Preskočiť na obsah
  |  

Kazachstanský prezident rozpustil parlament a vypísal nové voľby

Kazašský prezident Kasym Žomart-Tokajev vo štvrtok rozpustil dolnú komoru tamojšieho parlamentu a vypísal na marec predčasné voľby. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

"Hlava štátu dekrétom z 19. januára rozpustila dolnú komoru kazašského parlamentu (Mažilis)," uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie.

Tokajev zároveň vypísal predčasné voľby na 19. marca. K tomuto kroku pristúpil po novembrových prezidentských voľbách, v ktorých sa Tokajev úspešne uchádzal o znovuzvolenie. Kazašský prezident už predtým avizoval, že dolnú komoru parlamentu, ktorá bola zvolená roku 2021, rozpustí.

Reuters v tejto súvislosti pripomína, že v kazašskom parlamente už desaťročia nie sú skutočné opozičné strany. Hoci sa pravidlá na registráciu politických strán od nástupu Tokajeva v marci 2019 uvoľnili, zákonodarný zbor zostal i tak do veľkej miery provládne orientovaný.

V nadchádzajúcich voľbách bude 30 percent poslancov volených priamo v jednomandátových volebných obvodoch, zatiaľ čo 70 percent nominujú politické strany.

Sám Tokajev vlani oficiálne vystúpil z vládnucej strany Amanat, ktorá dominuje v parlamente s tým, že chce pôsobiť ako nadstranícky prezident.

(tasr)

  |  

Fico vyzval troch najvyšších ústavných činiteľov na účasť v referende

Traja najvyšší ústavní činitelia by sa mali zúčastniť referenda a ukázať ľuďom úctu voči tomuto inštitútu i voči nim. Apeloval na nich predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Tvrdí, že referendum je jediná cesta k predčasným voľbám, pretože v parlamente nie je vôľa na zmenu Ústavy SR a odsúhlasenie termínu. Podotkol, že v prípade úspešnosti referenda by mohli byť predčasné parlamentné voľby už v júni, pretože by na ich odsúhlasenie stačilo len 76 a nie 90 poslancov Národnej rady (NR) SR.

"Traja najvyšší ústavní činitelia majú povinnosť ukázať verejnosti rešpekt a úctu k referendu," vyhlásil Fico s tým, že ide o najvyššiu formu priamej demokracie. Apeloval na hlavu štátu, predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) aj dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby "prestali hrať smiešne hry" a aby na referendum išli.

Šéf Smeru-SD tiež tvrdí, že prezidentka oklamala občanov. Podľa jeho slov ešte nedávno vyhlásila, že ak do 31. januára nebude zmenená ústava a nebudú zvolané predčasné voľby do konca júna, preberie zodpovednosť a zostaví úradnícku vládu. Stredajšie (18. 1.) vyjadrenie hlavy štátu o rešpektovaní septembrového termínu volieb podľa Fica znamená, že bude "rešpektovať túto nefunkčnú a rozpadnutú vládu".

Podotkol tiež, že bývalá koalícia sa ani v stredu na ničom nedohodla a stále nevie, aký má byť obsah zmeny ústavy potrebnej na predčasné parlamentné voľby. "Nemajú ani predstavu, kedy by sa mali konať.

Len pustili do éteru nejaký dátum," poznamenal. Tvrdí, že bývalá koalícia si dá pri zmene ústavy buď podmienky neprijateľné pre opozíciu, alebo vytvorí taký stav, že nebude možné dosiahnuť väčšinu hlasov. Smer-SD bude podľa jeho slov trvať na júnovom termíne volieb a na tom, aby bolo možné dosiahnuť ich aj referendom, nielen takzvaným samorozpustením parlamentu.

Fico kritizoval aj vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka, že voľby v septembri by boli dobré aj preto, aby orgány činné v trestnom konaní stihli uzavrieť niektoré kauzy. Skonštatoval, že koalícia si s nimi nevedela poradiť po odbornej a profesijnej stránke, preto sa snaží o ich kriminalizáciu.

(tasr)

  |  

Na Slovensku máme viac ako päť miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19

Na Slovensku máme viac ako päť miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Janssen (Johnson & Johnson) a Sanofi. Z tohto počtu sú viac ako dva milióny dávok vakcíny adaptované na variant omikron.

Záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 však aktuálne nie je veľký a v poslednom období sa podávajú najmä posilňujúce dávky, čo nemá výrazný vplyv na celkovú mieru zaočkovanosti. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková.

Aj napriek zníženému záujmu o očkovanie Slovensko aktuálne nedisponuje žiadnymi zásobami vakcín, ktoré by exspirovali počas januára až marca tohto roka. „Najskorší termín exspirácie vakcín očakávame až v apríli 2023, pokiaľ ich exspirácia dovtedy nebude predĺžená," informovala Lániková.

Upozornila na to, že počas minulého roka darovala Slovenská republika viac ako jeden milión dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 takzvaným rozvojovým krajinám. „Viac ako 900-tisíc dávok sme darovali rôznym krajinám tzv. tretieho sveta, ako napríklad Tanzánii alebo Guyane. Belize sme odoslali viac ako 100-tisíc dávok a začiatkom tohto roka viac ako 300-tisíc dávok Srbsku," povedala.

Rezort zdravotníctva aktuálne pripravuje darovanie vakcín do Egypta, Brazílie a do Kazachstanu. „Ministerstvo zdravotníctva SR sa snaží taktiež zvýšiť flexibilitu zmlúv na dodávky vakcín a aktívne pracuje na znížení počtu objednaných dávok," dodala hovorkyňa rezortu.

(sita)

  |  

Šipoš: Z OĽaNO pravdepodobne vzniknú dve hnutia, jedno konzervatívne a druhé bude Hegerova SDK 2

Strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa pravdepodobne rozdelí na dve hnutia. Jedným bude pôvodné OĽaNO, ktoré bude konzervatívnejšie a jeho agendou zostane aj protikorupčná politika.

Druhým má byť nový politický subjekt povereného premiéra Eduarda Hegera, akési SDK 2, v ktorom sa pokúsi spojiť demokratické stredo-pravicové politické strany. Uviedol to predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš v HN televízii. Podľa neho debaty na túto tému prebiehajú v hnutí v pokojnej atmosfére, nejde o žiadny rozkol a hádky. OĽaNO podľa neho nerozmýšľa len nad svojím vlastným politickým výsledkom vo voľbách ako mnohé iné strany, ale uvažuje v širších súvislostiach – ako vyskladať demokratické strany tak, aby „porazili mafiu.“

Šipoš uviedol, že Heger už hovoril so stranami KDH, Za ľudí, Spolu – občianska demokracia, ODS, Zmena zdola a predpokladá, že osloví aj ďalšie hnutia ako je NOVA či maďarské politické strany. Vznik nového Hegerovho politického projektu bude podľa neho závisieť hlavne od toho, či budú mať tieto menšie demokratické strany záujem o spoluprácu. V prípade, že budú, by takýto projekt mal podľa Šipoša aj potenciál vyhrať voľby.

Šipoš povedal, že na 70 – 80 percent je už rozhodnutý, na ktorú stranu sa prikloní, či to bude na stranu pôvodného OĽaNO, alebo pôjde s Hegerom. Svoje rozhodnutie však chce oznámiť, až keď bude téma Hegerovho odchodu z hnutia aktuálna. Zároveň sa však označil za umierneného konzervatívca a povedal, že si nevie predstaviť, že by sa po desiatich rokoch v OĽaNO išiel profilovať nejak inak. „Konzervatívne hodnoty a boj proti korupcii sú mi blízke,“ naznačil svoje ďalšie smerovanie Šipoš. Je presvedčený, že OĽaNO má svoju budúcnosť v politike aj naďalej ako samostatný subjekt a má svoje témy, ako je boj proti korupcii či silná prorodinná a sociálna politika.

S Eduardom Hegerom vidí svoju politickú budúcnosť poverený minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sa už viackrát vyjadril, že súčasné OĽaNO mu je príliš konzervatívne, s aktuálnym štýlom politiky svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča sa nestotožňuje a nechce byť v rovnakej strane s človekom ako je György Gyimesi. Ďalšie mená politikov, ktorí by mohli odísť z OĽaNO spolu s Hegerom a Naďom, zatiaľ Šipoš konkretizoval nechcel a označil to za predčasné. Podľa neho sú v poslaneckom klube ľudia, ktorým je bližší Hegerov formát a tiež takí, ktorí sa stotožňujú s pomenovaním vecí pravými menami zo strany Igora Matoviča.

Poslanci Národnej rady SR za OĽaNO György Gyimesi a Peter Pollák ml. už pre agentúru SITA uviedli, že neuvažujú o odchode z hnutia. Gyimesi skonštatoval, že za žiadnych okolností odchod neplánuje a svoju budúcnosť po boku Hegera v liberálnej strane nevidí.

(sita)

  |  

Medvedev: Porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Severoatlantickú alianciu (NATO), že porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

"Porážka jadrovej veľmoci bežným spôsobom by mohla spustiť nukleárnu vojnu," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že "jadrové veľmoci vo veľkých konfliktoch, od ktorých závisí ich osud, nikdy neprehrávajú".

Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, tiež uviedol, že predstavitelia NATO a rezortov obrany, ktorí sa majú v piatok stretnúť na nemeckej leteckej základni Ramstein a rokovať o stratégii a podpore pre Ukrajinu, by mali pouvažovať o riskantnosti svojich rozhodnutí.

Rusko a Spojené štáty, ktoré sú najväčšími jadrovými veľmocami na svete, vlastnia až 90 percent z celkového počtu jadrových hlavíc. Reuters dodáva, že posledné slovo pri použití atómových zbraní má v Rusku práve prezident Vladimir Putin.

Putin pred časom vyhlásil, že ruská "špeciálna vojenská operácia", ako nazýva inváziu na Ukrajinu, je existenčný boj Ruska s agresívnym Západom. Dodal, že je pripravený použiť všetky dostupné prostriedky, aby ochránil krajinu a jej obyvateľov pred nepriateľmi.

Reuters pripomína, že šéf Kremľa od začiatku roka vyslal niekoľko signálov, že Rusko sa z Ukrajiny neplánuje stiahnuť. Vyslal napríklad do Atlantiku fregatu s hypersonickými raketami a vedením vojny poveril priamo náčelníka generálneho štábu. Dodal tiež, že Rusko zintenzívňuje výrobu zbraní.

Federácia amerických vedcov (FAS) zároveň uvádza, že Rusko vlastní 5 977 jadrových hlavíc a Spojené štáty 5 428. Nasleduje Čína s 350 hlavicami, Francúzsko ich má 290 a Británia 225.

(tasr)

  |  

Švédi chcú Ukrajine poskytnúť obrnené vozidlá a protitankové zbrane

Švédsko má v úmysle poskytnúť Ukrajine obrnené vozidlá a protitankové zbrane.

Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson na tlačovej konferencii povedal, že jeho vláda prijala rozhodnutie poskytnúť Kyjevu dodatočnú pomoc.

Nová podpora zahŕňa delostrelecký systém Archer. Ide o samohybnú zbraň švédskej produkcie, ktorá je všeobecne považovaná za jeden z najmodernejších delostreleckých systémov na svete so schopnosťou zasahovať ciele na vzdialenosť do 50 kilometrov. Informuje o tom portál Sky News.

(sita)