Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko malo v závere roka 2022 rekordný počet obyvateľov. Vďaka imigrantom

Nemecko malo v závere roka 2022 podľa prvého odhadu Spolkového štatistického úradu 84,3 milióna obyvateľov. Išlo o najvyšší počet obyvateľov Nemecka v závere roka v histórii krajiny.

V porovnaní s koncom roka 2021 sa počet obyvateľov Nemecka zvýšil o 1,1 milióna. Silný rast počtu populácie krajiny bol výsledkom rekordnej imigrácie. Štatistický úrad o tom informoval vo štvrtok na svojej internetovej stránke.

(sita)

Minúta  |  

Poslancov dnes v parlamente čaká mimoriadna schôdza k cenám energií

Poslancov Národnej rady SR dnes o 13.00 čaká mimoriadna schôdza k cenám energií. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ju zvolal na návrh opozície.

Poslanci Smeru-SD s podporou niekoľkých poslancov Hlasu-SD a nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu (Život – Národná strana) navrhujú prijať uznesenie „k opatreniam k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska".

Žiadajú okamžité prijatie opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľstva voči extrémnemu nárastu cien energií. Zároveň požadujú kontrolu činnosti cenových orgánov s dôrazom na prijímanie opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín a ostatných životne dôležitých tovarov. Chcú tiež pomoc pre ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v boji s vysokými cenami za energie.

Ďalším bodom programu je návrh poslanca strany Sme rodina Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, a to z pôvodných 30 percent na 70 percent. Zároveň upravuje výšku percentuálneho prerozdelenia výnosu z dražieb kvót CO2, a to tak, aby sa 35 percent použilo na financovanie schém štátnej pomoci v prípadoch, v ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie.

Ďalších desať percent by sa malo použiť na podporu činností spojených s administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov SR v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Ministerstvo životného prostredia SR reagovalo, že poslanecká novela zákona v znení, v akom je predložená, k riešeniu problému neprispeje a odmieta zneužitie témy vysokých cien energií zo strany opozície.

(sita)

Minúta  |  

Referendum: Hlasovací preukaz na voľbu mimo svojej obce sa dá získať do piatka

Volič, ktorý sa chce zúčastniť na sobotnom (21. 1.) referende, no nebude môcť hlasovať v mieste svojho trvalého pobytu, môže do piatka (20. 1.) požiadať o hlasovací preukaz. Týka sa to len voliča, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku. Následne môže hlasovať v hociktorej volebnej miestnosti. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Ministerstva vnútra SR.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku. Požiadať oň môže už len osobne, najneskôr posledný pracovný deň pred referendom, čiže v piatok v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne.

Požiadať o hlasovací preukaz sa dá aj cez osobu splnomocnenú žiadateľom. Urobiť tak môže tiež do 20. januára.

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina viní ruských hekerov z narušenia brífingu o kybernetických útokoch

Ukrajina tvrdí, že za počítačovým útokom, ktorý v utorok nakrátko narušil tlačovú konferenciu ukrajinskej vlády na tému ruských hekerských hrozieb, sú ruskí počítačoví piráti. S odvolaním sa na ukrajinskú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť o tom v noci na štvrtok na svojom webe informovala americká spravodajská televízia CNN.

Incident je príkladom toho, že kontrola informačného priestoru je jedným z kľúčových aspektov takmer rok trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Podľa vyhlásenia ukrajinskej Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií (DSSZZIU) bola za útok pravdepodobne zodpovedná známa hekerská skupina Sandworm, ktorú americké ministerstvo spravodlivosti spája s riaditeľstvom ruskej vojenskej rozviedky.

Práve Sandworm – podľa odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti – spôsobil v rokoch 2015 a 2016 na Ukrajine výpadky v dodávkach elektriny a opäť sa o to pokúsil vlani v apríli – dva mesiace po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Podľa analytikov ruskí agenti aj v nasledujúcich mesiacoch pokračovali v útokoch na weby ukrajinských inštitúcií, pričom denne zaznamenáva od päť do 40 silných DDoS útokov na vysokej úrovni, povedal riaditeľ DSSZZIU Jurij Ščigol.

Celkovo bolo v roku 2022 na Ukrajine zaregistrovaných 2 194 kybernetických útokov. Štvrtina z nich bola namierená proti vláde a samosprávam. Medzi najviac napadnuté odvetvia patrí energetika, sektor bezpečnosti a obrany, telekomunikácie a developeri, finančný sektor a logistika.

Okrem toho v decembri systém zaznamenal 170-tisíc pokusov o zneužitie zraniteľných miest vo vládnych informačných zdrojoch, ktoré chráni DSSZZIU.

Najbežnejšou praxou ruských vojenských hekerov na Ukrajine je posielanie malvéru, ktorý kradne poverenia alebo ničí informačné systémy.

"Na prípravu takýchto útokov hekeri využívajú dôveru verejnosti v bezpečnostný sektor a maskujú sa témami súvisiacimi s ochranou života a zdravia občanov a kritickej infraštruktúry," zhrnul Ščigoľ.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko: Pri požiari v kasárňach zahynulo 15 vojakov

Najmenej 15 obetí si vyžiadal požiar, ktorý v noci na štvrtok vypukol v kasárňach arménskej armády, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Podľa vyjadrenia ministerstva zahynulo 15 vojakov, kým traja ďalší utrpeli zranenia.

Požiar vypukol v kasárňach ženijnej a ostreľovacej roty vojenského útvaru armády v dedine Azat na východe krajiny, spresnil arménsky rezort obrany. O jeho príčine ministerstvo v krátkom vyhlásení bezprostredne neinformovalo, ako však dodalo, traja zranení vojaci sa nachádzajú vo vážnom stave.

Vlani v auguste zomrelo pri explózii a následnom požiari na preplnenom trhovisku v arménskom hlavnom meste Jerevan viac než desať ľudí, pripomína AFP.

Arménsko má zhruba tri milióny obyvateľov. Krajina sa stále spamätáva z vojny s Azerbajdžanom, ku ktorej došlo v roku 2020 a skončila sa pre ňu porážkou i politickou krízou.

Napriek ukončeniu rozsiahlych bojov pretrváva medzi oboma krajinami na spoločných hraniciach napätie, keďže Azerbajdžan sa snaží okupovať územia, ktoré patria Arménsku.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Johnson dostal v Davose od Klička medailu čestného občana Kyjeva

Bývalý britský premiér Boris Johnson dostal v stredu vo švajčiarskom Davose medailu "čestného občana Kyjeva" od starostu tohto mesta Vitalija Klička.

Johnsona pokladá mnoho Ukrajincov za hrdinu za spôsob, akým spolu s Britániou podporil Ukrajinu po napadnutí Ruskom.

V Ukrajinskom dome v Davose Kličko v stredu povedal, že Johnson je "jedným z nás", a bývalému britskému premiérovi na krk zavesil medailu.

Johnson uviedol, že dostal od Klička pozvanie na návštevu Kyjeva, kam cestoval už ako britský minister zahraničných vecí.

"Vtedy som si uvedomil, že ak bude Putin niekedy taký blázon a napadne Ukrajinu, tak Ukrajinci budú bojovať a zvíťazia. A práve to sa stane," vyhlásil za potlesku prítomných. Jediné, čo "musia spojenci teraz urobiť, je pokračovať v podpore Ukrajiny tankami, lietadlami, čímkoľvek potrebným, financiami, a až dovtedy, kým Ukrajina nevyhrá".

Johnson bol ako britský premiér jedným z prvých svetových lídrov, ktorí koncom apríla navštívili Kyjev po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára. Hoci neskôr musel odstúpiť z úradu premiéra, s prejavovaním podpory Ukrajine neprestal.

Rozhodnutie udeliť mu titul čestného občana Kyjeva odobrila tamojšia mestská už v novembri 2022.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.