Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európsky parlament: S&D prišla pre korupčný škandál o dvoch europoslancov

Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente v stredu pozastavila pre korupčný škandál členstvo belgickému poslancovi Marcovi Tarabellovi, Talian Andrea Cozzolino odišiel dobrovoľne. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Obaja europoslanci budú počas vyšetrovania škandálu pôsobiť ako nezaradení, uviedla S&D na Twitteri. Belgická generálna prokuratúra požiadala o odobranie ich poslaneckej imunity. Tarabella prostredníctvom svojho právnika uviedol, že je nevinný. To isté predtým tvrdil aj Cozzolino, píše DPA.

Európsky parlament od decembra čelí korupčnému škandálu pre údajné zasahovanie Kataru a Maroka do jeho politických rozhodnutí. Belgická prokuratúra už obvinila štyri osoby zo zapojenia sa do zločineckej organizácie, prania špinavých peňazí a korupcie.

Medzi obvinenými je aj bývalá podpredsedníčka EP Eva Kailiová, ktorú europoslanci z funkcie odvolali ešte v decembri. V stredu (18. januára) rozhodli o tom, že odvolanú grécku europoslankyňu na poste podpredsedu EP nahradí Luxemburčan Marc Angel.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Lavrov: Rusko je pripravené poslať na arménsko-azerbajdžanské hranice vojakov

Rusko je pripravené poslať svojich vojakov na hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom, aby urovnalo napätie medzi týmito krajinami. Postoj Jerevanu tomu však bráni. Vyhlásil to v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom v posledných týždňoch narastá pre blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko so sporným regiónom Náhorný Karabach. Obe krajiny o toto územie viedli už dve vojny, poslednú v roku 2020.

Lavrov uviedol, že Rusko je stále pripravené do regiónu vyslať misiu v rámci Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) – vojenskej aliancie vedenej Ruskom, ktorej členom je aj Arménsko, no nie Azerbajdžan.

"Dohodli sme sa na dokumente a na podmienkach misie... no nebolo možné ich schváliť, pretože Arménsko trvalo na tom, aby dokument obsahoval ostré odsúdenie Azerbajdžanu," povedal Lavrov.

Rusko je spojencom Arménska, no usiluje sa udržať si dobré vzťahy aj s Azerbajdžanom, pripomína Reuters.

O blokáde Lačinského koridoru hovoril v stredu s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Počas telefonátu vyjadril hlboké obavy zo zhoršovania humanitárnej situácie v Náhornom Karabachu, ktoré spôsobuje blokáda.

Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, blokujú Lačinský koridor od polovice decembra. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, avšak Baku popiera, že by išlo o blokádu, a tvrdí, že aktivisti majú oprávnené obavy v súvislosti s údajnou nezákonnou ťažbou.

Práve tento spor spôsobil napätie aj v rusko-arménskych vzťahoch. Arménski predstavitelia si totiž myslia, že Rusko, ktoré do Náhorného Karabachu vyslalo svoje mierové jednotky, malo pre ukončenie blokády spraviť viac.

(tasr)

Minúta  |  

Čína by mohla zaútočiť na Taiwan v roku 2027, upozornil taiwanský minister

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa môže uchýliť k útoku na Taiwan, aby odvrátil pozornosť od domácich problémov. Uviedol to taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu Čao-sie v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News, informuje TASR.

Šéf taiwanskej diplomacie si myslí, že Peking by mohol na Taiwan zaútočiť v roku 2027. Ostrov preto musí byť veľmi obozretný. Zároveň priznal, že napätie v Taiwanskom prielive bolo vlani oveľa vyššie, ako v predchádzajúcich rokoch.

"Si Ťin-pching v roku 2027 pravdepodobne začne svoje štvrté funkčné obdobie. Ak si za predchádzajúce tri funkčné obdobia nebude môcť nárokovať žiadny úspech vo funkcii, možno bude musieť porozmýšľať nad niečím iným, čo by mohol považovať za svoj úspech alebo svoj odkaz," vysvetlil Wu.

"Ak sa pozriete na súčasnú situáciu v Číne, ekonomika klesá a ľudia nie sú spokojní," dodal. Ak prezident nedokáže zmeniť situáciu doma, možno sa uchýli k použitiu sily alebo vyvolaniu krízy, aby ukázal, že niečo dokázal. "Máme obavy, že Taiwan by sa mohol stať jeho obetným baránkom," povedal minister.

Taiwan má od roku 1949 nezávislú vládu, Čína ho však stále považuje za súčasť svojho územia. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani vojenský zásah na ostrove. Situácia v Taiwanskom prielive je v súčasnosti napätá, pričom čínske lietadlá prakticky denne prenikajú do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ).

Wu v rozhovore uviedol, že súčasný stav, v ktorom má Taiwan vlastnú vládu, ale oficiálne nevyhlásil nezávislosť, "nemusí trvať večne".

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko: Krajne pravicový líder nazval Erdogana islamistickým diktátorom

Líder krajne pravicovej strany Švédski demokrati (SD) Jimmie Akesson označil tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za "islamistického diktátora". Uviedol to v rozhovore pre stredajšie vydanie denníka Dagens Nyheter. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Existujú limity, kam až môže krajina zájsť, aby upokojila Turecko a zabezpečila si tak členstvo v NATO, pretože v konečnom dôsledku ide o antidemokratický systém a diktátora, s ktorým máme do činenia," povedal 43-ročný Akesson.

Erdogan sa pýši tým, že za 20 rokov svojej vlády nikdy neprehral celoštátne voľby. Jimmie Akesson však spochybnil, či môže byť nazývaný demokraticky zvoleným lídrom.

"Som šéfom protiislamskej strany SD a mám vyhranené názory na islamského diktátora, akým je Erdogan. Je zvolený ľuďmi, áno. Ale v tomto zmysle je ním aj (ruský prezident Vladimir) Putin," povedal Akesson.

Protiimigračná SD sa vlani v septembrových parlamentných voľbách stala druhou najsilnejšou stranou so ziskom 20,5 percenta hlasov. Jej podpora je preto kľúčová pre pravicovú koaličnú vládu premiéra Ulfa Kristerssona.

Ankara zatiaľ stále odmieta schváliť vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a podmieňuje to viacerými ústupkami Štokholmu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Po páde vrtuľníka je naďalej hospitalizovaných 15 ľudí

Po stredajšom páde vrtuľníka pri ukrajinskej metropole Kyjev, pri ktorom prišlo o život 14 ľudí, je naďalej hospitalizovaných 15 osôb. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na ukrajinského ministra zdravotníctva Viktora Ľaška.

Pôvodne bolo po tragédii podľa Ľaška hospitalizovaných 24 ľudí, ale niekoľko z nich už z nemocnice prepustili. Desať osôb vrátane šiestich dospelých a štyroch detí prijali do Kyjevského strediska pre liečbu popálenín, uviedol minister.

Lekári sa snažia zdravotný stav niektorých pacientov s ťažkými popáleninami stabilizovať. Ľaško dodal, že v súčasnosti prebieha spolupráca s rodičmi v snahe pomôcť poslať ich deti do kliník v Európe na ďalšiu liečbu.

"Neznamená to, že nie sme schopní poskytnúť potrebnú liečbu, znamená to len, že naše nemocnice musia byť vždy dostupné pre tých, ktorí trpia počas vojny," uzavrel.

Vrtuľník sa zrútil v stredu okolo 8.30 h miestneho času (7.30 h SEČ) pri budove materskej školy a bytovky v meste Brovary. Pri havárii zahynulo aj vedenie ukrajinského ministerstva vnútra vrátane samotného ministra Denysa Monastyrského. Stroj smeroval na frontovú líniu na východe Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Die Welt: Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo

Bulharsko tajne poskytovalo Ukrajine muníciu a naftu, ktoré potrebovala na jar 2022 počas vojny s Ruskom, píšu denníky The Guardian a Die Welt.

Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií Asen Vasilev však pre nemecký denník uviedli, že ich krajina poskytla ukrajinskej armáde 30 percent munície, ktoré potrebovala počas kľúčového trojmesačného obdobia na jar, a 40 percent nafty.

Obaja sú dnes členmi opozície, pre Die Welt však spolu s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom informovali o bulharských dodávkach, píše The Guardian.

Petkov musel konať utajene, pretože medzi jeho koaličnými partnermi boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 percent Bulharov nesúhlasilo s dodávkami zbraní Ukrajine a obávali sa zatiahnutia do konfliktu.

Dodávky munície sa podľa Kulebu začali v polovici apríla po jeho návšteve Sofie. Ukrajina odrazila ruské ťaženie na Kyjev, no míňali sa jej zásoby a pomoc od západných krajín ešte neprichádzala. Ukrajina potrebovala najmä strelivo z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré malo Bulharsko.

Sofia ich neposkytovala priamo, bulharským sprostredkovateľom však povolila predaj a udržiavala letecké spojenia s Poľskom, či pevninské spojenie cez Maďarsko a Rumunsko.

"Nákladné automobily a cisterny pravidelne prichádzali na Ukrajinu cez Rumunsko a v niektorých prípadoch bolo palivo nakladané aj na nákladné vlaky," povedal Vasilev.

Rusko reagovalo kybernetickými útokmi a 27. apríla zastavilo dodávky plynu Bulharsku. Hroziacu energetickú krízu vyriešili dodávky skvapalneného plynu (LPG) z USA.

Vládna koalícia premiéra Petkova sa vlani v júni rozpadla po parlamentnom hlasovaní o nedôvere. Bulharský parlament v decembri oficiálne schválil dodávky zbraní na Ukrajinu. Predošlý návrh vojenskej pomoci v máji zablokovala proruská Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá bola súčasťou vtedajšej vládnej koalície.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.