19. januára 2023 | 9:40

Minúta | 19. januára 2023 | 9:40

Poslanci György Gyimesi a Peter Pollák ml. neuvažujú o odchode z OĽaNO

Poslanci Národnej rady SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) György Gyimesi a Peter Pollák ml. neuvažujú o odchode z hnutia. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď po minulotýždňovom rokovaní vlády nevylúčil, že by spolu s dočasne povereným premiérom SR Eduardom Hegerom mohli odísť z OĽaNO. Gyimesi pre agentúru SITA uviedol, že za žiadnych okolností odchod neplánuje a svoju budúcnosť po boku Hegera v liberálnej strane nevidí.

Poslanec Pollák ml. pre agentúru SITA povedal, že je lojálny predovšetkým k ľuďom, ktorí mu dali hlasy. „Dostal som ich dostatok, aby som cítil zodpovednosť dotiahnuť témy, s ktorými som kandidoval s hnutím OĽaNO, do konca. Hnutie a najmä jeho pevné gro bolo, je a bude pre mňa garanciou nielen boja proti chudobe či korupcii, ale aj za sociálnu politiku a proreformné riešenie s Rómami v oblastiach, kde máme rozobraté návrhy zákonov," tvrdí Pollák ml.

Podľa Naďa „všetko je hre“ a na stole sú rôzne alternatívy. Pripustil, že má svoj názor na štýl politiky svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča. „Môj názor na to, ako sa má robiť politika a kde by mali byť priority, najmä v ostatnom období, je iný,“ povedal. Zároveň však dodal, že s ním nemá žiadny osobný konflikt a ľudsky si ho váži. Spolu s Eduardom Hegerom hľadá riešenie, ktoré bude smerovať k tomu, aby si volič v nasledujúcich voľbách do Národnej rady SR mal z čoho vyberať. Uviedol, že sa veľa rozpráva nielen s povereným premiérom, ale aj s inými ľuďmi.

Naď zároveň pre Denník N povedal, že by ho musel Matovič zviazať, aby v OĽaNO ostal, keďže hnutie sa profiluje zásadne konzervatívne. „Navyše, keď sú tam ľudia ako Gyimesi, ktorý spochybňuje našu zahraničnú politiku a ktorý podľa mňa úplne uletel a naozaj ma čím ďalej, tým viac motivuje, aby som z tej vlády odišiel a dal ho z parlamentu preč, keďže je môj náhradník," dodal dočasne poverený minister obrany.

(sita)

19. januára 2023 | 9:36

Minúta | 19. januára 2023 | 9:36

V USA zatkli Rusa prezývaného Gandalf zapleteného do kryptozločinov

V Spojených štátoch zatkli a obvinili ruského občana známeho pod prezývkou Gandalf, ktorý bol obvinený z prania špinavých peňazí prostredníctvom burzy kryptomien.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na vyhlásenie amerického ministerstva spravodlivosti informovala, že 40-ročného Rusa Anatolija Legkodymova zadržali začiatkom tohto týždňa v Miami na Floride pre podozrenie z prania špinavých peňazí.

Legkodymovom založená burza kryptomien Bitzlato údajne maskovala výnosy z nelegálnych hazardných hier a obchodovania s drogami v hodnote viac ako 700 miliónov dolárov.

Bitzlato, registrovaná v Hongkongu, bola dôležitým "finančným zdrojom" pre dark webový trh Hydra – najväčšie a najdlhšie fungujúce trhovisko tohto druhu, uviedla na tlačovej konferencii vo Washingtone námestníčka generálneho prokurátora USA Lisa Monacová.

Podľa vyhlásenia ministerstva spravodlivosti USA Bitzlato spracovávalo nelegálne finančné prostriedky vrátane miliónov dolárov získaných napr. aj z výkupného za počítačové útoky.

Štyridsaťročný Legkodymov, ktorý žije v čínskom meste Šen-čen a v Rusku, podľa USA v internom chate napísal, že používatelia Bitzlata sú "známi ako podvodníci".

"Či už porušujete naše zákony z Číny alebo Európy, alebo zneužívate náš finančný systém niekde z tropického ostrova, môžete očakávať, že sa za svoje zločiny budete zodpovedať v súdnej sieni Spojených štátov," povedala Monacová v zjavnej narážke na aktivity spoluzakladateľa FTX Sama Bankmana-Frieda.

Bankman-Fried riadil svoje kryptoimpérium z Bahám a teraz bojuje proti federálnym obvineniam z podvodu v súvislosti so svojím krachom.

Monacová sumarizovala, že Bitzlato a Hydra "tvorili high-tech os kryptozločinu".

Vysvetlila, že "kupujúci v Hydre financovali nezákonné nákupy – nelegálnych drog, ukradnutých finančných informácií a hackerských služieb – z kryptografických účtov umiestnených v Bitzlate a predajcovia tohto nelegálneho tovaru a služieb v Hydre posielali výnosy z trestnej činnosti na účty v Bitzlate."

Tým, že Bitzlato umožňovalo používateľom otvárať účty si s poskytnutím minimálnych informácií o sebe, "stalo sa bezpečným útočiskom pre zločincov," povedal na tlačovej konferencii Breon Peace, prokurátor z Brooklynu v štáte New York, ktorý vedie v tomto prípade stíhanie.

Na dark webe sa obchoduje s nezákonným tovarom a službami a USA sa snažia zintenzívniť pátranie po osobách podozrivých z trestnej činnosti v digitálnom priestore.

(tasr)

19. januára 2023 | 9:21

Minúta | 19. januára 2023 | 9:21

Referendum o takzvanej americkej základni na Sliači bolo protizákonné. Primátorka by ho mala zaplatiť, vyhlásil Naď

Novembrové referendum o takzvanej americkej základni na Sliači bolo protizákonné. Informoval o tom na svojej sociálnej sieti minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že podľa Okresnej prokuratúry vo Zvolene je všeobecne záväzné nariadenie o miestnom referende, na základe ktorého bolo vyhlásené, v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.

„Od začiatku sme upozorňovali na to, že samotná otázka je nezmyselná, pretože žiadnu americkú základňu nielen na Sliači, ale ani nikde inde na Slovensku nikto zriaďovať neplánuje. Preto z povahy veci bolo toto referendum zbytočné a jeho výsledky irelevantné. Ten, kto referendovú otázku takto formuloval, vedome uviedol občanov do omylu," vyhlásil Naď.

Pokračoval s tým, že sa navyše ukázalo, že vedenie mesta nemá v poriadku predpisy. „Sliač vo svojom nariadení modifikoval podmienky platnosti výsledkov miestneho referenda, čo je v priamom rozpore so zákonom. Otázkou ostáva, či niekto bude niesť zodpovednosť za to, že ľudí podviedol a premrhal nezanedbateľnú sumu na zbytočné a protizákonné referendum," dodal šéf rezortu obrany.

Ako pozitívum minister obrany vníma to, že dezinformačnej scéne, ktorá referendum podporovala, tento pokus nevyšiel. Minister vyhlásil, že nepoznajú zákony štátu, v ktorom žijú, navádzali ľudí na hlasovanie a tešili sa na to, že zmenia zahraničnopolitickú orientáciu SR. Podľa Naďa však týmto prejavili iba vlastnú nevedomosť. Podľa ministra je na mieste, aby sa primátorka Sliača verejne ospravedlnila občanom za protizákonné konanie a uhradila výdavky za referendum z vlastných prostriedkov.

„Na Slovensku pôsobí niekoľko stoviek vojakov našich spojencov z NATO, tak ako aj naši vojaci pôsobia v zahraničí. Ich služba prebieha v súlade s našou legislatívou a našimi zahraničnými záväzkami. Chránia bezpečnosť a suverenitu SR," vysvetlil minister a uzavrel s tým, že akékoľvek spochybňovanie ich prítomnosti, napríklad aj prostredníctvom zavádzajúceho referenda, je ohrozením obranyschopnosti SR.

(sita)

19. januára 2023 | 8:36

Minúta | 19. januára 2023 | 8:36

Poslancov dnes v parlamente čaká mimoriadna schôdza k cenám energií

Poslancov Národnej rady SR dnes o 13.00 čaká mimoriadna schôdza k cenám energií. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ju zvolal na návrh opozície.

Poslanci Smeru-SD s podporou niekoľkých poslancov Hlasu-SD a nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu (Život – Národná strana) navrhujú prijať uznesenie „k opatreniam k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska".

Žiadajú okamžité prijatie opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľstva voči extrémnemu nárastu cien energií. Zároveň požadujú kontrolu činnosti cenových orgánov s dôrazom na prijímanie opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín a ostatných životne dôležitých tovarov. Chcú tiež pomoc pre ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v boji s vysokými cenami za energie.

Ďalším bodom programu je návrh poslanca strany Sme rodina Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, a to z pôvodných 30 percent na 70 percent. Zároveň upravuje výšku percentuálneho prerozdelenia výnosu z dražieb kvót CO2, a to tak, aby sa 35 percent použilo na financovanie schém štátnej pomoci v prípadoch, v ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie.

Ďalších desať percent by sa malo použiť na podporu činností spojených s administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov SR v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo, že poslanecká novela zákona v znení, v akom je predložená, k riešeniu problému neprispeje a odmieta zneužitie témy vysokých cien energií zo strany opozície.

(sita)

19. januára 2023 | 8:12

Minúta | 19. januára 2023 | 8:12

Referendum: Hlasovací preukaz na voľbu mimo svojej obce sa dá získať do piatka

Volič, ktorý sa chce zúčastniť na sobotnom (21. 1.) referende, no nebude môcť hlasovať v mieste svojho trvalého pobytu, môže do piatka (20. 1.) požiadať o hlasovací preukaz. Týka sa to len voliča, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku. Následne môže hlasovať v hociktorej volebnej miestnosti. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Ministerstva vnútra SR.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku. Požiadať oň môže už len osobne, najneskôr posledný pracovný deň pred referendom, čiže v piatok v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne.

Požiadať o hlasovací preukaz sa dá aj cez osobu splnomocnenú žiadateľom. Urobiť tak môže tiež do 20. januára.

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

19. januára 2023 | 7:36

Minúta | 19. januára 2023 | 7:36

Ukrajina viní ruských hekerov z narušenia brífingu o kybernetických útokoch

Ukrajina tvrdí, že za počítačovým útokom, ktorý v utorok nakrátko narušil tlačovú konferenciu ukrajinskej vlády na tému ruských hekerských hrozieb, sú ruskí počítačoví piráti. S odvolaním sa na ukrajinskú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť o tom v noci na štvrtok na svojom webe informovala americká spravodajská televízia CNN.

Incident je príkladom toho, že kontrola informačného priestoru je jedným z kľúčových aspektov takmer rok trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Podľa vyhlásenia ukrajinskej Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií (DSSZZIU) bola za útok pravdepodobne zodpovedná známa hekerská skupina Sandworm, ktorú americké ministerstvo spravodlivosti spája s riaditeľstvom ruskej vojenskej rozviedky.

Práve Sandworm – podľa odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti – spôsobil v rokoch 2015 a 2016 na Ukrajine výpadky v dodávkach elektriny a opäť sa o to pokúsil vlani v apríli – dva mesiace po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Podľa analytikov ruskí agenti aj v nasledujúcich mesiacoch pokračovali v útokoch na weby ukrajinských inštitúcií, pričom denne zaznamenáva od päť do 40 silných DDoS útokov na vysokej úrovni, povedal riaditeľ DSSZZIU Jurij Ščigol.

Celkovo bolo v roku 2022 na Ukrajine zaregistrovaných 2 194 kybernetických útokov. Štvrtina z nich bola namierená proti vláde a samosprávam. Medzi najviac napadnuté odvetvia patrí energetika, sektor bezpečnosti a obrany, telekomunikácie a developeri, finančný sektor a logistika.

Okrem toho v decembri systém zaznamenal 170-tisíc pokusov o zneužitie zraniteľných miest vo vládnych informačných zdrojoch, ktoré chráni DSSZZIU.

Najbežnejšou praxou ruských vojenských hekerov na Ukrajine je posielanie malvéru, ktorý kradne poverenia alebo ničí informačné systémy.

"Na prípravu takýchto útokov hekeri využívajú dôveru verejnosti v bezpečnostný sektor a maskujú sa témami súvisiacimi s ochranou života a zdravia občanov a kritickej infraštruktúry," zhrnul Ščigoľ.

(tasr)

19. januára 2023 | 7:05

Minúta | 19. januára 2023 | 7:05

Arménsko: Pri požiari v kasárňach zahynulo 15 vojakov

Najmenej 15 obetí si vyžiadal požiar, ktorý v noci na štvrtok vypukol v kasárňach arménskej armády, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Podľa vyjadrenia ministerstva zahynulo 15 vojakov, kým traja ďalší utrpeli zranenia.

Požiar vypukol v kasárňach ženijnej a ostreľovacej roty vojenského útvaru armády v dedine Azat na východe krajiny, spresnil arménsky rezort obrany. O jeho príčine ministerstvo v krátkom vyhlásení bezprostredne neinformovalo, ako však dodalo, traja zranení vojaci sa nachádzajú vo vážnom stave.

Vlani v auguste zomrelo pri explózii a následnom požiari na preplnenom trhovisku v arménskom hlavnom meste Jerevan viac než desať ľudí, pripomína AFP.

Arménsko má zhruba tri milióny obyvateľov. Krajina sa stále spamätáva z vojny s Azerbajdžanom, ku ktorej došlo v roku 2020 a skončila sa pre ňu porážkou i politickou krízou.

Napriek ukončeniu rozsiahlych bojov pretrváva medzi oboma krajinami na spoločných hraniciach napätie, keďže Azerbajdžan sa snaží okupovať územia, ktoré patria Arménsku.

(tasr, krk)

19. januára 2023 | 6:36

Minúta | 19. januára 2023 | 6:36

Johnson dostal v Davose od Klička medailu čestného občana Kyjeva

Bývalý britský premiér Boris Johnson dostal v stredu vo švajčiarskom Davose medailu "čestného občana Kyjeva" od starostu tohto mesta Vitalija Klička.

Johnsona pokladá mnoho Ukrajincov za hrdinu za spôsob, akým spolu s Britániou podporil Ukrajinu po napadnutí Ruskom.

V Ukrajinskom dome v Davose Kličko v stredu povedal, že Johnson je "jedným z nás", a bývalému britskému premiérovi na krk zavesil medailu.

Johnson uviedol, že dostal od Klička pozvanie na návštevu Kyjeva, kam cestoval už ako britský minister zahraničných vecí.

"Vtedy som si uvedomil, že ak bude Putin niekedy taký blázon a napadne Ukrajinu, tak Ukrajinci budú bojovať a zvíťazia. A práve to sa stane," vyhlásil za potlesku prítomných. Jediné, čo "musia spojenci teraz urobiť, je pokračovať v podpore Ukrajiny tankami, lietadlami, čímkoľvek potrebným, financiami, a až dovtedy, kým Ukrajina nevyhrá".

Johnson bol ako britský premiér jedným z prvých svetových lídrov, ktorí koncom apríla navštívili Kyjev po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, s prejavovaním podpory Ukrajine neprestal.

Rozhodnutie udeliť mu titul čestného občana Kyjeva odobrila tamojšia mestská už v novembri 2022.

(tasr)

19. januára 2023 | 6:29

Minúta | 19. januára 2023 | 6:29

Scholz v Davose deklaroval podporu Ukrajine, o tankoch však nehovoril

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzdvihol v stredu vo švajčiarskom Davose finančnú aj vojenskú podporu, akú Ukrajine preukazuje Nemecko aj iné krajiny. Zároveň dodal, že Berlín bude "v podpore Ukrajiny pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné", píše TASR podľa správy agentúry AP.

Vo svojom prejave na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose poukázal Scholz na snahy Berlína a ďalších krajín na spustenie dlhodobého procesu obnovy Ukrajiny. Zároveň však dodal, že na to, aby sa "vojna skončila, musí zlyhať ruská agresia".

Nemecký kancelár ďalej vymenoval časť vojenskej pomoci, ktorú sa Berlín rozhodol poskytnúť Ukrajine, vrátane systémov protivzdušnej obrany a najnovšie aj obrnených transportérov, ktorých dodávka podľa jeho slov znamená "zásadný obrat v zahraničnej a bezpečnostnej politike Nemecka".

Nič nové však Scholz v Davose neprisľúbil, všíma si AP. Nemecko pritom čelí narastajúcemu tlaku, aby Ukrajine dodalo tanky Leopard 2 či prípadne aspoň povolilo spojencom v NATO dodávať Kyjevu tieto tanky nemeckej výroby z ich vlastných zásob.

Na otázku novinárov ohľadom prípadnej zásielky tankov Scholz v Davose podľa AP len zopakoval, že Nemecko je hneď po USA a Británii jedným z popredných dodávateľov vojenskej pomoci Ukrajine.

(tasr)

19. januára 2023 | 6:24

Minúta | 19. januára 2023 | 6:24

Novozélandská premiérka Ardernová nečakane končí vo funkcii

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová vo štvrtok prekvapivo oznámila, že odstupuje zo svojho úradu. Vo funkcii predsedníčky vlády podľa vlastných slov skončí najneskôr 7. februára. O znovuzvolenie sa už následne uchádzať nebude. Ardernová zároveň oznámila, že parlamentné voľby sa budú konať 14. októbra. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA a novozélandskej rozhlasovej stanice (RNZ).

Ardernová svoju rezignáciu ohlásila na výročnom zasadnutí predsedníctva svojej liberálnej Novozélandskej strany práce (NZLP), pričom povedala, že na vykonávanie tejto práce už nemá dostatočnú kapacitu. "Je čas (odísť)," povedala podľa denníka The Guardian.

"Odchádzam, pretože takto privilegovaná úloha zo sebou nesie zodpovednosť. Zodpovednosťou je vedieť, kedy ste tou správnou osobou na vedenie (krajiny) a kedy nie. Viem, čo táto práca vyžaduje a už nemám dostatočnú kapacitu na to, aby som ju robila dobre," povedala Ardernová.

Objasnila, že už v lete premýšľala nad tým, či má dostatok energie na to, aby vo svojej funkcii pokračovala, a napokon dospela k tomu, že nie.

Jacinda Ardernová sa stala v roku 2017 predsedníčkou novozélanskej vlády. Mala vtedy len 37 rokov, takže bola aj vôbec najmladšou premiérkou na svete. Ardernová je zároveň druhou ženou na svete v novodobých dejinách, ktorá sa počas zastávania premiérskej funkcie stala matkou, pripomína DPA.

Na čele novozélandskej vlády stála v čase pandémie ochorenia COVID-19, teroristického útoku na mešity v Christchurchi či výbuchu novozélandského ostrovného vulkánu White Island.

(tasr)