofia ich neposkytovala priamo, bulharským sprostredkovateľom však povolila predaj a udržiavala letecké spojenia s Poľskom, či pevninské spojenie cez Maďarsko a Rumunsko.

"Nákladné automobily a cisterny pravidelne prichádzali na Ukrajinu cez Rumunsko a v niektorých prípadoch bolo palivo nakladané aj na nákladné vlaky," povedal Vasilev.

Rusko reagovalo kybernetickými útokmi a 27. apríla zastavilo dodávky plynu Bulharsku. Hroziacu energetickú krízu vyriešili dodávky skvapalneného plynu (LPG) z USA.

Vládna koalícia premiéra Petkova sa vlani v júni rozpadla po parlamentnom hlasovaní o nedôvere. Bulharský parlament v decembri oficiálne schválil dodávky zbraní na Ukrajinu. Predošlý návrh vojenskej pomoci v máji zablokovala proruská Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá bola súčasťou vtedajšej vládnej koalície.

(tasr)

18. januára 2023 | 19:31

Minúta | 18. januára 2023 | 19:31

SSD: Bez elektriny zostáva ešte 500 odberných miest, s opravami budú pokračovať

Pracovníkom spoločnosti Stredoslovenská distribučná (SSD) sa v stredu podvečer už väčšinu odberateľov podarilo opäť pripojiť k elektrine. K 18.00 h zostáva bez prúdu ešte približne 500 odberných miest. TASR o tom informoval Miroslav Gejdoš zo SSD s tým, že opravy budú na niektorých miestach pokračovať aj vo štvrtok (19. 1.).

Rovnako ako v utorok (17. 1.) aj v noci na stredu padal hustý a ťažký sneh, ktorý spôsobil v distribúcii elektriny problémy. Na príčine boli opäť najmä stromy a konáre padajúce pod náporom ťažkého snehu, ktoré strhávali vodiče vysokého napätia a poškodzovali stĺpy. V Banskobystrickom samosprávnom kraji zostalo ráno bez elektriny viac ako 10-tisíc domácností, k 13.00 h sa ich počet znížil zhruba na tritisíc domácností, prevažne v okresoch Brezno a Detva.

(tasr)

18. januára 2023 | 19:03

Minúta | 18. januára 2023 | 19:03

Prezidentka zaslala Zelenskému sústrastný telegram

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok zaslala ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému sústrastný telegram v súvislosti s nehodou vrtuľníka pri meste Brovary. Nehoda si vyžiadala viacero obetí vrátane ukrajinského ministra vnútra Denysa Anatolijovyča Monastyrskyja. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Čaputová v telegrame v mene občanov Slovenskej republiky vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí a zraneným zaželala skoré uzdravenie. "V tejto tragickej chvíli by som vás chcela uistiť, že Slovensko naďalej ostáva priateľom a podporovateľom Ukrajiny v jej spravodlivom boji pri obrane svojej vlasti," uviedla.

Pri nehode zahynulo podľa posledných údajov 14 ľudí. Okrem ministra vnútra prišiel o život aj prvý námestník ministra Jevhenij Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč. Vrtuľník smeroval na frontovú líniu na východe Ukrajiny.

(tasr)

18. januára 2023 | 18:58

Minúta | 18. januára 2023 | 18:58

Školám by mali pomôcť s vysokými cenami energií, dohodli sa na postupe

Školám financovaným priamo zo štátneho rozpočtu by mali kompenzovať vysoké ceny energií v dvoch krokoch. Najprv im majú poskytnúť financie na nedoplatky za rok 2022, potom zvýšiť rozpočet, aby mohli uhradiť aktuálne záväzky voči dodávateľom. Postup je výsledkom rokovania dočasného ministra školstva Jána Horeckého s dočasným predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽANO), ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva. TASR o tom informovali z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR.

"Naším cieľom bolo vyrokovať najrýchlejší možný spôsob doručenia finančnej pomoci v súvislosti s nárastom ceny energií pre všetky školy a školské zariadenia pre všetkých zriaďovateľov," uviedol Horecký.

Dvojkroková kompenzácia sa týka škôl v prenesenom výkone, teda financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, napríklad základných, stredných či špeciálnych škôl. V najbližších dňoch by sa mal spustiť zber na kompenzáciu nedoplatkov energií za rok 2022. "Následne túto celkovú sumu nedoplatkov vyžiadame od ministerstva financií a obratom ju odošleme školám. Čiže školám budú zvýšené finančné prostriedky na to, aby mohli uhradiť nedoplatky z minulého roka," vysvetlil šéf rezortu.

Začiatkom februára by mal nasledovať zber údajov o zvýšení sadzieb za elektrinu a plyn, počnúc faktúrami za mesiac január 2023. "Z tohto zberu budeme mať údaje o zvýšených nákladoch za energie pri jednotlivých školách, na základe ktorých budeme požadovať od ministerstva financií rozdiel medzi cenami za elektrinu a plyn v januári 2023 oproti cenám v roku 2022," priblížil Horecký. Finančné prostriedky má potom rezort obratom doručovať školám.

Školy a školské zariadenia pod originálnymi kompetenciami samospráv, napríklad materské školy, ktoré nie sú súčasťou základných škôl, základné umelecké školy či centrá voľného času budú riešené cez schému štátnej pomoci ministerstva hospodárstva.

(tasr)