Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Českí komunisti odporúčajú voliť Babiša: Ak je on zlo, Pavel je priam peklo

Prezidentského kandidáta Andreja Babiša podporila pred druhým kolom volieb mimoparlamentná Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM). Svojich voličov vyzvala, aby dali hlas českému expremiérovi, lebo je podľa nich protivládnym kandidátom. Babišov súper Petr Pavel je pre nich neprijateľný.

"Ak je Andrej Babiš zlo, tak jeho protikandidát Petr Pavel je vyložene peklo pre Českú republiku a jej občanov!" napísala KSČM vo svojom odporúčaní. Za zlo označila Babiša neúspešná prezidentská kandidátka Danuše Nerudová.

KSČM tiež dodala, že podpora bývalého premiéra je pre nich voľbou menšieho zla. "Pre KSČM to nie je voľba srdcom, ale voľba toho, kto z ponúkanej dvojice predstavuje menšiu hrozbu pre peňaženky občanov a vojnové besnenie!" dodala strana.

Komunisti Pavla kritizujú napríklad za to, že prijal podporu vládnej koalície, ktorá KSČM dlhodobo odsudzuje, či za jeho podporu ďalších dodávok zbraní pre Ukrajinu. Názory Pavla označili za asociálne a kritizovali aj jeho charakter. "Svižne zvládol prezliecť kabát takým spôsobom, že by sa nemusel hanbiť za prezývku Generál Zrada," uviedla KSČM.

Generál vo výslužbe Petr Pavel bol pred rokom 1989 členom Komunistickej strany Československa (KSČ) a tiež zamestnancom Vojenského spravodajstva, avšak odmieta tvrdenia, že bol vojenským špiónom. V decembri 1989 vystúpil z KSČ a neskôr sa stal náčelníkom Generálneho štábu Armády ČR a potom aj predsedom vojenského výboru NATO.

Členom KSČ bol aj druhý kandidát Andrej Babiš. Ten podľa niektorých dokumentov údajne podpísal viazací akt a bol agentom Štátnej bezpečnosti. Babiš to však popiera a už viac než desať rokov sa pre to na Slovensku súdi.

Druhé kolo českých prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia Petr Pavel a Andrej Babiš, sa uskutoční 27. a 28. januára.

(tasr)

Minúta  |  

USA pre Ukrajinu chystajú novú vojenskú pomoc v hodnote zhruba 2,5 miliardy dolárov

USA chystajú finalizáciu veľkého balíka vojenskej pomoci Ukrajine vo forme zbraní v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov. Súčasťou pomoci majú byť prvý raz aj obrnené bojové vozidlá Stryker. Pre CNN to uviedli dva zdroje oboznámené s novým balíkom pomoci. Jeden zo zdrojov uviedol, že nová pomoc patrí k najväčším od začiatku vojny, ktorá vypukla vlani vo februári.

Očakáva sa, že USA Ukrajine rovnako ako v predošlých balíkoch pošlú ďalšiu muníciu pre jej delostrelectvo a raketové systémy HIMARS. Nepredpokladá sa však, že Biely dom ohlási aj dodanie tankov a rakiet s dlhým doletom, o ktoré Kyjev opakovane žiada.

Ukrajinskí predstavitelia vo Washingtone silno lobujú za rakety s dlhším doletom ATACMS, ktoré majú dostrel zhruba 300 kilometrov. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa zdráha tieto rakety poslať pre obavy z eskalácie konfliktu. Vláda USA tiež odkladá vyslanie tankov M1 Abrams pre komplikácie s logistikou a údržbou.

(sita)

Minúta  |  

Kazachstanský prezident rozpustil parlament a vypísal nové voľby

Kazašský prezident Kasym Žomart-Tokajev vo štvrtok rozpustil dolnú komoru tamojšieho parlamentu a vypísal na marec predčasné voľby. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

"Hlava štátu dekrétom z 19. januára rozpustila dolnú komoru kazašského parlamentu (Mažilis)," uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie.

Tokajev zároveň vypísal predčasné voľby na 19. marca. K tomuto kroku pristúpil po novembrových prezidentských voľbách, v ktorých sa Tokajev úspešne uchádzal o znovuzvolenie. Kazašský prezident už predtým avizoval, že dolnú komoru parlamentu, ktorá bola zvolená roku 2021, rozpustí.

Reuters v tejto súvislosti pripomína, že v kazašskom parlamente už desaťročia nie sú skutočné opozičné strany. Hoci sa pravidlá na registráciu politických strán od nástupu Tokajeva v marci 2019 uvoľnili, zákonodarný zbor zostal i tak do veľkej miery provládne orientovaný.

V nadchádzajúcich voľbách bude 30 percent poslancov volených priamo v jednomandátových volebných obvodoch, zatiaľ čo 70 percent nominujú politické strany.

Sám Tokajev vlani oficiálne vystúpil z vládnucej strany Amanat, ktorá dominuje v parlamente s tým, že chce pôsobiť ako nadstranícky prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Fico vyzval troch najvyšších ústavných činiteľov na účasť v referende

Traja najvyšší ústavní činitelia by sa mali zúčastniť referenda a ukázať ľuďom úctu voči tomuto inštitútu i voči nim. Apeloval na nich predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Tvrdí, že referendum je jediná cesta k predčasným voľbám, pretože v parlamente nie je vôľa na zmenu Ústavy SR a odsúhlasenie termínu. Podotkol, že v prípade úspešnosti referenda by mohli byť predčasné parlamentné voľby už v júni, pretože by na ich odsúhlasenie stačilo len 76 a nie 90 poslancov Národnej rady (NR) SR.

"Traja najvyšší ústavní činitelia majú povinnosť ukázať verejnosti rešpekt a úctu k referendu," vyhlásil Fico s tým, že ide o najvyššiu formu priamej demokracie. Apeloval na hlavu štátu, predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) aj dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby "prestali hrať smiešne hry" a aby na referendum išli.

Šéf Smeru-SD tiež tvrdí, že prezidentka oklamala občanov. Podľa jeho slov ešte nedávno vyhlásila, že ak do 31. januára nebude zmenená ústava a nebudú zvolané predčasné voľby do konca júna, preberie zodpovednosť a zostaví úradnícku vládu. Stredajšie (18. 1.) vyjadrenie hlavy štátu o rešpektovaní septembrového termínu volieb podľa Fica znamená, že bude "rešpektovať túto nefunkčnú a rozpadnutú vládu".

Podotkol tiež, že bývalá koalícia sa ani v stredu na ničom nedohodla a stále nevie, aký má byť obsah zmeny ústavy potrebnej na predčasné parlamentné voľby. "Nemajú ani predstavu, kedy by sa mali konať.

Len pustili do éteru nejaký dátum," poznamenal. Tvrdí, že bývalá koalícia si dá pri zmene ústavy buď podmienky neprijateľné pre opozíciu, alebo vytvorí taký stav, že nebude možné dosiahnuť väčšinu hlasov. Smer-SD bude podľa jeho slov trvať na júnovom termíne volieb a na tom, aby bolo možné dosiahnuť ich aj referendom, nielen takzvaným samorozpustením parlamentu.

Fico kritizoval aj vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka, že voľby v septembri by boli dobré aj preto, aby orgány činné v trestnom konaní stihli uzavrieť niektoré kauzy. Skonštatoval, že koalícia si s nimi nevedela poradiť po odbornej a profesijnej stránke, preto sa snaží o ich kriminalizáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku máme viac ako päť miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19

Na Slovensku máme viac ako päť miliónov dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Janssen (Johnson & Johnson) a Sanofi. Z tohto počtu sú viac ako dva milióny dávok vakcíny adaptované na variant omikron.

Záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 však aktuálne nie je veľký a v poslednom období sa podávajú najmä posilňujúce dávky, čo nemá výrazný vplyv na celkovú mieru zaočkovanosti. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková.

Aj napriek zníženému záujmu o očkovanie Slovensko aktuálne nedisponuje žiadnymi zásobami vakcín, ktoré by exspirovali počas januára až marca tohto roka. „Najskorší termín exspirácie vakcín očakávame až v apríli 2023, pokiaľ ich exspirácia dovtedy nebude predĺžená," informovala Lániková.

Upozornila na to, že počas minulého roka darovala Slovenská republika viac ako jeden milión dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 takzvaným rozvojovým krajinám. „Viac ako 900-tisíc dávok sme darovali rôznym krajinám tzv. tretieho sveta, ako napríklad Tanzánii alebo Guyane. Belize sme odoslali viac ako 100-tisíc dávok a začiatkom tohto roka viac ako 300-tisíc dávok Srbsku," povedala.

Rezort zdravotníctva aktuálne pripravuje darovanie vakcín do Egypta, Brazílie a do Kazachstanu. „Ministerstvo zdravotníctva SR sa snaží taktiež zvýšiť flexibilitu zmlúv na dodávky vakcín a aktívne pracuje na znížení počtu objednaných dávok," dodala hovorkyňa rezortu.

(sita)

Minúta  |  

Šipoš: Z OĽaNO pravdepodobne vzniknú dve hnutia, jedno konzervatívne a druhé bude Hegerova SDK 2

Strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa pravdepodobne rozdelí na dve hnutia. Jedným bude pôvodné OĽaNO, ktoré bude konzervatívnejšie a jeho agendou zostane aj protikorupčná politika.

Druhým má byť nový politický subjekt povereného premiéra Eduarda Hegera, akési SDK 2, v ktorom sa pokúsi spojiť demokratické stredo-pravicové politické strany. Uviedol to predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš v HN televízii. Podľa neho debaty na túto tému prebiehajú v hnutí v pokojnej atmosfére, nejde o žiadny rozkol a hádky. OĽaNO podľa neho nerozmýšľa len nad svojím vlastným politickým výsledkom vo voľbách ako mnohé iné strany, ale uvažuje v širších súvislostiach – ako vyskladať demokratické strany tak, aby „porazili mafiu.“

Šipoš uviedol, že Heger už hovoril so stranami KDH, Za ľudí, Spolu – občianska demokracia, ODS, Zmena zdola a predpokladá, že osloví aj ďalšie hnutia ako je NOVA či maďarské politické strany. Vznik nového Hegerovho politického projektu bude podľa neho závisieť hlavne od toho, či budú mať tieto menšie demokratické strany záujem o spoluprácu. V prípade, že budú, by takýto projekt mal podľa Šipoša aj potenciál vyhrať voľby.

Šipoš povedal, že na 70 – 80 percent je už rozhodnutý, na ktorú stranu sa prikloní, či to bude na stranu pôvodného OĽaNO, alebo pôjde s Hegerom. Svoje rozhodnutie však chce oznámiť, až keď bude téma Hegerovho odchodu z hnutia aktuálna. Zároveň sa však označil za umierneného konzervatívca a povedal, že si nevie predstaviť, že by sa po desiatich rokoch v OĽaNO išiel profilovať nejak inak. „Konzervatívne hodnoty a boj proti korupcii sú mi blízke,“ naznačil svoje ďalšie smerovanie Šipoš. Je presvedčený, že OĽaNO má svoju budúcnosť v politike aj naďalej ako samostatný subjekt a má svoje témy, ako je boj proti korupcii či silná prorodinná a sociálna politika.

S Eduardom Hegerom vidí svoju politickú budúcnosť poverený minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sa už viackrát vyjadril, že súčasné OĽaNO mu je príliš konzervatívne, s aktuálnym štýlom politiky svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča sa nestotožňuje a nechce byť v rovnakej strane s človekom ako je György Gyimesi. Ďalšie mená politikov, ktorí by mohli odísť z OĽaNO spolu s Hegerom a Naďom, zatiaľ Šipoš konkretizoval nechcel a označil to za predčasné. Podľa neho sú v poslaneckom klube ľudia, ktorým je bližší Hegerov formát a tiež takí, ktorí sa stotožňujú s pomenovaním vecí pravými menami zo strany Igora Matoviča.

Poslanci Národnej rady SR za OĽaNO György Gyimesi a Peter Pollák ml. už pre agentúru SITA uviedli, že neuvažujú o odchode z hnutia. Gyimesi skonštatoval, že za žiadnych okolností odchod neplánuje a svoju budúcnosť po boku Hegera v liberálnej strane nevidí.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.