Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev: Porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Severoatlantickú alianciu (NATO), že porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

"Porážka jadrovej veľmoci bežným spôsobom by mohla spustiť nukleárnu vojnu," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že "jadrové veľmoci vo veľkých konfliktoch, od ktorých závisí ich osud, nikdy neprehrávajú".

Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, tiež uviedol, že predstavitelia NATO a rezortov obrany, ktorí sa majú v piatok stretnúť na nemeckej leteckej základni Ramstein a rokovať o stratégii a podpore pre Ukrajinu, by mali pouvažovať o riskantnosti svojich rozhodnutí.

Rusko a Spojené štáty, ktoré sú najväčšími jadrovými veľmocami na svete, vlastnia až 90 percent z celkového počtu jadrových hlavíc. Reuters dodáva, že posledné slovo pri použití atómových zbraní má v Rusku práve prezident Vladimir Putin.

Putin pred časom vyhlásil, že ruská "špeciálna vojenská operácia", ako nazýva inváziu na Ukrajinu, je existenčný boj Ruska s agresívnym Západom. Dodal, že je pripravený použiť všetky dostupné prostriedky, aby ochránil krajinu a jej obyvateľov pred nepriateľmi.

Reuters pripomína, že šéf Kremľa od začiatku roka vyslal niekoľko signálov, že Rusko sa z Ukrajiny neplánuje stiahnuť. Vyslal napríklad do Atlantiku fregatu s hypersonickými raketami a vedením vojny poveril priamo náčelníka generálneho štábu. Dodal tiež, že Rusko zintenzívňuje výrobu zbraní.

Federácia amerických vedcov (FAS) zároveň uvádza, že Rusko vlastní 5 977 jadrových hlavíc a Spojené štáty 5 428. Nasleduje Čína s 350 hlavicami, Francúzsko ich má 290 a Británia 225.

(tasr)

Minúta  |  

Švédi chcú Ukrajine poskytnúť obrnené vozidlá a protitankové zbrane

Švédsko má v úmysle poskytnúť Ukrajine obrnené vozidlá a protitankové zbrane.

Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson na tlačovej konferencii povedal, že jeho vláda prijala rozhodnutie poskytnúť Kyjevu dodatočnú pomoc.

Nová podpora zahŕňa delostrelecký systém Archer. Ide o samohybnú zbraň švédskej produkcie, ktorá je všeobecne považovaná za jeden z najmodernejších delostreleckých systémov na svete so schopnosťou zasahovať ciele na vzdialenosť do 50 kilometrov. Informuje o tom portál Sky News.

(sita)

Minúta  |  

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že investovanie je len pre bohatých, uvádza prieskum

Slováci majú pri téme investovania predsudky. Takmer 58 percent z nich je mylne presvedčených, že pri súčasnej vysokej inflácii sa im investovať neoplatí. Viac ako polovica opýtaných okrem toho považuje investovanie stále za komplikované a domnievajú sa, že tento nástroj je určený hlavne pre bohatých. Vyplýva to z prieskumu 2muse pre 365.bank.

Ako povedal šéf produktov v 365.bank Tomáš Barbarič, investovať je vhodné po malých sumách, pravidelne a predovšetkým dlhodobo. Na výnosy z jednotlivých investičných nástrojov treba pozerať vo viacročnom horizonte a nie v kontexte aktuálnej inflácie, ktorá atakuje historické maximá.

„Naším cieľom by tak nemalo byť pokoriť jej súčasné hodnoty, ale zhodnotiť svoje úspory výnosom prevyšujúcim infláciu v dlhodobom horizonte,“ radí Barbarič.

Takmer 59 percent Slovákov si myslí, že je to nástroj len pre pokročilých. Viac ako polovica opýtaných ho považuje za príliš komplikované. Slováci sa nevedia zorientovať v investičných produktoch, posúdiť ich vhodnosť a ocenili by skôr jednoduchšie spôsoby ako tie, ktoré sú aktuálne na trhu štandardne dostupné. Podľa Barbariča je však v súčasnosti investovanie vďaka digitálnym technológiám podstatne jednoduchšie ako kedysi.

Prieskum uskutočnila agentúra 2muse pre 365.bank na vzorke 1 006 respondentov od 3. novembra do 9. novembra 2022.

(sita)

Minúta  |  

Šéfovia rezortov diplomacie USA a Turecka podporili suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny

Spojené štáty a Turecko vyjadrili "neochvejnú podporu" suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení vydanom po stredajšej schôdzke amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s tureckým rezortným kolegom Mevlütom Čavušoglom. Informujú o tom správy stanice CNN a agentúry Reuters.

"Minister Čavušoglu a minister Blinken zdôraznili svoju neochvejnú podporu pre suverenitu a územnú integritu Ukrajiny, ktorá čelí neprijateľnej, Ruskom rozpútanej vojne," píše sa v spoločnom vyhlásení.
Obaja ministri vyjadrili tiež podporu snahám o ukončenie vojny na Ukrajine.

Blinken a Čavušoglu okrem toho rokovali o posilnení partnerstva oboch krajín v NATO, ako aj o zintenzívnení spolupráce v rámci celej Severoatlantickej aliancie "vo svetle súčasných výziev a hrozieb".
V tejto súvislosti hovorili aj o žiadostiach Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, ktoré Turecko zatiaľ blokuje a svoj súhlas podmieňuje sériou požiadaviek.

Ankara okrem toho vyzvala administratívu prezidenta USA Joea Bidena, aby zaujala rozhodnejší postoj v otázke predaja stíhačiek F-16 Turecku a pokúsila sa presvedčiť odporcov tohto kontraktu v americkom Kongrese.

Kritici kontraktu v hodnote 20 miliárd dolárov odmietajú dodanie stíhačiek z dôvodu porušovania ľudských práv v Turecku, ako aj pre politiku Ankary v susednej Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

KDH ide do volieb samostatne. Ponúka však miesta na kandidátke

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa rozhodlo ísť do parlamentných volieb samostatne. Ponúka však miesta na kandidátke ľuďom, ktorí zdieľajú rovnaké kresťanské a konzervatívne hodnoty ako KDH.

„Ak sa chce niekto pridať ku hnutiu, ktoré má všetko, čo riadna politická strana má mať, dvere do KDH sú otvorené,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

Šéf KDH Milan Majerský sa minulý týždeň v piatok stretol s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, ktorému ponúkol, že dvere v KDH sú pre neho otvorené. Debata na túto tému zatiaľ nie je uzavretá. „S osobnosťami či politickými stranami, ktoré prejavili záujem spolupracovať s KDH, rokovania stále bežia. O relevantných výsledkoch budeme verejnosť informovať," vyjadrila sa hovorkyňa.

Dodala, že sa potvrdzuje, že o KDH je záujem. Hnutie sa podľa jej slov dlhodobo usiluje o spájanie kresťanskodemokratických konzervatívnych síl a uvedomuje si dôležitosť situácie, a tiež fakt, že nemôže dopustiť prepadnutie žiadneho hlasu v blížiacich sa voľbách. „V KDH si nevieme predstaviť predvolebné spájanie s liberálnymi stranami. Konzervatívno-demokratický volič potrebuje nespochybniteľnú ponuku,“ doplnila Halamová.

https://standard.sk/307704/kdh-ma-pred-sebou-tri-zle-moznosti/

(sita)

Minúta  |  

Káčer: Medzinárodné spoločenstvo nám pred 30 rokmi ukázalo, že s nami počíta a svoje miesto sme si obhájili

Medzinárodné spoločenstvo nám pred 30 rokmi ukázalo, že s nami počíta a svoje miesto sme si obhájili. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer pri príležitosti dnešného 30. výročia vstupu Slovenska do Organizácie Spojených národov (OSN). Stali sme sa tak jej 180. členskou krajinou. Ako informuje tlačový odbor rezortu zahraničia, minister Káčer pripomenul, že Slovensko malo v OSN od začiatku dvere otvorené, čoho dôkazom bol aj krátky čas medzi vznikom krajiny a jej vstupom do organizácie.

„Medzinárodné spoločenstvo nám, vtedy mladému štátu, ukázalo, že s nami v systéme OSN počíta. Dodalo nám tým potrebnú istotu a sebavedomie. Slovensko si svoje miesto zastalo a začalo sa aktívne podieľať na medzinárodnom poriadku, ktorý je založený na pravidlách. Svet sa musel za posledných tridsať rokov prispôsobiť dejinnému vývoju, no ukazuje sa, že len usporiadanie založené na spolupráci a dialógu medzi krajinami je jediné s potenciálom prežiť,“ vyhlásil minister Káčer a dodal, že Slovensko si za tri desaťročia členstva v OSN vybudovalo reputáciu spoľahlivého partnera, ktorý vyznáva odkaz Charty OSN, teda úctu k ľudským právam, mierové riešenie sporov či rešpektovanie územnej celistvosti.

Minister Káčer zároveň ocenil úlohu organizácie pri riešení vojny na Ukrajine, pomoc utečencom aj iniciatívu pri riešení pandémie COVID-19. O aktívnom pôsobení Slovenska v OSN svedčí aj naše pravidelné členstvo v hlavných orgánoch organizácie – v Bezpečnostnej rade (2006 – 2007), v Rade pre ľudské práva (2008 – 2011 a 2018 – 2020), v Hospodárskej a sociálnej rade (2010 – 2012) či predsedaním 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN Miroslavom Lajčákom. Medzi najvýznamnejšie osobnosti v štruktúrach OSN sa podľa rezortu diplomacie svojou aktivitou zaradili aj Eduard Kukan, Peter Tomka, Ján Kubiš, Oľga Algayerová či Miroslav Jenča.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.